Humor je výborný pracovný nástroj a dokáže sa uplatniť aj popri vážnych činnostiach

Tento renesančný učenec rozhodne nepovažoval dielo o bláznivosti za vrchol svojej tvorby, išlo skôr o epizódnu udalosť. Popri gréckom vydaní a latinskom preklade Nového zákona, ktoré pochádzali z jeho pera, sa tomu ani nemožno čudovať. Pre cisára Karola V. (1500-1588) napísal pedagogický spis Výchova kresťanského vladára. Známy je aj svojím sporom s Martinom Lutherom, ktorý roznietil spisom O slobodnej vôli. Tolerantný a inkluzívny teologický prístup Erazma tu ostro kontrastuje s militantným, exkluzívnym spôsobom Luthera.

Chvála bláznivosti je veľmi vďačný spis, pretože každá vrstva dobovej spoločnosti, ale analogicky i dnešnej, v ňom zistí, že by sa nemala brať úplne vážne. Zaujímavé je to práve dnes, keď sa takmer všetci hlásime o svoje práva a cítime sa ukrivdení.

Si introvertka a každý Ti to dáva pocítiť? Podľa Erazma to nie problém, pretože priateľstvá stoja aj tak iba na pretvárke a klamstve, keďže priateľke nemôžeš povedať, čo si o nej myslíš, pretože by už nebola Tvojou priateľkou. Si single a pokladáš to za problém? S manželstvom je to podobné: „Veru, ako málo sobášov by sa uzavieralo, keby sa ženích vopred múdro poprezvedal, koľko ľúbostných dobrodružstiev má za sebou už dávno pred svadbou tá jeho háklivá a naoko taká hanblivá panenka!“ Uvedené samozrejme platí, ešte snáď vo väčšej miere, aj o mužoch. To, čo drží manželstvá po kope, je bláznivosť: kvôli tichu a pokoju v dome.

Myslíš si o sebe, že si intelektuál a hrdíš sa svojím vzdelaním? Nuž pre Tvoju nepraktickosť Ťa aj tak všetci v spoločnosti majú za obyčajného barana a k peniazom a sláve dôjdeš tiež len ťažko. Je to preto, že vo svete vládne bláznivosť. Erazmus však rozlišuje dvojakú bláznivosť. Prvá je tá, ktorá považuje peniaze, slávu a moc za najdôležitejšie vo svete. Druhá bláznivosť je však pozitívna a hovorí o prístupe k životu, ktorý využíva humor a veselosť na putovanie životom.

Náš zaalpský humanista považuje i šialenstvo za relatívne. Určuje sa podľa toho, či je daná skutočnosť bežná, či nie. „Ak sa niekto díva na tekvicu a pokladá ju za ženu, tomu hneď vynadajú do pomätencov, pretože sa to stáva málokomu. Keď sa však nejaký manžel prisahá, že jeho žena, ktorá mu pečie s mnohými, je mu vernejšia ako Penelopa, a keď mu v tomto sladkom klame srdce puká od šťastia, toho nik nenazve šialencom. Ľudia totiž vidia, že sa to manželom všade stáva.“ Na pozadí vládnucej bláznivosti Erazmus ironizuje i ľudské povolania: právnikov, lekárov, jazykovedcov, umelcov, politikov či astrológov (Medzi týmito bláznami sú ešte aj takí, čo prorokujú z hviezd budúcnosť, a označujú na nebi čudá väčšie ako čarodejníci a mávajú i také šťastie, že nájdu ľudí, ktorí im toto aj veria.“).

Keďže dielo Chvála bláznivosti vzniklo v predvečer reformácie, Erazmus sa púšťa aj do kritiky kňazov, mníchov, teológov a stavu Cirkvi. Podnes trvajúcu nezrozumiteľnosť teológov, ktorých podľa neho najčastejšie prezrádza namosúrená a opovržlivá tvár, odôvodňuje tým, že i apoštoli a prví kresťania by „museli byť osvietení celkom iným ‚duchom svätým‘“, aby im rozumeli. Raný novovek bol ešte dobou s formálnou dominanciou kresťanstva vo všetkých sférach spoločnosti. Erazmus preto aplikoval koncept bláznivosti aj na samotné kresťanstvo. Na jednej strane sú bláznami tí, čo sa skrývajú za náboženské pojmy, ale ich život má svetský charakter a na pohľad sa neodlišuje od neveriacich. No bláznovstvom je i pravé kresťanstvo, ktoré, keďže nie je z tohto sveta, sa odmieta špiniť a pachtiť za bláznovstvami tohto sveta. Jeho praví prívrženci sú tzv. dobrí blázni – tí, ktorí si osvojili Kristov odkaz a sú umiernení, striedmi, láskaví či mierumilovní. Práve tí napĺňajú humanitný odkaz tohto renesančného mysliteľa.

Ako však aplikovať túto dialektiku bláznivosti a zároveň humanitný obsah Erazmovho učenia v sekulárnej spoločnosti? Nuž bláznami sme všetci. Je ale dôležité, na ktorom brehu bláznovstva stojíme. Či na strane prvej bláznivosti, ktorá je ponorená do sveta, ctibažná, ktorej prívrženci sa berú vážne a „keď ide o zhŕňanie peňazí, každý dôkladne pozná všetky predpisy.“ Alebo si za vodkyňu zvoliť druhú bláznivosť, ktorá hľadí na život s odstupom, ktorej nasledovníci sú uvedení dobrí blázni a ktorých vlastnosti im nedovoľujú sa usadiť v spoločnosti prvých bláznov. Títo si uvedomujú trpkosť života, no vďaka osvojenej bláznivosti dokážu nad životom, i nad samými sebou získať nadhľad a odstup.

Prečo vlastne vnášať pojem bláznivosti do nášho vnímania sveta? Pretože život, napriek našej snahe o racionalizáciu a usporiadanosť, nie je vždy predvídateľný a vopred čitateľný. Preto je vhodné sa pripraviť na túto jeho vrtošivosť humorom. Navyše, často nie sme predvídateľní a čitateľní ani sami pred sebou.

* * *

Slovenský preklad Chvály bláznivosti od Oľgy Gajdošovej-Toscano vyšiel už v roku 1966. Od vtedy bol vydaný viac krát, naposledy v roku 2012 Vydavateľstvom Spolku slovenských spisovateľov. Kniha je už ťažko dostupná, ale môžete si ju vypožičať z viacerých knižníc. Spis nájdete i v štvrtom zväzku Antológie z diel filozofov (Humanizmus a renesancia), v ktorej vyšlo prvé slovenské vydanie a ktorá bola znovu vydaná v roku 2006 a je stále v predaji.