Denník N

Sebareflexia

 Príjemnú jarnú pandemickú sobotu želám všetkým. Osobitne pozdravujem všetky ženy, a v predstihu im/nám želám krásny Medzinárodný deň žien. Hoc tento rok  to bude asi  bez pugétu. Nie som celkom v obraze, čo je otvorené a čo nie, takže nemám šajnu, či naši manželia/partneri/spolubývajúci v pondelok ráno vystrelia z postele, aby v kvetinárstve našli kyticu pre svoje drahé a múdre polovičky a rozjasnili im tak deň.

Dnes som si prečítala zaujímavú tlačovú správu a predpokladám, že to na mňa vykukne aj večer v správach:

https://www.aktuality.sk/clanok/871310/vlada-vyuzivala-skratene-legislativne-konanie-aj-neodovodnene-tvrdi-via-iuris/

Zaujala ma táto správa hneď v dvoch  líniách. Prvá línia je, že organizácia, ktorá sa spomína v uvedenom článku prostredníctvom úst s ňou spolupracujúcich právnikov potvrdila, že asi nie je niečo s kostolným poriadkom pri nadužívaní skrátených legislatívnych konaní, pri zmene podmienok na voľbu generálneho a špeciálneho prokurátora, a s okolnosťami oklieštenia právomoci nášho ústavného súdu. Hodnotia tak prvý rok vládnutia Igora Matoviča z pohľadu právneho štátu.

Nie celkom som dosiaľ porozumela postaveniu uvedenej organizácie v systéme nášho justičného usporiadania. Ich „pouvoir“ mi raz musí niekto vysvetliť. Nateraz mám však iné vážnejšie veci na práci, takže hľadanie zmocnenia na hodnotenie púšťam k vode a zaraďujem túto oblasť do kategórie „nerozumiem, ale neriešim.“ Beriem na vedomie, že mediálny priestor je okupovaný stále tými istými osobami, ktorých legitimita na  všeobecné hodnotenia je nateraz neobjavená.

Rada  by som  sa pristavila na chvíľku pri výzve Právnici spolu za právny štát prístupnej na stránke https://pravnystat.eu/

Výzva uzrela svetlo sveta cca pred dvoma mesiacmi  a obsahuje aj výhrady ku skrátenému legislatívnemu konaniu, ako aj ku sťahujúcej sa slučke okolo hrdla ústavného súdu.

Takže hurá, po dvoch mesiacoch na to isté, čo bolo obsahom uvedenej výzvy, prišla aj organizácia pasujúca sa do role hodnotiteľa. Pritom v čase zverejnenia výzvy bola reakcia uvedenej organizácie veľmi vlažná. Niečo v tom zmysle, že výzva Právnici spolu za právny štát je prehnaná,  neprimeraná situácii, v ktorej je slovenská justícia.

Nuž neviem, čo sa zmenilo za tie dva mesiace. Každopádne, s odstupom dvoch mesiacov sú potvrdené výhrady výzvy k stavu právneho štátu, ktoré mimochodom potvrdil aj Generálny prokurátor, keď napadol vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva.

Druhá línia, ktorá ma zaujala, bolo toto tvrdenie:

Zdôrazňujú, že navrhované zmeny súdnej mapy „by mali jednoznačne prispieť k zvýšeniu kvality, rýchlosti a efektívnosti rozhodovania (zníženie počtu súdov, dôraz na špecializáciu súdov a sudcov)“. Považujú to za pozitívny príspevok k prístupu k spravodlivosti a budovaniu právneho štátu.

Výhrady, že súdna mapa nebola dostatočne odkomunikovaná považuje organizácia za čiastočne opodstatnené. „Avšak ofenzívne odmietanie zo strany sudcov je do veľkej miery prejavom nedostatočnej sebareflexie a nepochopenia toho, že súdy sú predovšetkým pre účastníkov konania, nie pre sudcov samotných,“ zdôraznili.

Dobre, tak začnime postupne. Sudcovia majú dostatočnú sebareflexiu a chápu, že súdy sú pre účastníkov konania. Dôkazom toho je aj  skutočnosť,  že výhrady sudcov k súdnej mape boli následne potvrdené tým, že iné subjekty – občianske, akademici, stavovské organizácie, ministerstvá, používajú pri kritike súdnej mapy v pripomienkovom konaní totožné argumenty ako sudcovia. Argumenty, ktoré sa týkajú účastníkov konania, a nie sudcov.

Keďže medzičas „dôjdenia“ myšlienky  a súvislostí je, ako vyplýva z vyššie uvedeného, pri niektorých  cca 2 mesiace, rada by som tento medzičas skrátila a citovala  akademikov – Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, z vybraných častí ich zásadnej pripomienky k novej súdnej mape podanej v pripomienkovom konaní:

„Poukazujeme aj na možné negatívne dopady zväčšenia súdnych obvodov z hľadiska prístupu ľudí k právu na súdnu ochranu.

Sme toho názoru, že z pohľadu realizácie ústavného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy) návrh, hoci nie v každom prípade, vo všeobecnosti však predraží náklady (najmä civilných, trestných, správnych, obchodných) konaní, ktoré znáša subjekt konania a štát.

Takáto situácia môže viesť k tomu, že časť potenciálnych klientov advokátov sa obráti na pokútnikov alebo sa rozhodne domôcť svojho práva „inak“, známe boli v 90-tych rokov v materiálnom právnom štáte neprijateľné praktiky riešenia sporov inou ako súdnou cestou s možnými trestnoprávnymi následkami alebo následkami v podobe vyvolania potreby ďalších sporov, či konaní, alebo k tomu aby sa ochrany svojho práva nedomáhal vôbec, čo je nepochybne krok späť v prístupe občana k spravodlivosti. Tieto aspekty by mali byť pri príprave návrhu zvážené.

Upozorňujeme na to, že navrhovaný prístup bude spôsobovať neprimerané prieťahy a sám o sebe spôsobí predĺženie súdnych konaní. Samotná reforma vyvoláva tlak na procesy na pôde súdu a nebude viesť k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu konaniu.“

Predtým, než sa svižným tempom dopracujem k záveru, rada by som dala do pozornosti osobám, ktorých sa to týka, okolnosti týkajúce sa zaujatosti, ako aj to, že napríklad Súdny dvor Európskej únie v prípade priamych žalôb vylučuje, aby účastníka konania zastupoval advokát, ktorý nie je dostatočne nezávislý od svojho klienta. Advokát dostatočne nezávislý od klienta nemá totiž odborný nezávislý úsudok. Inými slovami,  úsudok je zatemnený väzbami, a tým pádom stráca na profesionalite.

Použijem analógiu na prípady, pokiaľ sa k počinom jednotlivých predstaviteľov exekutívy vyjadrujú advokáti, ktorí majú k nim väzby – emočné, profesijné, iné. Azda by stálo za to zapojiť už vyššie uvedenú sebareflexiu, a buď sa zdržať verejného vyjadrenia sa alebo spolu s týmto vyjadrením uviesť verejnosti krátku informáciu o tom, že osoba, ku ktorej sa vyjadrujú, je osoba, ku ktorej existujú osobitné väzby advokáta, a teda v takom kontexte je potrebné nahliadať na zverejnený odborný úsudok. Ako úsudok, ktorý je vykonaný nie nezávislým advokátom.

Slovensko je malé a väčšina z nás vieme who is who. Bolo by fér o tom informovať verejnosť, nemyslíte? Volá sa to transparentnosť a karty vyložené na stôl.

Pre dnes všetko.

S úctou.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Dana Jelinková Dudzíková

Od júna 2020  som sudkyňou Okresného súdu Bratislava I. na obchodnom úseku. Som spoluautorkou Otvoreného listu sudcov a signatárkou výzvy Právnici spolu za právny štát.  Som súčasťou komunikačnej platformy sudcov www.sudnamoc.sk.  Pred nástupom do funkcie sudcu som 18 rokov vykonávala advokátske povolanie. Advokátsku činnosť som vykonávala ako advokát priameho kontaktu s občanmi.  Venovala som sa sporovej agende a tomu, čo sa zvykne nazývať živé právo.  Posledné roky mojej advokátskej praxe som venovala  pomoci osobám v exekúciách a  s osobným bankrotom. Niekoľko rokov som poskytovala bezplatne právnu pomoc svojou účasťou na verejných projektoch zameraných na zvýšenie právneho povedomia občanov.  Vykonávala som aj činnosť správcu. Hovorím anglicky a francúzsky, v oboch týchto jazykoch som poskytovala právne služby. V roku 2012 som bola zapísaná do zoznamu frankofónnych advokátov vedeným Veľvyslanectvom Francúzskej republiky v Bratislave.  Právnu pomoc som poskytovala  aj občanom Francúzskej republiky. Spolupracovala som so zložkami francúzskeho justičného systému.