Aj Hitler mal silný mandát

Teda, ako vieme, Hitler vyhral voľby. Zúčastnil sa so svojou stranou demokratickej hry. A potom ako vieme, rozpustil danú „národnú radu“.

Teda paralela pre tých, ktorí sa chcú poučiť z histórie.

Keď minister financií SR na otázku, čo s Matovičom povie, že dostal silný mandát…

…že čo teda ľudia ešte chcú…

Nič, čo by chceli….

A kto vie, či aspoň raz tú Ústavu SR čítali, keď už chodia nielen do prírody a do práce, ale i k volebným urnám…lebo väčšina nepustí…gramotnosť tu máme vďaka školstvu…

…zatiaľ…

Teda stačí oklamať národ, alebo vyhrať a potom (nebodaj) ochorieť, to je jedno…

A argument, že dostal chorý či klamár silný mandát …to je jedno…

To je konečná pre celý národ….

A žiaden novinár sa na to neohradí: „Prepáčte, dobre sme počuli…?! Aký mandát? Nech cituje, aký mandát,..ako tomu minister rozumie, z čoho vychádza…

Alebo naši odborníci, na ústavu, politológovia, analytici…ticho…filozofi ticho, vzdelanci ticho…asi všetci už zdrhli…ostala tu len tá víťazná trobotnícka trieda, tá ma internet smart phone…a už kliká, už sa rozhoduje…chatuje sa emoji lietajú éterom…statusy fejsbúkom. …komunikácia je…dobre je..

Ja neviem či sme v 21. storočí? Či sme krajina v EÚ…Sme?

Pripomína to klasickú rozprávku Cisárové nové šaty…len čakám, kto povie, čo vidí…kto vykríkne pravdu…aspoň nejaké dieťa…

Ak idem po parku a všade z húšin osamelých cestičiek vychádzajú osamelé húfy občanov s rúškami na pol tváre, tak naozaj mám dojem, že to takto má byť…že mám byť dospelý a držať hubu za rúškom…

A len si kladiem otázku (hypoteticky, upozorňujem….ticho, za rúškom len uvažujem a dávam teoretickú úvahu do prvej osoby jednotného čísla…): Ak by som mal klasické „fľusátko“ (aké mali chlapci na ZŠ) a v tej náloži s plastelinou by náhodou niekto – ako verejný nepriateľ – fľusol s kúskom plasteliny ten vírus rovno do nosa človeka, ktorý ide hoc desať metrov vzdialený opodiaľ, osamelý, v parku, …či by hrozila nákaza, ak by ho trafil priamo do tej malej ľudskej nosnej dierky? Chcelo by to dobrú mušku, aby to fungovalo…

Ja neviem, ak v jednom metri kubickom je jedna častica vírusu a vieme na jeden nádch vdýchnuť z toho metráku vzduchu povedzme 10 litrov, aká je šanca, že človek vzdialený povedzme desať metrov presne docieli tú ohavnosť a nakazí spoluobčana….

Ale nie som fyzik, biochemik a ani premiér…

Titulok som dal dnes silný,…včera pojem arteterapia nezaujal…

A idem pozerať tú reality show, tie večerné správy…kto čo na koho, aké floskule a bonmoty, …persony s maskami…prázdnota..chudoba…chudoba ducha…

Len to som chcel, bežím dnes tých 8,5 km okolo Dunaja a bol som sa prebehnúť i k tej skulptúre zo včera. Potešili i mládežníci, ktorých som stretol s vrecom, že i viacerí majú charakter a ctia si seba i okolie, dvíhajú to, čo do prírody iní dovliekli (plasty, obaly z jedla a nápojov).

A potešilo i ďalšie skrášlenie toho okolia. Trochu umenia v prírode.

Je zaujímavé, že v pondelok som si všimol tie veľké kanalizačné rúry z betónu, že na záhradu by sa zišli…A dnes idem a tie rúry niekto nafarbil. Umelecky, vkusne, potešil dušu…Odfotil som to a ešte farba „voňala“, teda čerstvé.

Teším sa.

A pár fotiek z celej trasy…trochu som si zabehol a skúsil skicu i na Tyršovom nábreží… Teda máme právo na dôstojný život. Tak neviem, už len to, že niekto otáča ľuďom realitu a robí tu „virtuál“ či „surreál“, že potom kam sa pozriem, za rúškom vidím len vystrašený pohľad…nechcem žiť s bláznami..i keby boli väčšina a volili si blázna…Neviem, kam to speje.

Pred tromi mesiacmi som písal na jeden úrad žiadosť. A myslím si, že minimálne by mohli odpísať, že ďakujeme, evidujeme Vašu žiadosť. Alebo:  Ďakujeme, ale je to omyl, …postúpili sme to tam a tam….Ale že sa nik tri mesiace neozve…aká úroveň…

…a neviem, či čakať, či nie, to je také… budem slušný…

A dám ešte detail skulptúry z odpadu, príbeh ostrova…arteterapia,,,aktivizmus…ak sú tie kocky, kontajner socha, …tak…

Tak tak…