Denník N

ČO SA DEJE V SIETI?

Dokumentárny film V sieti vzbudil záujem verejnosti a v mnohých oprávnené zdesenie už počas nakrúcania. Hrozba sexualizovaného násilia však nie je novou hrozbou. Film neprináša nové zistenia, ale novým spôsobom zobrazuje časť skutočnosti. Počet oznámených prípadov totiž nevypovedá o skutočnom počte obetí znásilnení a sexuálneho násilia či zneužívania. Ani internet nie je príčinou sexualizovaného násilia páchaného prostredníctvom technológií a hoci osveta, že v jeho zákutiach číha aj toto riziko je potrebná, nie je dostatočným prostriedkom, ako zvýšiť odolnosť voči nemu a znížiť beztrestnosť páchateľov.

Čo je sexualizované digitálne násilie?

Je výstižnejšie hovoriť o sexualizovanom násilí a nie o násilí sexuálnom. Pojem sexuálne násilie označuje skutkovú podstatu trestného činu podľa Trestného zákona a nezahŕňa sexuálne obťažovanie alebo iné tzv. nekontaktné formy zneužívania v oblasti sexuality, ako napríklad vystavovanie pornografii či zneužívaniu na pornografiu. Všetky tieto prejavy, vrátane znásilnenia, však môžeme zahrnúť pod širší pojem sexualizované násilie.

Digitálne sexualizované násilie potom definujeme ako formu násilia, ktorá zahŕňa odosielanie a zdieľanie obsahu sexuálnej povahy za účelom sexuálneho obťažovania inej osoby alebo uspokojenia vlastných sexuálnych potrieb. Súvisí so zneužitím moderných technológií na agresiu, v tomto je podobné kyberšikane. Pri digitálnom sexualizovanom násilí agresor s cieľom koristiť na obeti, zastrašiť či zahanbiť ju útočí na sexualitu druhej osoby alebo útočí na ňu sexuálnym obsahom. Hanba, ktorú obeť pociťuje, môže byť účinným prostriedkom vydierania alebo donútenia obete.

Osobitnou kategóriou digitálneho sexualizovaného násilia je tzv. digitálny grooming. Pri ňom sa dospelý spája s dieťaťom a zoznamuje sa s ním s úmyslom sexuálneho zneužívania. Je to postupný proces, ktorý zahŕňa spojenie sa v online priestore, získanie dôvery a presvedčenie, že je potrebné kontakt utajiť. Sexuálny predátor chce často pokračovať v sexuálnom zneužívaní v reálnom živote. Výraz sexting zas označuje odosielanie provokatívnych a/alebo sexuálnych obrázkov, správ a videomateriálov.

Je násilie na internete iné?

V príčinách a následkoch sa digitálne sexualizované násilie zásadne neodlišuje od nedigitálneho.. Príčinou aj tohto násilia je získanie moci nad obeťou, ktorú agresor zneužíva s cieľom získať kontrolu nad pocitmi a správaním obete. Páchateľa uspokojuje ovládnutie obete v jej intímnej oblasti. Následky sa tiež v mnohom podobajú najmä následkom psychického násilia. Obete prežívajú stres, úzkosť a dlhodobá traumatizácia u nich môže viesť k vyvolaniu ochorení. Agresor môže dosiahnuť, že sa obeť vystaví riziku priameho násilia, ak ju donúti alebo zmanipuluje k osobnému stretnutiu. Napríklad jej môže sľúbiť, že po stretnutí s útokmi prestane. Skutočnosť, že agresor zneužíva intímne prejavy obete (napríklad zdieľa jej chúlostivé fotografie) alebo smeruje útok voči jej intimite (napríklad zasiela pornografický obsah), obeti komplikuje možnosti zdôveriť sa a brániť sa.

Kto je ohrozený?

Digitálne sexualizované násilie zažívajú deti aj dospelí. No deti sú voči nemu bezbrannejšie. Zahraničné výskumy poukazujú na vyššie ohrozenie dievčat ako chlapcov. Španielsky výskum z roku 2018, ktorý sa zameriaval na skúsenosti mladých ľudí ukázal, že kým skúsenosť chlapcov a dievčat s kyberšikanou sa nelíšila, dievčatá mali trikrát viac skúseností s násilím pri online randení a s digitálnym groomingom ako chlapci. Rozdiel medzi skúsenosťou chlapcov a dievčat však nebol zaznamenaný v miere vzájomného sextingu.

Ako a kde sa to deje?

Typické je zverejňovanie alebo šírenie intímnych obrázkov a videí bez súhlasu, šírenie fám o sexuálnom živote, posielanie komentárov, obrázkov či audiovizuálneho materiálu so sexualizovaným obsahom. Agresor však môže online priestor využívať aj na uspokojovanie jeho sexuálnych potrieb tým, že sa obnažuje či vykonáva iné sexuálne aktivity, pričom obete láka, aby sa dívali či inak zapájali.

Najbežnejšie miesta, kde sa takýto obsah šíri alebo agresor realizuje kontakt, sú sociálne médiá, ako Facebook, Instagram, Snapchat či Tik Tok, aplikácie pre posielanie správ na mobilných alebo tabletových zariadeniach, platformy pre online chatovanie, vrátane diskusných fór a chatovacích miestností. Rizikovým prostredím sú aj online herné komunity.

Je to nebezpečné?

Práve český film V sieti odhaľuje, že sexuálny predátor je ochotný zájsť za hranicu online priestoru a možno to bolo jeho cieľom od začiatku. Mnohým išlo o osobné stretnutie, dávali dievčatám explicitné návrhy. Časté sú aj prípady, keď zneužívateľ od obete dosiahne nejakú inú formu plnenia, často vydieraním sexuálnym obsahom, ktorý obeť o sebe neuvážene poskytla. Takto môže dosiahnuť pokračovanie v intímnom vzťahu proti vôli obete, alebo materiálny či iný prospech, napríklad prístup k dôverným informáciám.

Už sme spomenuli, že digitálne sexualizované násilie má podobné krátkodobé a dlhodobé následky ako psychické násilie. Pocity hanby a poníženia, strach z poškodenia dobrej povesti či úzkosti môžu obeť priviesť do situácie, že si siahne na život. Na takýto fatálny následok, ktorý je rekciou na zneužívanie a odzrkadľuje pocit bezvýchodiskovosti, poukazujú viaceré zahraničné štúdie.

Je možné sa chrániť?

Prvoradá je ochrana pred rizikom zneužitia osobných informácií a obsahu osobnej povahy na internete. Osobných údajov, fotografií a videí, by na ňom malo byť čo najmenej a rodičia by na túto zásadu mali dbať pri tom, keď zverejňujú informácie o svojich deťoch. A aj dobre uvážený obsah by mal byť prístupný len vymedzenému okruhu priateľov, ktorých osobne poznáme.

Online priestor je verejný a nemáme istotu, ako so zverejneným obsahom budú zaobchádzať iní ľudia. Navyše, čím menej informácií o sebe zdieľame, tým menej príležitostí má agresor na to, aby prispôsobil svoj obraz našim predstavám a očakávaniam. Pri nadväzovaní online kontaktov je potrebné si uvedomovať, že nám o druhom chýba podstatná časť informácií. Máme len obmedzené možnosti odhaliť, či o sebe a svojich úmysloch klame. Aj v prípadoch, ak druhej osobe bezvýhradne dôverujeme, je dobré myslieť na to, že nad zdieľaným obsahom strácame kontrolu a vzťahy sa menia.

Intímny či chúlostivý obsah by sme nemali zdieľať vôbec. Dobré je použiť test rodičom alebo starkou. Netreba im pri tom ukazovať chúlostivé fotografie či videá, stačí sa spýtať, hanbila by som sa, ak by toto videli rodičia alebo starká?

Ako identifikovať agresora na internete?

Ak príde k 100% identifikácii agresora je zrejmé, že k zneužívaniu už prišlo. Aj v online svete pristupujme k neznámym rovnako obozretne ako pri osobnom stretnutí, alebo s ešte väčšou ostražitosťou. Väčšina zo zneužívateľov sú zruční manipulátori, správajú sa účelovo a efektívne.

Ako ochránim svoje deti?

Je skvelé mať kontrolu nad tým, ako využívajú deti doma internet. Nevyhnutné je nastaviť účelnú rodičovskú elektronickú kontrolu a zaujímať sa, aké stránky deti navštevujú. A nepochybne najlepšie je organizovať im aktivity tak, aby na sieti trávili čo najmenej času.

Popri tom všetkom je dobré si uvedomiť, že deti nemáme pod nepretržitou kontrolou. A tak ako sme ich naučili bezpečne prechádzať cez cestu, musíme ich naučiť chrániť sa aj pred sexualizovaným násilím. Ako sme im nezamlčali výhody, ale ani ničivú silu áut a to, že existujú nezodpovední či nepozorní vodiči, nezamlčiavajme im príťažlivosť zdieľanej intimity, ale ani riziko sexualizovaného zneužívania a existenciu zneužívateľov. Bude sa nám o týchto témach hovoriť ľahšie, ak s deťmi hovoríme o intimite a sexualite, o hraniciach a ako si ich bezpečne určovať. Ak sme to s nimi ešte neprebrali, začnime s tým. Pomôcť si môžeme aj online dostupnými publikáciami o tom, ako to robiť primerane veku detí. V mnohých už nájdeme tipy na ochranu pred digitálnym zneužívaním. Dieťa, ktoré vie, že intimita a sexualita nie sú tabu a môže predpokladať naše pochopenie, sa skôr zdôverí, keď bude ohrozené.

Čo keď už sa to stalo?

Bez váhania treba konať na vlastnú ochranu alebo ochranu dieťaťa. Prerušiť kontakt, skryť účet na sociálnej sieti. Rozhodne by sme nemali „mazať“ obsah, ktorý agresor poslal, môže slúžiť ako dôkaz, ak to bude potrebné. Vo vzťahu k agresorovi sa správajme pasívne. Nemá význam sa s ním hádať či prosiť. V niektorých prípadoch môže stačiť stručne mu odpísať, že prekročil hranice a neželáme si ďalší kontakt. V prípade prekročenia hraníc zákona treba podať trestné oznámenie a prípadne ho doložiť dokumentáciou o  komunikácii.

Aj v prípade skúsenosti s digitálnym sexualizovaným násilím je dobré pristúpiť k problému s chladnou hlavou. Panika posilňuje moc agresora nad obeťou. Je preto vhodné zamyslieť sa, čo sa vlastne stalo a aké skutočné dopady to má. Toto pravidlo by si mali osvojiť najmä tí, ktorí chcú obeti pomôcť. Treba sa rozhodovať s ohľadom na budúcnosť,  neznásobovať pocit viny u obete, ale hľadať účinný spôsob, ako ju podporiť pri obrane a zotavovaní.

Sú v legislatíve ošetrené prípady tohto druhu násilia?

Do úvahy prichádza rad trestných činov, ktorých sa páchateľ mohol dopustiť. V prípade sexuálneho zneužívania detí v online priestore slovenský právny poriadok pozná špeciálnu skutkovú podstatu, v rámci ktorej je možné postihnúť toho, kto pácha digitálny grooming na dieťati mladšom ako 15 rokov, ak je jeho cieľom dieťa sexuálne zneužiť alebo vyrobiť detskú pornografiu. V iných prípadoch, ak agresor vzbudil dôvodnú obavu o život alebo zdravie u obete alebo podstatným spôsobom zhoršil jej kvalitu života, je možné ho postihovať za nebezpečné prenasledovanie. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže byť páchateľ postihnutý aj za rad ďalších trestných činov, napríklad vydieranie, nátlak, ohováranie, poškodzovanie cudzích práv, výrobu, šírenie alebo prechovávanie detskej pornografie, ohrozovanie mravnosti či mravnej výchovy mládeže.

Na koho sa môžu obete obrátiť?

Určite by mali hľadať podporu a zdôveriť sa niekomu, komu veria a komu na nich záleží. Napriek chúlostivosti sexualizovaného násilia sú to práve rodičia či iní rodinní príslušníci, ktorí vedia pomôcť. Hoci ide o náročnú situáciu, fakt, že sa nám dieťa či iná obeť zdôverila, je pozitívnou správou o tom, že nás považuje za dôveryhodných a vníma u nás bezpečie.

Pomoc je možné hľadať aj na linkách dôvery ako napríklad na nonstop bezplatnej Národnej linke pre ženy zažívajúce násilie (0800 212 212), internetovej linke dôvery pre mladých ľudí IPčko, Linke detskej istoty (116 111 a 116 000) či Linke detskej dôvery (055/234 72 72). Pomáhajúce linky dôvery poskytujú odborné poradenstvo aj tým, ktorí chcú podporiť obeť.

 

Autorka textu:  Mgr. Barbora Burajová, vedúca manažérka Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách

Ilustračná fotografia: propagačné materiály k dokumentárnemu filmu V síti. Na fotografii je česká herečka Anežka Pithartová.

Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia  na ženách (KMC) Inštitútu pre výskum práce a rodiny je súčasťou národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie OP ĽZ NP 2018/4.1.2/01., ktorý sa realizuje vďaka podpore  z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.esf.gov.sk

 

Teraz najčítanejšie

Zastavme násilie

Zastavme násilie je blog Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie (KMC), ktoré bolo zriadené Inštitútom pre výskum práce a rodiny (IVPR). Hlavným poslaním KMC je predchádzať a znižovať násilie na ženách a domáce násilie prostredníctvom komplexnej celoštátnej politiky. Chceme sa s vami podeliť o zaujímavé informácie, inšpiratívne rozhovory a blogy. Zároveň vám chceme sprostredkovať, aké aktivity realizujeme a ako sa nám darí v prevencii násilia.