Denník N

Ukrajinský vabank pokračuje: Zelenskému tiká bomba špionážneho škandálu a ukrajinskí oligarchovia sú v panike

Na Ukrajine sa dohrávajú závažné udalosti, ktoré môžu v tomto roku zásadne ovplyvniť vývoj tamojšej nielen politickej, ale aj spoločenskej a ekonomickej situácie. Enormný tlak na proruskú opozíciu, bývalého prezidenta Porošenka, ukrajinských oligarchov ale aj samotného prezidenta Zelenského a jeho blízkych spolupracovníkov môže zásadne zmeniť rozklad síl v krajine.

Nepodarená reakcia premiéra Igora Matoviča, ktorý v rozhovore pre rádio Expres na otázku, že čo sľúbil Rusom za dodávky vakcíny Sputnik V rozšafne odpovedal, že Zakarpatskú Ukrajinu, zapríčinila nepríjemnú roztržku vo vzťahoch medzi Bratislavou a Kyjevom. Takéto „vtipkovanie“ hlavy susedného štátu na Ukrajine vôbec nepochopili, keďže ich štát je práve s Ruskom už sedem rokov v nevyhlásenej vojne, v ktorej Ukrajinci prišli o územie Rusmi anektovaného Krymu a stratili kontrolu nad východnými oblasťami Donbasu hraničiacimi s Ruskom.

O tom, ako prehliadame situáciu u nášho bezprostredného suseda svedčí aj bežné spravodajstvo. V týchto marcových dňoch, keď sa boríme na Slovensku s doslova tragickými následkami nezvládnutých opatrení proti šíreniu pandémie covidu-19, sa dozvedáme zo správ pravidelne aj o vývoji situácie vo všetkých našich susedných krajinách. Čo je logické a prirodzené, lebo to do istej miery ovplyvňuje vývoj pandémie aj u nás.  S jedinou podstatnou výnimkou – tou je Ukrajina. A práve bezprostredne pri našich hraniciach, v Matovičom spomínanej Zakarpatskej oblasti, sa dostala začiatkom marca pandémia tiež do veľmi kritického vývoja, keď už tamojšie zdravotnícke zariadenia nestíhajú ošetrovať ťažko chorých na covid-19 a denne umierajú desiatky ľudí.

Situácia na Ukrajine je však dlhodobo pre Slovensko veľmi citlivá nielen z pohľadu vývoja pandémie koronavírusu. Preto aj aktuálne udalosti v Kyjeve si zaslúžia viac pozornosti.

Zákaz proruských televíznych kanálov a Porošenko pod tlakom

A tie nestrácajú na svojej dynamike, a to nielen kvôli stále veľmi napätej situácie v rokovaniach s Moskvou o urovnaní konfliktu na východnom Donbase. V posledných dňoch pozorovateľská misia OBSE a aj Kyjev hlásia už niekoľko mesiacov nevídaný nárast cieleného odstreľovania pozícií ukrajinskej armády, čo sa odrazilo aj v denných hláseniach o počte padlých ukrajinských vojakov. Zvýšenie bojovej aktivity proruských separatistov na východnom Donbase nastáva v čase, keď Rada bezpečnosti Ukrajiny pod vedením prezidenta Volodymyra Zelenského prikročila k doteraz nepredstaviteľným opatreniam voči lídrovi proruských síl v ukrajinskom parlamente Viktorovi Medvedčukovi. Tento kmotor ruského prezidenta Vladimira Putina a dlhodobo neoficiálne uznávaná jeho hlavná spojka na Ukrajine, prišiel nielen o tri dôležité spravodajské televízne stanice, ale bola mu zablokovaná aj značná časť jeho výnosných podnikateľských aktív, vrátane obchodu s ropnými produktmi. Sankčné opatrenia sa pritom netýkajú len samotného Medvedčuka, ale aj jeho manželky, ktorá bola formálne vlastníkom niektorých firiem.

Takýto tvrdý a cielený zásah proti dovtedy trpenému Medvedčukovi bol šokom pre celú ukrajinskú politickú elitu a spoločnosť, pretože sa ešte dlho pred Majdanom považoval za nedotknuteľného pre jeho blízke osobné vzťahy s Putinom, čo mu dávalo strategicky silnú pozíciu „komunikačného mosta“ medzi Kyjevom a Moskvou. Formálnym zdôvodnením „sankcií“ voči nemu bolo, že prevádzka vypnutých, a dovtedy sledovaných a vplyvných televíznych staníc, sa mala dotovať z nelegálneho obchodu s uhlím zo šácht, ktoré sa ocitli mimo kontrolu Kyjeva na území východného Donbasu. O razantnosti zásahu svedčí aj to, že keď sa Medvedčuk pokúsil zákaz obísť rýchlym sprevádzkovaním inej televíznej stanice, ktorá mala platnú ale nevyužívanú licenciu, tak ju ukrajinské orgány okamžite vypli tiež.

Ešte väčšie prekvapenie však vyvolalo zverejnenie nahrávky údajného telefonického rozhovoru z roku 2014, teda v čase, keď bol anektovaný Krym a obsadený východný Donbas, medzi Medvedčukom a vtedajším predstaviteľom Kremľa zodpovedným za koordináciu ruskej politiky voči Ukrajine Vladislavom Surkovom. Síce doteraz nie je úplne isté, že ide o originál, aj keď Medvedčuk to verejne nepriamo priznal a priamo nepoprel, obsah telefonátu ukazuje, že v čase, keď medzi armádami oboch krajín prebiehali na východnej Ukrajine ťažké boje, tak špičky v Moskve a Kyjeve si cynicky dohadovali nielen scenáre výmeny zajatcov, ale aj spoločné výhodné podnikateľské aktivity. V zachytenom telefonáte malo ísť konkrétne o obchod s elektrickou energiou a jej tranzit z Ruska na Krym cez Ukrajinu.

Tento telefonát nielenže zvýšil tlak na samotného Medvedčuka, ale zatiahol do celého škandálu aj bývalého „postmajdanovského“ ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, ktorý sa tam spomína ako garant dojednávaných dohôd. Porošenko bol pritom „vtiahnutý do hry“ už pár dní predtým v momente, keď boli vypnuté televízne stanice Medvedčuka. V panike, žeby mohlo padnúť rozhodnutie aj o vypnutí ďalšej, k terajšej vláde a prezidentovi veľmi kritickej spravodajsko-publicistickej televíznej stanice Primoj, sa hneď priznal oficiálne k jej vlastníctvu, hoci to roky popieral.

Obsah telefonátu tak môže byť ďalšou dôležitou časťou podozrení, ktoré už dlhodobo smerujú voči Porošenkovi, že jeho patriotická a voči Kremľu veľmi kritická razantná rétorika a reálne politické ale aj podnikateľské činy boli v čase jeho prezidentského mandátu v dosť značnom rozpore. Ale konkrétne a neotrasiteľné dôkazy o šuškanom temnom pozadí Porošenkových činov a jeho vzťahov s Kremľom zatiaľ stále chýbajú.

Zelenského poradca v epicentre špiónskeho škandálu

Pozorovatelia začali špekulovať, čo tento náhly razantný výpad prezidenta Zelenského a ukrajinských služieb proti proruskému krídlu opozície na čele s Medvedčukom, ako aj exprezidentovi Porošenkovi, ktorý sa profiluje ako líder proeurópsko-patriotickej opozície, vlastne znamená. Možno to má za cieľ oživiť politickú aktivitu a aj rating samotného Zelenského a jeho strany Sluha ľudu, ktorý v posledných mesiacoch značne klesá. Lenže sa súčasne objavili v pozadí dve udalosti, ktoré posúvajú tieto kroky voči opozičným oponentom do iných súvislostí.

V čase, keď Rada obrany Ukrajiny zablokovala Medvedčukove televízie a biznis, mal vypovedať pred vyšetrovateľmi v Kyjeve bývalý náčelník vojenskej rozviedky generál Vasilij Burba. Jeho výpoveď sa mala týkať špionážneho „thilleru“ z leta minulého roka. Tesne pred bieloruskými prezidentskými voľbami bola v júli 2020 pri Minsku zadržaná tamojšími službami vyše 30 členná skupina žoldnierov patriaca k neslávne známej ruskej súkromnej vojenskej organizácii Vagner. Tá na príkaz Kremľa vykonáva po celom svete, vrátane ukrajinského Donbasu, citlivé bojové operácie, do ktorých nechce byť priamo zatiahnutá ruská armáda a ani špeciálne štátne služby. Alexander Lukašenko si najprv myslel, že ich cieľom malo byť vyvolanie nepokojov pred voľbami, kvôli čomu sa tvrdo oboril na Kremeľ. Po silných slovách ich však napokon v tichosti vydal späť do Ruska.

Na jeseň však rešpektovaný ukrajinský publicista Jurij Butusov vyvolal obrovský škandál, keď napísal, že incident s „vagnerovcami“ v Minsku bola v skutočnosti dlho plánovaná tajná operácia ukrajinskej vojenskej rozviedky v spolupráci so svojimi partnerskými službami z NATO. Jej cieľom bolo vylákať skupinu žoldnierov, z ktorých mnohí mali ukrajinský pôvod, cez Bielorusko do tretej krajiny, pričom pri prelete civilnou linkou z Minska do Istanbulu by bolo ich lietadlo v ukrajinskom vzdušnom priestore prinútené pristáť a oni by boli zadržaní. Celú operáciu, ktorá už bola vo finálnom štádiu, však podľa Butusova úmyselne zmaril zahraničný poradca ukrajinského prezidenta Andrej Jermak tým, že mal „vagnerovcov“ vyzradiť Lukašenkovi. Medzinárodne a diplomaticky úplne neskúsený, ale za to o to viac sebavedomý Jermak, ktorý v tom čase viedol rokovania s Rusmi o urovnaní situácie na Donbase a výmene zajatcov, si týmto podľa Butusova chcel u svojich ruských partnerov  získať „pozitívne body“ a priazeň. Podozrenie padá však aj na člena vedenia Rady bezpečnosti, ktorý bol vymenovaný do funkcie prezidentom Zelenským tesne pred zmarením celej akcie.

Celý príbeh je stále živý a púta pozornosť. Butusov bol obvinený prezidentskou kanceláriou z toho, že naopak on sám podľahol ruskej dezinformačnej hre. Avšak aj iné ukrajinské médiá postupne prinášali čoraz viac indícií, že Butusovov príbeh má opodstatnenie. Odvolanie náčelníka vojenskej rozviedky týmto podozreniam ešte viac napomohli ako aj informácie, že mu mal byť ponúknutý lukratívny veľvyslanecký post výmenou za to, že nebude vypovedať. Burbak to však mal odmietnuť a teraz by mal byť v Kyjeve dokonca pod ochranou Američanov. A Jermak a ďalší činovníci prezidentskej kancelárie majú prosiť domácich aj zahraničných novinárov, aby o svojich odhaleniach ďalej nepísali, pričom o pomoc mali požiadať aj predstaviteľov západných služieb, ktorí však o tom mali dať echo samotným novinárom.

Ak by sa potvrdilo, že Jermak naozaj zmaril zadržanie „vagnerovcov“, tak by to znamenalo nielen koniec politickej kariéry tohto ambiciózneho právnika a filmového producenta, ktorý stál aj za spoločnými ukrajinsko-slovenskými projektmi z poslednej doby, ako je film Čiara alebo práve uvádzaný seriál Slovania. Ale tvrdo by to zasiahlo priamo aj samotného prezidenta Zelenského a asi by spôsobilo v Kyjeve poriadne politické zemetrasenie.

Americké sankcie voči ukrajinským oligarchom

Pre prezidenta je vážnym problémom aj druhá udalosť, ktorá sa pred pár dňami ako kométa objavila na ukrajinskom politickom nebi. Je ňou oznámenie vlády USA o uvalení sankcií na jedného z najsilnejších a najvplyvnejších ukrajinských oligarchov Igora Kolomojského a jeho rodinu. Zelenského sa to priamo týka, lebo Kolomojský bol jedným z jeho hlavných biznis partnerov v čase, keď vlastnil svoj produkčný dom a jeho zábavné show programy  uvádzal hlavne Kolomojského televízny kanál. Navyše je všeobecne známe, že bol aj jeho kľúčovým podporovateľom počas prezidentskej kampane a následne získal niektoré silné pozície v ukrajinských štátnych energetických podnikoch, či úspešne „rieši“ svoje staré mnohomiliardové obchodné spory so štátom.

Americké sankcie boli formálne uvalené na Kolomojského kvôli jeho korupčnému správaniu v čase, keď zastával funkciu gubernátora jeho rodnej Dnepropetrovskej oblasti v búrlivých rokoch 2014 a 2015. Súčasne sa proti nemu vedie vyšetrovanie FBI pre podozrenie z prania špinavých peňazí na území USA, ktoré získal vytunelovaním pôvodne ním vlastnej banky Privatbank, ktorá patrí k najväčším bankovým domom na Ukrajine, a ktorej krach pred tromi rokmi takmer ohrozil stabilitu celej krajiny.

Po Kyjeve sa šepká, že Kolomojský je prvý, ale nie posledný významný ukrajinský oligarcha, ktorý sa ocitol v hľadáčiku novej administratívy vo Washingtone. Mnohých doteraz nedotknuteľných ukrajinských oligarchov, ktorí po celé roky z pozadia rozkrádali, korumpovali a súčasne riadili štát, mala zachvátiť panika.

Kumulácia týchto udalostí a ťažko predvídateľný ich ďalší vývoj a hlavne dopad na ukrajinskú politiku a spoločnosť, musia silno znervózňovať prezidenta Zelenského a s ním aj celú politickú a podnikateľskú elitu v Kyjeve. Navyše sa to deje v situácii, keď sa Ukrajina stále nevie dohodnúť s Medzinárodným menovým fondom a EÚ o poskytnutí ďalších nevyhnutných finančných zdrojov na preklenutie nielen starých dlhov, ale aj na elimináciu negatívnych dopadov pandémie covidu-19, ktoré tvrdo postihli aj ukrajinskú ekonomiku a štátne financie. Hlavným dôvodom je nedodržiavanie dohôd o boji proti korupcii.

Ďalší vývoj týchto udalostí a ich výsledok je nejasný a zatiaľ vôbec nie je zrejmé, komu to v konečnom dôsledku prospeje. Administratíva Zelenského a vláda jeho strany Sluha ľudu je pod tvrdou kritikou, že svojou neskúsenosťou, amatérizmom ale o to väčším sebavedomím a neochotou počúvať akékoľvek aj dobre mienené rady, situáciu doma, ale aj vo vzťahoch s hlavnými strategickými partnermi, ešte viac zhoršuje a sama tak podkopáva aj pozíciu celej krajiny. Obrázok tak dôverne známy aj slovenskému čitateľovi a občanovi. Avšak Ukrajina, na rozdiel od Slovenska, nemá ten luxus, že tieto výčiny domácej vládnej elity v nemalej miere vykompenzuje prostredie EÚ a NATO. O to ťažší bude tento rok pre Ukrajincov.

 

Teraz najčítanejšie

Karel Hirman

  • Vyštudoval ťažbu ropy a plynu.
  • Pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov niekoľkých slovenských energetických spoločností a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
  • Riadil projektový tím projektu energetickej efektívnosti ELENA financovaného EIB na VÚC v Prešove.
  • Bol externým poradcom pre energetiku ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a premiérky Ivety Radičovej a ako expert pre energetiku členom tímu poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
  • Pôsobil v týždenníku Trend a pravidelne publikuje o energetike a otázkach medzinárodnej bezpečnosti.
  • Je členom Správnej rady SFPA.
  • Podniká v oblasti energetiky a medzinárodného obchodu a je odborným gestorom energetickej časti pripravovaného predvolebného programu koalície PS/Spolu.