Denník N

Ako to je s národnosťou v štátnych registroch pre sčítanie obyvateľov?

Registrové sčítanie a aj samotná štatistika založená na registroch by mala byť budúcnosťou moderného štatistického úradu. Lenže nie všetky údaje v registroch sú natoľko kvalitné, aby mohli byť priamo prebraté zo štátnych registrov a priamo použité. Ako je na tom premenná národnosť a aké je jej vyplnenosť a kvalita si povieme v nasledujúcom komentári.

Údaj o národnosti, aj keď je súčasťou referenčného registra, tak sám o sebe nie je referenčným údajom. V rámci legislatívy nie je ani definované, kedy sa má do registra údaj zapisovať. Pritom zmeny ako narodenie, smrť, ale aj presťahovaní (adresa) či zmena priezviska sa do RFO zapisujú na ohlasovni pobytu alebo na matričnom úrade. A ani v rámci zápisu do rodnej matriky sa premenná národnosť nezapisuje. A ako nie je súčasťou zápisu do matriky, tak nie je ani súčasťou rodného listu.

Pri prihlásení na trvalý alebo prechodný pobyt môže na predmetnom tlačive obyvateľ doplniť aj národnosť, ale ide o nepovinný údaj. Takže aj tu nie je podchytená úplnosť vyplnenia tejto položky. Podobne je to aj pri zápise údajov o cudzincoch, kedy v doklade o pobyte nie je národnosť uvedená a preto nemôže byť ani prenesená do registra.

Aj z týchto vyššie popísaných dôvodov je vyplnenosť tejto premennej kvalitatívne nedostatočná. Dokonca až tak, že viac ako 11 % obyvateľov tento údaj nemá v rámci vymedzenej populácie uvedený. Vyplnenosť je výrazne diferencovaná naprieč krajmi, kedy jej rozpätie je od 8,5 % v Žilinskom krajipo 14,5 % v Bratislavskom kraji.

Vyplnenosť položky „národnosť“ v RFO 2017 za kraje

Vyplnenosť položky "národnosť v RFO 2017 za kraje
Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie

Ako sme uviedli už aj skôr, tak viac ako 11 % osôb nemá uvedené v rámci RFO svoju národnosť. Pritom 79 % má uvedenú slovenskú národnosť a 9,6  % má uvedenú inú ako slovenskú národnosť.

Podiel z početností národností

Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie

Pri bližšom pohľade na „neslovenské“ národnosti môžeme vidieť (aj v grafe), že najpočetnejšou národnosťou je maďarská národnosť. Tá tvorí viac ako 85 % z uvedených národností (s vynechaním slovenskej a nezistenej národnosti). Druhou najpočetnejšou je česká (8 %) a ukrajinská (4 %) národnosť. Ostatné národnosti nedosiahli ani 1 %.

Početnosti jednotlivých neslovenských národností v RFO 2017

Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie

Nevyplnenosť je tiež silne diferencovaná z pohľadu veku, aj keď stúpa s vyšším vekom. Najviac nevyplnenej národnosti je v najmladšej vekovej skupine, kedy nepoznáme pri 91 % akú národnosť majú. Pri 5 až 9 ročných je takýchto detí takmer 70 %, no postupne so stúpajúcim vekom nezistenosť národnosti v registri klesá, kedy ešte pri 10 až 14 ročných ich je 20 %, ale už u starších ako 15 rokov je podiel menej ako 3,5 %. A u obyvateľov, ktorí majú viac ako 70 rokov je nezistenosť národnosti pod 1 %.

Podiel vyplnenej a nevyplnenej národnosti podľa vekových skupín

Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie

Aj z tohto pohľadu štatistici postupovali korektne, keď sa rozhodli striktne nepreberať údaj o národnosti z dostupných registrov, ale pýtajú sa naň priamo v rámci elektronického sčítania. A tým, že doplnili zisťovanie premennej aj o druhú národnosť, tak splnili aj medzinárodné odporúčania k zisťovaniu tejto premennej.

Otázna je budúcnosť tejto premennej pri prechode na štatistikmi avizovanom prechode k čisto registrovému sčítaniu, kedy môžeme prísť o komplexné zisťovanie viacerých údajov. A to nielen z pohľadu sebadeklarácie, ale aj z pohľadu jej spracovania. Lebo v rámci krajín, ktoré majú čisto registrové sčítanie je namiesto národnosti už pre tento účel spracovávaná napr. premenná štátna príslušnosť. Táto je aj v roku 2021 už nezisťovaná od obyvateľov, ale prevzatá z registra fyzických osôb.

Ale osobne si nemyslím, že toto je na Slovensku koniec zisťovania premennej národnosť a aj pri ďalšom cenze bude zisťovaná. Možno už nie v tejto podobe od každého obyvateľa, ale minimálne cez rozsiahlejšie výberové zisťovanie ako doplnok k údajom spracovaným z registrov.

Pavol Škápik

Ak sa chcete viac dozvedieť o štátnych registroch, ich kvalite či možných integráciách alebo využití, tak ma neváhajte sledovať. A ak by ste mali námet na blog, ktorý by vás zaujal, tak mi napíšte a verím, že v dohľadnej dobe spracujem. 

Teraz najčítanejšie

Pavol Škápik

Pavol Škápik - Som generálnym riaditeľom na Ministerstve financií. Pracoval som na Inštitúte sociálnej politiky aj na štatistickom úrade, kde som pracoval na príprave sčítania na základe štátnych registrov. S manželkou máme 6r. syna, pochádzame zo Záhoria, no svoj domov sme našli v Petržalke. Som tiež spoluzakladateľ Inštitútu dátových politík.