Denník N

Quo vadis slovenské odborné vzdelávanie?

Ako je to vlastne s odborným vzdelávaním na Slovensku? Kto rozhoduje o tom, kam smeruje, ako sa dokáže prispôsobiť generácii Y, Z či nebodaj alfa, ktorá od batoľaťa ovláda smartfóny či tablety? Ako dokáže reagovať na potreby praxe a vychovávať odborníkov pre budúce povolania?

Témou, ktorá aktuálne má potenciál prebrať spiace slovenské školstvo, samozrejme okrem dopadu pandémie na budúcnosť detí, ktoré sa už rok vzdelávajú dištančne, je navrhovaná novela vysokoškolského zákona. Diskutuje sa o jej dopadoch na akademické slobody, poukazuje sa na to, že nerieši problém nízkej kvality vysokoškolského vzdelávania, odhadujú sa počty študentov a pedagógov, ktorí opustia mútne vody slovenského vysokého školstva… Akosi sa však zabúda na to, že univerzity môžu pracovať len s tým, čo im stredné odborné školstvo pripraví a „posunie“.

Ako je to vlastne s odborným vzdelávaním na Slovensku? Kto rozhoduje o tom, kam smeruje, ako sa dokáže prispôsobiť generácii Y, Z či nebodaj alfa, ktorá od batoľaťa ovláda smartfóny či tablety? Ako dokáže reagovať na potreby praxe a vychovávať odborníkov pre budúce povolania?

Je nespochybniteľné, že digitálne technológie výraznou mierou ovplyvňujú všetky súčasti každodenného života. Len vďaka nim sme si dokázali aké-také sociálne kontakty zachovať aj počas pandémie, len vďaka nim nemusia naše deti opakovať ročník, len vďaka nim dokázali prežiť posledné mesiace mnohé obchody a reštaurácie… a široké uplatnenie nájdu digitálne technológie aj v jednom z najdôležitejších odvetví – v poľnohospodárstve a potravinárstve.

Dnes poľnohospodári a farmári denne používajú digitálne technológie, ktoré zahŕňajú smartfóny a ich aplikácie, poľné senzory, drony, dáta zo satelitov, informačné systémy, autonómne mobilné roboty,… Kombajnista či traktorista už skôr než zaolejovaného mechanika pripomína programátora a aj malá rodinná farma sa dnes bez digitálnych technológií nezaobíde.

Poľnohospodárstvo 21. storočia (zdroje obrázkov: https://www.myjournalcourier.com/news/article/USDA-seeks-comment-on-agriculture-innovation-15226839.php, https://pragmatic-net.eu/product-name/large-scale-vegetable-weeding-robot-dino-2/)

Zavádzanie a aplikácia digitálnych technológií si však vyžaduje nové znalosti, zručnosti a skúsenosti. Zvyšovanie povedomia a neformálne školenia ako vedľajšie aktivity rôznych inštitúcií (často hradené z prostriedkov európskych grantových agentúr, ktoré keď skončí financovanie zapadnú prachom v šuflíkoch) nie sú vždy efektívne a keďže chýba „certifikát“, ťažko sú akceptované na trhu práce. Otvára sa teda otázka formálneho vzdelávania v oblasti digitálneho poľnohospodárstva. Aká je však skutočnosť?

V decembri 2017 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR oficiálne potvrdilo prijatie Slovenského kvalifikačného rámca (SKKR) a Národnej sústavy kvalifikácií SR (NSK) a avizovalo ukončenie procesu zavedenia úrovne SKKR / Európskeho kvalifikačného rámca (EQF) na dokladoch o vzdelaní v zmysle Odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení EKR pre celoživotné vzdelávanie (https://www.minedu.sk/rezort-skolstva-oficialne-prijal-slovensky-kvalifikacny-ramec-a-narodnu-sustavu-kvalifikacii/).

Národná sústava kvalifikácií (NSK) je verejný register, ktorý obsahuje opisy kvalifikácií rozlišovaných a overovaných na Slovensku (https://www.kvalifikacie.sk/co-je-nsk). Jej cieľom je vytvoriť jednotný a transparentný systém, ktorý definuje zručnosti, vedomosti a kompetencie potrebné na získanie kvalifikácie v rámci formálneho aj neformálneho vzdelávania sa a informálneho učenia sa. Prostredníctvom NSK sa môže ktokoľvek dať zo svojich schopností preskúšať pred odbornou komisiou a získať tak osvedčenie o kvalifikácii (https://www.kvalifikacie.sk/co-je-nsk). Ako sa ďalej uvádza na stránkach NSK, nosnou kostrou sú karty kvalifikácií, v ktorých verejnosť nájde tzv. kvalifikačné a hodnotiace štandardy, na základe ktorých prebiehajú skúšky na overenie kvalifikácie.

Pohľad do katalógu kvalifikácií NSK však ukáže, že NSK neponúka kvalifikáciu „Digitálny farmár“, resp. akýkoľvek ekvivalent súvisiaci s modernými digitálnymi technológiami v poľnohospodárstve. Keďže nielen skúsenosti zo zahraničia ale aj diskusie s partnermi z praxe poukazovali na nevyhnutnosť vytvorenia študijných programov a/alebo vzdelávacích kurzov so zameraním na  digitálne technológie v poľnohospodárstve, na Technickej fakulte SPU v Nitre sme pripravili podklady pre vytvorenie kvalifikácie „Digitálny farmár“ pre úroveň EQF 5-6, ktorá by umožnila získať overenú kvalifikáciu. Ako sme dopadli? Po takmer 3 mesačnej „čakacej dobe“ a niekoľkých splnených požiadavkách na upresnenie žiadosti, prišla odpoveď zo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania – požiadavku síce zaregistrovali, ale na vytvorenie karty kvalifikácie nie sú finančné prostriedky. Pripravujú síce národný projekt, ale všetci veľmi dobre vieme ako to s národnými projektami obyčajne dopadne….

Preto sa natíska otázka, či by nestálo za úvahu využiť napr. skúsenosti Slovenskej akreditačnej agentúry pre VŠ (www.saavs.sk) a pripraviť štandardy a metodiku akreditácie inštitúcií pre odborné vzdelávanie a prípravu a ponechať tvorbu kvalifikácií a následných vzdelávacích programov takto akreditovaným inštitúciám. Byrokratický proces zavádzania nových kvalifikácii a akreditácie vzdelávacích a študijných programov je totižto jednou z príčin mizerného stavu nášho školstva a dôvodu nezáujmu mladých ľudí napríklad aj o štúdium poľnohospodárstva. Bez moderného – formou aj obsahom – odborného vzdelávania, ktoré reflektuje požiadavky budúcich generácií, slovenské poľnohospodárstvo zostane oproti rozvinutým štátom ako Holandsko, Fínsko či Nemecko v hlbokom stredoveku ako na obraze Jozefa Hanula (https://www.webumenia.sk/katalog?search=hanula&page=5).

Teraz najčítanejšie