Denník N

SAK (Slovenská advokátska komora) kolaboruje s týmto fašistickým režimom.

Píše Podtatranský kuriér v článku z 5.3.2021 pod názvom „FIASKO SLOVENSKEJ ADVOKÁTSKEJ KOMORY PRI POZASTAVENÍ ČINNOSTI JUDr. ADRIANY KRAJNÍKOVEJ … nevyšlo to akosi“

Najznámejšia advokátka  v Podtatranskom kuriérovi  dňa 5.3.2021 poukázala na ďalšie nehorázne zlyhania Slovenskej advokátskej komory vo vzťahu k jej osobe, v procese riešenia sťažností, ktoré boli na ňu podané a v procese vydaného rozhodnutia predsedníctva o pozastavení výkonu advokácie, zhrnuté  v názve  článku FIASKO Slovenskej advokátskej komory..“, s konštatovaním v jeho závere, „nevyšlo to akosi“.

Väčšina čitateľov si asi ešte spomína na „kauzu košickej rodičky“ z jesene 2020, ktorá mala široké mediálne pokrytie, vyvolané jej odmietaním podrobeniu sa protiepidemiologickým opatreniam, ktoré na jeseň minulého roku spôsobili vrásky na čele zdravotníkov v nemocnici L. Pasteura v Košiciach, najmä, keď sa rodička vehementne odvolávala na stanoviská a podporu svojej advokátky JUDr. Adriany Krajníkovej.

Advokátka svoje kroky v kuriérovi vyhodnocuje,  že zachránila mamičku pred vyšprtaním nosového otvoru, pred odňatím bábätka od matky, a matke legitímne odporučila dať dole prekážku na dýchanie, ak jej prekáža ako  mamičke, ktorá rodila..

Advokátka od počiatku podrobila advokátsku komoru tvrdej kritike (svojich priaznivcov informovala o tom, že celý proces proti sebe bude medializovať,  a na adresu advokátskej komory, okrem iného uviedla, že táto „nemohla urobiť lepšie, než sa pred všetkými vyzliecť donaha a ukázať v plnej  paráde, aký je veľký orgán“) primárne za jej rozhodnutie o pozastavení jej činnosti, o ktorom v denníku SME informovala nadácia Zastavme korupciu nepresne, ako o odňatí licencie advokátke.

Podtatranský kuriér prináša ďalší popis detailov zo strany advokátky vo vývoji udalostí, ktorým treba venovať pozornosť nielen z dôvodov,  na ktoré advokátka poukazuje.

V zásade sú výčitky smerované voči komore ako takej, bez rozlišovania, ak odhliadnem od toho, že je konkrétne označená osoba hovorkyne komory, ako tá, ktorej pozornosti  určité skutočnosti mali ujsť a dokonca, že mala byť ticho, a tiež, že advokátka pozná „odborné“ kvality komory, teda kvality konajúcich funkcionárov a jej právnych zástupcov. Vystihuje ich podnadpis v jej článku “ keď o vašich právach rozhodujú právni diletanti“.

Tieto kvality potom vedú k tomu, na čo advokátka od počiatku poukazovala, že komore sa nepodarí pozastaviť jej činnosť, čo aj nastalo, pretože okrem iných pochybení je v rozhodnutí o pozastavení výkonu činnosti uvedený zlý dátum narodenia advokátky (namiesto 68, je uvedené 64) a jeho doručenie advokátke bolo vadné. Náhradu škody za toto jej zaplatia všetci advokáti.

Podtatranský kuriér informuje prostredníctvom advokátky širokú verejnosť aj o tom, že komora kolaboruje s týmto fašistickým režimom, ktorý výrok advokátky by mal zaujať nielen čitateľov tohto média, ale aj príslušné orgány, pokiaľ považujeme to, že súčasná vláda je podozrivá z toho, že je fašistickým režimom, s ktorým advokátska samospráva kolaboruje, za závažné obvinenie vyhlásené verejne.

V ponímaní advokátky je komora to, čo pácha zlo na nej, a ktoré sa komore vráti.

V tejto súvislosti  považujem za  užitočné poukázať na to, čo vlastne komora je, aby sme sa v kontexte toho mohli zamyslieť nad tým, kto zodpovedá za advokátkou vytýkané pochybenia, dokonca kolaboráciu s fašistickým režimom, ktorú advokátka prezentuje ako fakt.

Slovenská advokátska komora je právnická osoba zriadená zákonom o advokácii, ktorý  ju v § 66 definuje ako samosprávnu stavovskú organizáciu, ktorá združuje všetkých advokátov zapísaných v zozname vedenom komorou. Jej sídlom je Bratislava, konkrétne Kolárska 4.

Ako každá právnická osoba, aj komora koná prostredníctvom svojich orgánov, ktorými sú konferencia advokátov, ako jej najvyšší orgán, tvorená všetkými  advokátmi na Slovensku, a ktorá sa schádza minimálne raz za 4 roky a rozhoduje o všetkých základných otázkach advokátov, teda volí ostatné orgány komory, schvaľuje predpisy komory (advokátsky poriadok, organizačný poriadok, rokovací poriadok, volebný poriadok a disciplinárny poriadok) a môže si vyhradiť rozhodovanie aj o ďalších veciach.

Konferencia volí na funkčné obdobie štyroch rokov 9 členné predsedníctvo komory a jeho 3 náhradníkov, 9 člennú revíznu komisiu a jej 3 náhradníkov, 31 člennú disciplinárnu komisiu a jej 10 náhradníkov, 10 člennú odvolaciu disciplinárnu komisiu a jej troch náhradníkov. Funkcie v orgánoch komory sú čestné a advokáti ich vykonávajú popri svojej praxi.

Predsedníctvo komory je v podstate jeho exekutívou a riadi činnosť komory medzi konferenciami advokátov a vykonáva funkcie komory určené jej zákonom, o ktorých nerozhoduje iný orgán uvedené v § 71 zákona o advokácii a  podrobnejšie rozvedené v predpise prijatom konferenciou – v organizačnom poriadku. Spomedzi svojich členov volí predsedu, ktorý riadi komoru medzi zasadnutiami predsedníctva, ktoré sa konajú spravidla raz za mesiac, ale podľa potreby sa môžu konať aj častejšie, a podpredsedov.

Revízna komisia je kontrolným orgánom komory. Na starosti má kontrolu plnenia  uznesení predsedníctva a ich súlad so zákonom, a dohľad nad riadnym výkonom advokácie, teda vo vzťahu k sťažnostiam na advokátov tieto kolektívne vyhodnocuje a rozhoduje, či sú dôvodom na začatie disciplinárneho konania voči advokátovi, ktoré konanie potom podaním návrhu disciplinárnej komisii aj iniciuje. V tomto konaní plní úlohu žalobcu (prokurátora).

Disciplinárna komisia spomedzi svojich členov určí jej predsedu, ktorý dohliada na jej činnosť, a spomedzi svojich členov zostaví 10 trojčlenných senátov, ktoré plnia funkciu sudcov v disciplinárnych konaniach vedených proti advokátom. Odvolacia disciplinárna komisia pod vedením jej predsedu v troch trojčlenných senátoch plní úlohu odvolacieho súdu vo veci disciplinárnych konaní.

Dôležitú úlohu v komore plní kancelária komory, ktorá zabezpečuje všetky organizačné, technické a administratívne činnosti komory ( písomné vyhotovovanie rozhodnutí a ich doručovanie). Jej riadenie a vedenie je zverené tajomníkovi komory, ktorým môže byť len advokát s pozastaveným výkonom advokácie, a ktorý je zamestnancom komory. Tajomníka vymenúva a odvoláva predsedníctvo komory, ktorému sa tajomník za svoju činnosť zodpovedá.  Tajomník je povinný plniť pokyny predsedníctva komory.

Advokátka v prvom rade  opäť pripomína, že hovorkyňa advokátskej komory už v októbri 2020 v reakcii na medializované informácie uviedla, že advokátka konala v rozpore so zákonom, ktorým táraním hovorkyňa už prejudikovala ( predvídala) budúce rozhodnutie komory. Podľa advokátky mala byť hovorkyňa ticho.

Dňa 15.1.2021 hovorkyňa informovala médiá, že  predsedníctvo komory pozastavilo výkon činnosti advokátke, pretože  komore bolo  doručených viacero sťažností na advokátku, z ktorých 4 boli vyhodnotené ako dôvodné.

Toto hovorkyňa nemala robiť, lebo  rozhodnutie o pozastavení ešte advokátke nebolo doručené a teda nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Informovať médiá o rozhodnutiach prijatých na neverejnom zasadnutí vo vzťahu k advokátke, ktorá nie je verejne činnou osobou, nie je zákonné. Sama sa dokonca dozvedela o tomto rozhodnutí komory z médií.

Tieto námietky otvárajú otázku úlohy hovorkyne advokátskej komory, ktorá je jej zamestnankyňou, a spadá pod priamu riadiacu pôsobnosť tajomníka komory, ktorý ako nadriadený zodpovedá za prácu všetkých zamestnancov komory a on sám sa zodpovedá predsedníctvu.

Možno považovať za všeobecne známu skutočnosť, že v mediálnej komunikácii štátnych, samosprávnych orgánov, ale aj firiem, je  nezastupiteľná úloha tlačového hovorcu.

Pokiaľ je jeho post chápaný ako kľúčový, hovorca funguje relatívne samostatne a musí byť schopný sám riešiť mnohé veci, a teda  sú nároky na neho vyššie, a vyššie je aj miera jeho zodpovednosti.  V druhom prípade je funkcia hovorcu obmedzená iba na prezentáciu toho, čo vedenie  schváli a uzná za vhodné na externú komunikáciu.

V tejto otázke ako radový advokát nemám jasno, nakoľko pozícia hovorcu advokátskej komory, nebola dovnútra voči advokátom nijako komunikovaná, ani ozrejmená.

Námietky advokátky smerujúce osobne voči hovorkyni teda prezumujú širokú mieru jej autonómie v rozhodovaní a reakciách na mediálne široko pokryté témy.

Akákoľvek je pozícia hovorcu, to čo verejne povie, sa považuje za názor inštitúcie, za ktorú hovorí, teda nie jeho súkromné stanovisko, aj keď stanovisko môže byť pretavením jeho súkromného videnia a postojov k téme. Akonáhle ho prezentuje navonok, zaväzuje už celú (v tomto prípade) advokátsku obec.

Zásadnou pre celú advokátsku obec by malo byť, či je možné verejne prezentovať ako názor celej advokátskej komory záver o porušení zákona, alebo inej povinnosti  zo strany kolegu advokáta, keď prijatiu takéhoto záveru musí predchádzať určitý zákonom predpísaný proces, v ktorom zohrávajú rôzne (ak nie kontradiktórne) úlohy viaceré orgány v rámci komory (revízna komisia, disciplinárna komisia, predsedníctvo).

S vyjadreniami hovorcov , ktoré nerešpektujú to, že závery nimi prezentované môžu byť predkladané  verejnosti ako fakt jedine v prípade, ak o nich rozhodne orgán, ktorému zákon na to zveril právomoc, sa stretávame v poslednej dobe u viacerých štátnych orgánov.

Zo znalosti fungovania činnosti komory, za výstupy jej hovorcu, popri ňom samom, ako zamestnancovi, nesie zodpovednosť jeho nadriadený, pod vedením ktorého pracuje, teda tajomník komory a jej predseda, ktorý riadi činnosť komory medzi zasadnutiami predsedníctva. Predsedníctvo by potom malo vyvodiť zodpovednosť voči konaniu svojho predsedu, tajomníka. Predsedníctvo podlieha kontrole revíznej komisie.

Ďalšou dôležitou a vysoko aktuálnou  témou, ktorú článok v kuriérovi otvoril, je  informovanie verejnosti o otázkach týkajúcich sa individuálneho výkonu povolania advokátov, teda otázok súvisiacich s informovaním o tom, či je voči nim vedené sťažnostné, disciplinárne konanie, a o ich výsledku.

Podľa platného zákona o advokácii je sťažnostné a disciplinárne konanie neverejné, to znamená, že zákon presne definuje okruh osôb, ktoré majú právo byť o jeho priebehu a výsledku informované, ako aj rozsah takto poskytnutej informácie. Zásadným obmedzením je povinnosť všetkých advokátov, ich zamestnancov, aj zamestnancov a funkcionárov komory dodržiavať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o  ktorých sa v súvislosti s výkonom advokácie dozvedeli.

Zasadnutia predsedníctva advokátskej komory sú podľa advokátmi prijatého rokovacieho poriadku tiež neverejné, ak predsedníctvo nerozhodne inak. Do uznesení, ktoré boli predsedníctvom prijaté (a patrí sem aj rozhodnutie o pozastavení výkonu advokácie)  má právo nahliadať každý advokát zapísaný do zoznamu komory.

Čo sa týka informovania verejnosti ( teda aj médií) o vyššie uvedených veciach, na komoru, ako orgán stavovskej samosprávy, ktorému je zverené rozhodovanie o určitých otázkach,  sa v zákonom vymedzenom rozsahu vzťahuje aj povinnosť sprístupniť informácie podľa § 2 odsek 1 zákona 211/2000 Z. z.  o slobodnom prístupe k informáciám. Vo všeobecnosti by mali byť sprístupnené informácie, týkajúce sa rozhodovacej činnosti, s dodržaním povinnosti nezverejniť napríklad utajovanú skutočnosť, zákon sa tu priamo odvoláva na povinnosť advokátskej mlčanlivosti. Ďalej je potrebné zohľadniť zákaz zverejnenia informácií týkajúcich sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby.

Za zmienku stojí aj prezumpcia neviny, ktorá je obdobne ako v trestnom konaní zásadnou zásadou aj v konaniach administratívneho charakteru, ktorých výsledkom je postih osoby.

Pokiaľ Trestný poriadok ukladá orgánom činným v trestnom konaní vo verejnom záujme obmedzenú informačnú povinnosť, súdom ukladá povinnosť zverejňovať právoplatné rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o neodkladnom opatrení a rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, a to do 15 pracovných dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; zákon o advokácii, neobsahuje žiadnu úpravu o možnosti  zverejňovania rozhodnutí vydaných v disciplinárnom konaní, až na prípad, ak je zverejnenie rozhodnutia samotným uloženým trestom advokátovi vo forme trestu verejného napomenutia, ktoré sa zverejňuje v Bulletine Slovenskej advokácie.

V týchto otázkach sa komora otriasa pod obrovskou paľbou mediálnej kritiky, kritiky mimovládnych organizácií, volajúcich po väčšej transparentnosti, a teda pod obrovským tlakom (peknou ukážkou bol mnou už v inom blogu hodnotený článok v denníku SME od Zuzany Petkovej z nadácie Zastavme korupciu), aby zverejňovala svoje kroky, postupy a rozhodnutia v konkrétnych konaniach proti advokátom.

Poukazovanie na platné zákony, a právo kolegov advokátov, ale aj všetkých občanov, na to, aby sa tieto pri výkone samosprávy dodržiavali, a to bez ohľadu na tlak médií, vyznieva ako slabý, alibistický argument komory, vykladaný snahou zakrývať etické prešľapy a pochybenia advokátov.

Politikmi je prístup komory  zneužívaný na argumentáciu v záujme oslabenia nezávislosti stavovskej samosprávy.

Mediálny útok na komoru zo strany advokátky, v Podtatranskom kuriérovi, za to, že zverejnila informáciu o prijatom rozhodnutí o  pozastavení výkonu advokácie, ku ktorému akoby sa predtým pridala nadácia Zastavme korupciu, dosť nesúrodou a vnútorne rozpornou argumentáciou, je ukážkou toho, aké dôsledky môže mať snaha zavďačiť sa požiadavkám pobúrenej verejnosti a médií. 

Požiadavka verejnosti na informovanie o tom, ako sa stavajú advokáti k vyvodzovaniu zodpovednosti za etický výkon advokácie voči jej členom, je  legitímna. Úzko súvisí nielen  s dôverou verejnosti v advokáta, ale aj  s dôverou v justičný a právny systém ako taký, ktorého sú advokáti súčasťou. V tomto kontexte sa  nenájde žiaden advokát, ktorý by mal voči tomu výhrady.

Rovnocenné tomuto právu verejnosti je však aj právo jednotlivého advokáta na to, aby jeho konanie bolo posúdené zákonným spôsobom, nezaujato, s najväčšou mierou objektivity, a so zachovaním prezumpcie neviny, a teda dobrého mena advokáta do momentu, kým vec nie je právoplatne rozhodnutá.

Médiá, ktoré o týchto otázkach informujú, vôbec nerozlišujú diametrálny rozdiel v postavení advokáta, ktorý vykonáva advokáciu ako slobodné povolanie, má postavenie podnikateľa, a v postavení sudcov, prokurátorov, ktorí sú v postavení štátnych zamestnancov a platení z daní občanov tohto štátu.

Nerozlišujú ani to, že advokátovi počas pozastavenia výkonu povolania neplynie žiaden príjem, hoci má súkromnoprávne  záväzky voči svojim zamestnancom, z prenájmov, voči komore a iné, ktoré mu na základe administratívneho zásahu do výkonu jeho povolania nezaniknú. 

Advokát tak nevie pokryť ani výdavky spojené s podnikaním, ktoré mu vznikli a trvajú, ale ani súkromné živobytie svoje a svojej rodiny. Marginalizovať nemožno ani právo klienta zvoliť si advokáta, do ktorého komora rozhodnutím o pozastavení výkonu advokácie zasiahne, a ktorý pri neskoršom zrušení tohto rozhodnutia môže byť tiež poškodeným.

Sudcom, prokurátorom s pozastaveným výkonom funkcie časť platu plynie, hoci títo okrem súkromných výdavkov nemusia počítať s výdavkami spojenými so zabezpečením fungovania svojho pracoviska.

V tejto súvislosti je namieste veľmi dôsledné zvažovanie rozhodnutia o pozastavení výkonu v prípade neprávoplatných rozhodnutí o disciplinárnom previnení advokátov, nakoľko pozastavenie reálne spôsobí advokátom nielen veľké materiálne, ale aj nemateriálne škody, za ktoré podľa nášho právneho poriadku, v prípade nesprávnosti rozhodnutia,  nesie zodpovednosť komora, ako správne upozorňuje advokátka v článku uverejnenom v Podtatranskom kuriérovi 5.3.2021.

Za prijatie takéhoto rozhodnutia, nesie zodpovednosť predsedníctvo, ktorému zákon zveruje právomoc posúdiť existenciu dôvodov na takýto zásah.

V tomto konkrétnom prípade, keď sú zo strany dotknutej advokátky volené viac ako nevyberané nástroje mediálnej kritiky rozhodnutia komory, by určite prospelo vyváženiu komunikačnej nerovnováhy, v ktorej sa komora ocitá aj to, keby mohla zverejniť dôvody a podstatu sťažností, ktoré jej boli na advokátku doručené, a ktorých obsah sa pri rozhodovaní o pozastavení jej činnosti vyhodnocoval.

Potreba obrany komory pred mediálnymi útokmi nemôže byť povýšená nad zákonný postup. Forma a spôsob útoku môžu byť pre určitú časť verejnosti vnímaná ako dôvod, pre ktorý   komora o pozastavení výkonu advokácie rozhodla. Na druhú stranu, pre tú časť verejnosti, ktorá takúto formu kritiky  považuje za adekvátnu, by neboli presvedčivým argumentom ani dôvody sťažností, ktoré boli na advokátku podané.

Ďalším pochybením komory, za  ktoré na ňu advokátka aj podáva žalobu, je,  že rozhodnutie o pozastavení výkonu už bolo zo strany komory reálne vykonané ( zamedzením prístupu do elektronickej schránky advokátke, oznámením všetkým úradom), hoci advokátka má za to, že došlo k závadám pri jeho doručovaní. Namieta aj pisársku chybu v jeho vyhotovení v dátume svojho narodenia.

Tieto námietky sú evidentne administratívneho a technického charakteru, za  ktoré, ak sa ukážu ako dôvodné, nesie   zodpovednosť kancelária komory pod vedením tajomníka.

V štáte, v ktorom sa poukazovanie na platné zákony a právne princípy, známe každému usilovnému študentovi práva, považuje zo strany štátnych orgánov za šírenie konšpiračných teórií, nie je jednoduché poukazovať na vyššie uvedené súvislosti.

Paradoxne, aj vďaka realizácii slobody prejavu zo strany advokátky spôsobom, aký priniesol Podtatranský kuriér 5.3.2021, ktorý ako taký, v tomto blogu nechcem hodnotiť, sa dostáva do povedomia verejnosti širší rozmer zodpovednosti a povinnosti advokátskej komory pri zaujímaní postojov ku kolegom advokátom, na ktorých poukazujú médiá a za ich postihy.

 

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..