Denník N

Milé deti, študenti a učitelia

Príhovor ministra školstva k otvoreniu školského roka niekedy v budúcnosti. Optimistický libertariánsky pohľad.

Ste už desiaty ročník detí, ktoré nastúpili do tried nášho zreformovaného nepovinného a plateného školstva. Už to, že ste tu, svedčí o Vašom záujme stať sa v budúcnosti úspešnými a o láske Vašich rodičov, ktorí obetujú časť svojich peňazí, aby Vás postavili do života. 

Napriek tomu, že školstvo je platené, školy navštevuje v piatom ročníku 97% detí vo vhodnom veku, 93% ôsmakov. Až 80% detí pokračuje v stredných školách rôznych typov. Na univerzity sa zapísalo 21% maturantov, tento počet považujeme za postačujúci, odráža potreby našej ekonomiky. Na druhej strane nás teší nárast počtov študentov zo zahraničia. Stabilný záujem je o technické vysoké školy, ktoré boli nútené sprísniť počet bodov potrebných z VMŠ (všeobecná maturitná skúška, ktorú pripravujú univerzity, podľa počtu bodov si potom vyberajú študentov – poznámka autora) výberové kritériá na nových študentov rovnako ako matematické a fyzikálne smery. Po rokoch poklesu začal mierne vzrastať aj počet novoprijatých študentov spoločenských odborov, napríklad pre štúdium novinárstva sa rozhodlo 7 adeptov, sociológiu si zvolilo 9, literárnu kritiku 3. Najviac ale rastie počet záujemcov o pedagogické smery. Súťaž škôl o žiakov vytvorila dopyt po kvalitných pedagógoch. Ich ohodnotenie v priemere prekračuje európsku úroveň. 

Znova sme zaznamenali niekoľko finančných krachov základných a stredných všeobecných škôl, geografická dostupnosť sa ale zachovala aj vďaka rastúcemu počtu škôl, ktoré zaviedli školské autobusy. Nové školy na základnom aj strednom stupni ale vznikajú, zakladajú ich filantropi aj finanční investori, sieť škôl „UniEd“ vstúpila na burzu vo Varšave. Počet univerzít sa ústálil na troch, (teší nás, že 2 sa radia do prvej svetovej stovky) a 5 odborných vysokých škôl. Rastie záujem aj o absolventov distančných a večerných foriem štúdia napríklad na Petržalskej škole informačných technológií, Farmárskej ľudovej univerzite a Kremnickej škole živého umenia, nespomínajúc viaceré inštitúcie poskytujúce MBA, na ktorých si zvyšujú kvalifikáciu už pracovne aktívni ľudia. 

Už 3 roky je financovanie školstva úplne nezávislé od štátu. Ako isto viete, školné až do výšky minuloročného priemeru sa považuje za zaplatenú daň z príjmu rodiča alebo blízkej osoby, podobne ako uznanie až 70% príspevku nadácii poskytujúcej štipendiá. Znamená to, že účasť štátu je zbytočná. 

Aj vďaka tomu berte tento rozhovor aj ako moju rozlúčku, naše ministerstvo sa stáva zbytočné, zbytočnou je teda aj moja funkcia.

…….

PS: K napísaniu tohto článku ma priviedol rozhovor s Mironom Zelinom, popredným slovenským odborníkom na školstvo, z ktorého som si odniesol smutný pocit, že naše školstvo prešľapuje na mieste napriek neustálej pozornosti štátneho aparátu, ktorá sa školstvu venuje. Viem, že väčšina ľudí si nevie predstaviť, že deti môžu byť vzdelané a ekonomika fungovať aj bez štátu, tak načrtávam, ako by to asi mohlo vyzerať.  

Teraz najčítanejšie