Denník N

Ministerstvo až po protestoch začína diskusiu o riadení vysokých škôl

Minister školstva si svojím neparticipatívnym prístupom k tvorbe (nielen) vysokoškolskej legislatívy zavaril | Foto - minedu.sk
Minister školstva si svojím neparticipatívnym prístupom k tvorbe (nielen) vysokoškolskej legislatívy zavaril | Foto – minedu.sk

Témy týždňa 1. 3. 2021 – 7. 3. 2021 | Univerzity naďalej protestujú proti ohláseným zmenám vo vysokoškolskom zákone • Ministerstvo školstva navrhuje zmeny aj v akadémii vied a poradenskom systéme • Protipandemické opatrenia sú pri otváraní škôl nejasné

Výrok týždňa

„Predstava, že akýkoľvek minister bude prínosnejší pre riadenie škôl než jej vlastný (dobre nastavený) manažment, je nielen mylná, ale aj nebezpečná. Kľúčovou osobou má byť rektor, ktorý však nesmie byť symbolom vnútorného kompromisu a poslom konformity, ale inšpirujúcou hnacou silou manažmentu.“

Renáta Hall
bývalá riaditeľka projektu To dá rozum
komentári pre denník SME | 2. 3. 2021

 

Výber z udalostí

• Aj v uplynulom týždni vysoké školy na Slovensku vyjadrovali nespokojnosť s pripravovaným návrhom novely zákona o vysokých školách, ktorým chce ministerstvo okrem iného zmeniť postavenie a činnosť samosprávnych orgánov škôl.

„Navrhovaná úprava má viacero nedostatkov, ktoré ju robia nekonzistentnou, a mohla by byť zneužitá aj na neadekvátne zasahovanie štátu do autonómie vysokých škôl. Predložený návrh vypracovalo ministerstvo školstva bez konzultácie so zástupcami vysokých škôl, čo vzbudilo prirodzený odpor vo vysokoškolskom prostredí,“ poznamenala na margo pripravovaných zmien Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ). Jej zástupcovia zároveň vyzvali ministerstvo školstva na participatívnu prípravu novely. Študenti tiež apelovali na vysoké školy, aby ministerstvu ponúkli vlastné návrhy zmien pri snahe o zvýšenie kvality vzdelávania.

• Ešte v piatok 26. februára vyhlásil pre pripravovanú novelu zákona štrajkovú pohotovosť Akademický senát Trnavskej univerzity. V pondelok ohlásila protest aj Univerzita Komenského (UK) v Bratislave. Následne sa pridali aj Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave.

STU skonštatovala, že ak minister Branislav Gröhling (SaS) nezmení prezentovaný návrh a finančnú politiku ministerstva voči verejným vysokým školám, pristúpi k vyhláseniu štrajku. „Spôsob prípravy novely zákona je prejavom neakceptovateľného politického zásahu do autonómneho fungovania vysokých škôl a samotný jej obsah smeruje k likvidácii akademickej samosprávy a demokratických slobôd,“ pridal sa ku kritike škôl aj Akademický senát Ekonomickej univerzity v Bratislave.

O dôvodoch vyhláseného protestu aj o tom, aké zmeny je vo vysokoškolskom prostredí potrebné urobiť, hovoril rektor UK Marek Števček pre denník SME aj Hospodárske noviny (tutu).

Ministerstvo na kritiku škôl reagovalo vyhlásením, že znenie novely ešte nie je definitívne a naďalej sa na ňom pracuje. „Od začiatku sú k spolupráci prizývaní aj zástupcovia vysokých škôl, odborníci z externého prostredia a zahraniční konzultanti,“ uviedol odbor komunikácie ministerstva s tým, že vysokoškolské systémy, ako ich návrh prezentuje, fungujú aj vo viacerých krajinách Európskej únie.

V utorok prebehlo stretnutie zástupcov vysokoškolských reprezentácií so štátnym tajomníkom Ľudovítom Paulisom (SaS), ktorý poznamenal, že snahou ministerstva nebola politizácia vysokých škôl. „Pri úpravách je naším záujmom, aby v nich boli dostatočné poistky, aby k nej ani nemohlo dôjsť a aby bolo riziko maximálne minimalizované,“ povedal Paulis.

Na ministerstve zároveň po vznesenej kritike vznikla expertná skupina, do ktorej boli prizvaní zástupcovia Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl, Študentskej rady vysokých škôl, Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku a Klubu dekanov fakúlt vysokých škôl.

Ak by parlament schválil návrh novely zákona, ktorý pobúril vysoké školy, minister školstva by nominoval polovicu členov správnych rád vysokých škôl. Denník N v tejto súvislosti upozornil, že vlani minister Gröhling sám seba dosadil napríklad do správnej rady Univerzity Komenského. „Terajší vysokoškolský zákon mu na miesto umožňoval nominovať kohokoľvek z predstaviteľov verejného života. Na otázku, prečo sa rozhodol pre seba samého, Denníku N neodpovedal,“ informoval denník.

„V prípade, že by sa v novele vysokoškolského zákona jej právomoci zmenili, minister sa vzdá členstva v správnej rade,“ reagoval na medializovanú informáciu komunikačný odbor ministerstva.

• Aj v uplynulom týždni sa k sporu medzi univerzitami a ministerstvom vyjadrovali mnohí:

x Prezidentka Zuzana Čaputová po stretnutí s rektormi Marekom ŠtevčekomPavlom Sovákom a s rektorkou Bohunkou Koklesovou skonštatovala, že sa „necítili byť prizvaní do prípravy zákona“ a že „zvyšovanie kvality vzdelávania je v spoločnom záujme všetkých.“

x Protest vysokých škôl podporila Slovenská komora učiteľov, ktorá vyhlásila, že „snaha ministerstva školstva získať plnú moc nad riadením ľudských zdrojov a hospodárením vysokých škôl je nezlučiteľná s demokraciou a predstavuje vysoké riziko korupcie.“

x „Keby ich hlas bol vypočutý včas, minister by nemusel čeliť protestom. Nebyť pandémie, študenti a pedagógovia by naplnili námestia,“ vyhlásil predseda strany Most-Híd László Sólymos.

x To, že študenti budú požadovať, aby ministerstvo vysvetlilo, aké dôvody viedli k navrhnutým zmenám v zákone, v rozhovore pre denník Pravda uviedol predseda ŠRVŠ Filip Šuran.

x Čo rektorom na navrhovanej novele prekáža, sumarizuje anketa Konzervatívneho denníka Postoj.

x O tom, že vzájomné obviňovanie sa z porušovania akademických princípov nikam nepovedie a je potrebné zmeniť nielen vnútorný systém riadenia vysokých škôl, ale aj prístup ministerstva z direktívneho na motivačný, píšu vysokoškolskí pedagógovia Jozef HvoreckýEmil Višňovský.

x „Bodaj by celý tento výbuch bol pre naše akademické komunity výzvou a príležitosťou, aby konečne vzali svoje záležitosti do vlastných rúk, prestali iba čakať na pokyny zhora a mechanicky ich plniť,“ uviedol Višňovský v komentári denníka Pravda.

x Rektor Trnavskej univerzity René Bílik v rozhovore hovorí aj o tom, prečo sa podľa neho minister s návrhom novely ponáhľa. „Aby boli uvoľnené peniaze pre vysoké školy z fondu obnovy, teda zo zdrojov Európskej únie, je potrebná viditeľná reforma v oblasti vysokých škôl. Takže toto má byť reforma,“ zhodnotil Bílik.

• Návrh zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti ministerstvo financií už predložilo do medzirezortného pripomienkového konania (MPK), ktoré potrvá do 26. marca.

V procese pripomienkovania sú od minulého týždňa aj návrh novely zákona o verejnej výskumnej inštitúcii a návrh novely zákona o Slovenskej akadémii vied. Ministerstvo školstva plánuje transformovať organizácie SAV na verejné výskumné inštitúcie. Navrhuje sa aj zmena pôsobností snemu, vedeckej rady a predsedníctva akadémie, ako aj zmena zloženia jej vedeckej rady.

• O tom, že by bolo hriechom ignorovať volanie po zmene primárneho vzdelávania na Slovensku a nepredĺžiť prvý stupeň základnej školy na päť rokov, v Konzervatívnom denníku Postoj píšu riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová a jej poradcovia Branislav PupalaPetra Fridrichová.

Návrh rozšírenia domáceho vzdelávania na druhý stupeň základnej školy, ktorý už v parlamente prešiel do druhého čítania, v denníku SME komentovala Tina Gažovičová upozorňujúc na nástrahy takejto zmeny. Ministerstvo školstva v uplynulom týždni informovalo aj o pláne zreformovať školský poradenský systém, ktorý by mal byť po novom päťúrovňový.

• V priebehu týždňa ministerstvá školstva a zdravotníctva prezentovali rozdielne stanoviská k tomu, aké zmeny nastanú v prezenčnej výučbe v nadväznosti na aktuálnu epidemickú situáciu. Nie je teda jasné, ktoré deti budú môcť ísť do školy. Odborníci a odborníčky z konzília vláde odporúčali prijať prísnejšie opatrenia a prezenčné vzdelávanie povoliť len deťom rodičov z kritickej infraštruktúry. Ministerstvo výnimku naformulovalo širšie, „prednostne pre deti zamestnancov s nevyhnutným prezenčným výkonom práce.“ Minister zdravotníctva však tvrdil, že do školy by mali ísť len deti, ktorých rodičia predložia potvrdenie od zamestnávateľa, že musia nevyhnutne chodiť do práce.

Chaoticky prezentované podmienky prezenčnej výučby mali platiť od stredy, napokon sa termín posunul na pondelok 8. marca. Prezenčné vzdelávanie ministerstvo školstva umožnilo aj špeciálnym materským a základným školám, ako aj stredným školám pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, praktickým školám a odborným učilištiam.

• Analytici z iniciatívy Dáta bez pátosu cez víkend upozornili na to, že počet infikovaných vo veku do 20 rokov prudko vzrástol a skonštatovali, že otvorenie škôl pre kohokoľvek iného okrem detí rodičov z kritickej infraštruktúry spôsobí zvýšenie mobility, možnosti šírenia vírusu a posilnenie výskytu nových mutácií. „Nechajme do 21. marca deti a ich učiteľov a ich rodičov doma izolovaných a vráťme sa k téme o 14 dní,“ vyzvali analytici.

 

Všimli sme si

• O tom, ako veľmi zmenila pandémia život mladším i starším deťom a o problémoch, ktoré v tejto súvislosti kríza násobí, v relácii Českej televízie Interview ČT 24 rozprávala moderátorka Zuzana Tvarůžková s predsedníčkou Českej odbornej spoločnosti pre inkluzívne vzdelávanie Klárou Laurenčíkovou.

To, ako vznikla prvá rómsko-slovenská učebnica Deň Alice a Doda, a prečo je na Slovensku potrebná, približuje Monika Kompaníková v článku Denníka N. Spoluautorka učebnice Júlia Choleva z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV vysvetľuje, že rómske dieťa z vylúčenej komunity svojej učiteľke po nástupe do prvého ročníka mnohokrát nerozumie. Musí ho pochopiť rýchlo, nie je predsa v jazykovej škole, kde sa venuje len jazyku, a zároveň ho musí využívať pri učení veľkého množstva iných vecí. Štartovacia čiara týchto detí je veľmi posunutá.“

• V rámci 28. ročníka udeľovania ocenenia Český lev cenu za najlepší dokumentárny film a aj cenu filmových fanúšikov získali tvorcovia dokumentu V síti, Vít KlusákBarbora Chalupová. Film upozornil na mieru sexuálneho zneužívania detí a praktiky predátorov v online prostredí. Dokument si v stredu večer môžete pozrieť aj na Dvojke RTVS, ktorá po jeho odvysielaní prinesie aj diskusiu na rovnakú tému.

• Nadačný fond Slovenských elektrární a Nadácia Pontis zverejnili výzvu na predkladanie projektov, ktoré pomôžu preklenúť dôsledky vzniknutej situácie počas obdobia pandémie, keď boli žiaci vylúčení z kolektívov a vzdelávali sa dištančne. Viac informácií nájdete tu.

• Mimovládna organizácia Partners For Democratic Change Slovakia (PDCS) vydala metodickú príručku pre základné a stredné školy s názvom Polarizácia na školách. Ako v úvode píše autorský tím publikácie, konflikty ku životu na školách patria a pri rozumnom prístupe ich môžeme využiť ako príležitosť na zlepšenie vzťahov, zvyšovanie empatie a vzájomného porozumenia.“ Príručka je voľne prístupná tu.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk

Teraz najčítanejšie