Denník N

Na lidi pamatuj…na lidi pamatuj

ja si myslim, ze nik nema rad kritiku, pravdu,..ked niekto o niekom stale hovori, ze je blazon, tak tazko mozno cakat (zvlast od blazna), ze sa zrazu rozhodne sypat si popol na hlavu…budme trochu realni…asi je to i o nejakej diplomacii…ako na to…ako vravel uz Jiri Kaiser Mozna pride i kouzelnik: Udo, to je normalni, ..to je naposto noumani…  Kazdy tu je mudry, chce mat pravdu…a pritom vidime roky, ze pravdu ma byrokrat, majitel peciatky…veci pre historiu, archiv..my sme statisti…  Teda, asi plati…,daj cisarovi, co je cisarove…a posledny zhase…

Samozrejme, môžeme sa zamyslieť (i nad sebou (naozaj to nie je tak trochu ako šport, súdiť iných ( s tým, že my pritom, v tej hre nášho ega, vychádzame ako tí „králi“ a ostatní ako „klauni?“)

A komu to pomáha?

Fenomén internetu, virtuálneho, sociálne média…faik fejs knižky…celé albumy „rádoby“ osobnosti..

Ak by sme boli nielen v povedomí o sebe a v hodnotení druhých aktívni, ale naozaj boli ochotní vo verejnom priestore spraviť nejaký čin, skúsiť prísť k riešeniu, ktoré je pre nás optimálne, skúsiť sa združiť s podobnými ľuďmi, ktorí majú podobné potreby (ak by prebiehala ozajstná komunikácia a vedeli by navzájom o sebe), možno by sme sa dostali ako spoločnosť ďalej.).

Ale môžeme hšadať i hru na vinníka a žiť si vo  svojom svete, v sebaklame, v súkromí….v dojme, že sme dobrí..a pritom možno skôr zlí (ako vravel Cato: Nič nerobením sa ľudia učia zlu.).

Lebo môže nás poučiť i dávna história o tom, ako to vyzeralo, keď sa cisárovi dávalo to, čo je cisárové. Lichotilo sa …prekrúcalo,… a „ON“ im zapálil Rím.

Nero i Caligula…Slávny Rím..ukáž to, slávny Rím (pieseň M. Gombitová…).

Ale môžeme sa poučiť i z blízkej histórie, z ktorej sme sa zjavne nestihli poučiť (podobne ako v období po roku 1989 sme sa nestihli pozrieť na to, čo vlastne ľudia chceli a či sa k tomu priblížili, či to bolo reálne, či sme toho boli schopní (vybudovať inštitúcie- kontrolovať inštitúcie…nemať zákon len pre zákon (ale pre nás, ako bytostnú potrebu, identitu, z hľadiska slobody, istoty, poznania „ducha zákona“)).

Tak, kto chce, je tu link (dúfam, že bude fungovať). Včera dávali výbornú diskusiu o tom, ako sa ľud zmieril s okupáciou. Ako zas opustil verejný priestor a stiahol sa na chalupy či do súkromia. Ako vlastne  „vygumoval“ seba, ako „upgrejdoval svoj softvér“….)

Myslím si, že to je podstata toho, čo tu žijeme. Nevieme formulovať ani to, čo chceme a ani definovať, aké sú možnosti a zdroje na riešenie. Zvyk stiahnuť sa do súkromia, nežiť plnohodnotne, nevyužívať verejný priestor, ktorý nám dáva ďalšiu dimenziu, slobodu, meno… Zvykli sme si hľadieť na predstavenie „bláznov“, ktorí možno nie sú až takí blázni, ktorí majú „kľúče“ o toho, čo sme si uzamkli pred svetom, ktorí majú moc…

https://www.ceskatelevize.cz/porady/10150778447-historie-cs/221411058220009/

„Minulo září a ulicí chodí jen milión tváří
těch zbloudilých lodí
a žádná z nich neslyší
Pamatuj..
a žádná z nich neslyší
PAMATUJ! PAMATUJ!“

Podivná ruleta /K. Kryl

(celý text: https://www.karaoketexty.cz/texty-pisni/kryl-karel/podivna-ruleta-8328  )

Ilustračné foto z mojej performance, z tvorby fotiek z vystrelených sto svetlíc, ktoré na oslavu nového roka niekto priniesol k Dunaju, potom to tam nechal a kde som to našiel, nepovšimnuté, neriešené davom verejnosti, ktorá tade chodí na povolené vychádzky do prírody. Aká to je škola, aké vzdelanie, a aká podstata moderného človeka, keď napriek tomu, že má všetky informácie o stave planéty, o potrebe zdravej vody na pitie, zdravej pôdy, ide s rodinkou, a nedá príklad, nedá čin? Stačí chodiť do práce a potom domov so zásobou jedla, do súkromia, dúfajúc, že SARS COVII (Covid 19) prejde a všetko bude ok?

Teda postupne som to odnášal, predtým z toho (tvoril – sériu fotiek možno sem ešte umiestnim – výber v časovom slede)). I stretával som hlúčiky ľudí. A jeden ma i pozdravil, mal psíka, jazvečíka a povedal“ „Konečne jeden normálny človek!“. Znelo to ako titul. Nie taký pre funkciu v štátnom sektore, či na cestu k egu, k fleku v politike, v rámci uskutočovania „klamu“ moci.

A dám ešte jednu:

 

Teraz najčítanejšie