Denník N

Som investor alebo čo ste možno nevedeli

Téma investovania sa stáva čoraz viac aktuálnejšou. Každý, kto má rád svoje peniaze, ich necháva pracovať pre seba a hľadá rôzne investičné príležitosti na trhu.

Záujemca sa však neraz stretáva s nie presnými informáciami od rôznych „finančných profesionálov“, ktorých životné poslanie je byť čo najkomplexnejším odborníkom v oblasti finančného všetkotiviemsprostredkovať poradenstva. V prípade investovania majetku potom klient trpí najmä na výnosoch, transparentnosti a jeho ochrane (majetkových) práv. Hovorím napr. o prípadoch investovania peňazí s využitím obchodníka s cennými papiermi.

Čo by sme mali vedieť?

Posielate si peniaze do správcovskej spoločnosti, aby ste lepšie zhodnotili peniaze než na sporiacom účte? Dokonca do zahraničnej a renomovanej správcovskej spoločnosti? Mnoho klientov má skutočne túto informáciu, avšak asi 90% z nich v skutočnosti využíva služby obchodníka s cennými papiermi.

Obchodník s cennými papiermi (OCP) je podľa § 54 zák. č. 566/2001 o cenných papieroch a investičných službách subjekt, ktorého „predmetom činnosti je poskytovanie jednej alebo viacerých investičných služieb (činností) na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb udeleného Národnou bankou Slovenska (prípadne obdobnou inštitúciou v zahraničí).“

Možno povedať, že OCP zjednodušuje správcovským spoločnostiam distribúciu svojich produktov, tok peňazí a administratívnoprávnu úschovu cenných papierov. Zjednodušenie spočíva najmä v pozícii „zberača peňazí“. Čiže klient posiela peniaze, ktoré chce zainvestovať, na bankový účet OCP. Ten sa volá zberný účet alebo tiež omnibus. OCP potom vo svojom mene, na (pomyselný) účet klienta nakúpi cenné papiere. Ide o tzv. nepriame zastúpenie. Klient podpisuje zmluvu s OCP (zmluva o obstaraní kúpy cenných papierov, komisionárska zmluva, mandátna zmluva a pod.), aby pre neho vykonával rôzne investičné služby- najmä obstarával (kupoval namiesto klienta) cenné papiere. Rozumiete všetkému? Zopakujeme si to. Klient posiela peniaze na zberný účet OCP, ktorý podľa zmluvy nakupuje cenné papiere na meno OCP, pre klienta. Keďže sú cenné papiere vedené na meno OCP, bez splnenia pokynu klienta (to je záväzok OCP)  klient nemá z tohto majetku reálny prospech.

Aký to má súvis?

Klient chce poslať peniaze do správcovskej spoločnosti, aby nakúpil pre seba cenné papiere (podielové listy). Tieto cenné papiere správcovská spoločnosť ukladá v tzv. depozitári (depozitnej banke). Klient, ktorý využíva OCP však nenakupuje priamo cenné papiere (napr. podielové listy). Má predsa zmluvu s OCP a na základe tej posiela peniaze na zberný účet (omnibus). Za peniaze sa nakúpia cenné papiere v mene OCP a ten ich má uložené u seba, prípadne na to môže využiť inú inštitúciu (najčastejšie banku). Je to niečo podobné, akoby ste si chceli ísť kúpiť rožky do obchodu, ale miesto toho si najmete asistenta, ktorý vám túto službu obstará.

Počuli ste už o výraze podielové jednotky? Áno, aby v tom bol „poriadok“, keďže klient nemá cenné papiere na svoje meno (lebo nenakupuje vo svojom mene a na svoj účet), obdrží imaginárne „podielové jednotky“. Je to spôsob evidencie, aby sa približne vedelo, aká časť cenného papiera je vedená v prospech klienta. Takýto spôsob „investovania“ zjednodušuje život všetkým účastníkom tohto obchodu až na klienta. Ten totiž nevlastní reálny majetok (nie je majiteľ), ale iba záväzok inštitúcie (OCP), že mu tento záväzok splní a ním zvolenú investičnú službu vykoná (je veriteľ- viac som o tejto problematike písal tu). Tento model je v Európe veľmi rozšírený, avšak dosť netransparentný. Navyše tým, že medzi vás a vaše peniaze vstupuje „medzičlánok“, znášate z toho  ďalšie vzniknuté riziká.

Čo to pre mňa znamená?

  1. Poplatky

Že okrem distribučného poplatku (sprostredkovateľská provízia- tá sa platí buď vopred alebo je postupne strhávaná určité obdobie z investícii klienta) znáša klient aj náklady za vedenie „investičného“ účtu, transakčný poplatok, náklady spojené s garančným fondom, riadenie úschovy, poplatku za vyrovnanie obchodu a pod.

  1. Riziká (zdvojené alebo posilnené)

Každý medzičlánok, ktorý stojí medzi vami a vašim (niekedy domnelým) majetkom znamená zbytočné navýšenie rizika. Čím menej prehľadnejšia cesta peňazí, tým horšie. Myslím tým najmä riziko straty celej investície, riziko likvidity (schopnosť premeniť finančný nástroj na peniaze), právne riziko, riziko bonity (t.j. riziko dlžníka alebo neschopnosť včasného alebo definitívneho splnenia záväzkov) a riziko kurzu (čím neskôr dorazí požiadavka na nákup/predaj tým viac hrozí, že kurz bude mať odlišnú hodnotu napr. vzhľadom na aktuálny vývoj na kapitálových trhoch). Čo to v praxi znamená?

  • § 71h ods.1 zák.č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách:

“ Majetok klienta zverený obchodníkovi s cennými papiermi nie je súčasťou majetku obchodníka s cennými papiermi. Obchodník s cennými papiermi nesmie využiť zverené peňažné prostriedky a finančné nástroje klientov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb; to neplatí, ak s takýmto použitím klient súhlasil.“ (P.S. čítali ste si zmluvu, ktorú ste podpisovali, či ste „náhodou“ nepristúpili k tomu súhlasu?)

Alebo tento článok

  1. Flexibilita

Čo je podľa vás rýchlejšie? Priamy pokyn emitentovi (ten kto vydáva cenný papier a od ktorého si ho môžete kúpiť) alebo pokyn, na zadanie pokynu? Na Slovensku dokonca niekedy potrebujete dať pokyn finančnému sprostredkovateľovi, aby ten zadal tento pokyn OCP, aby ten postupoval ďalej voči správcovskej spoločnosti.

  1. Transparentnosť

Veľmi sa mi páči úryvok zo všeobecných obchodných podmienok jedného OCP pôsobiaceho na SR.

“ V prípade zberných účtov sa koncový investor neobjaví priamo v registri emitenta zaknihovaného cenného papiera, ale drží svoje podiely prostredníctvom niekoľkých účtov vedených rôznymi osobami. Model zberných účtov tak, ako je používaný Spoločnosťou, je vo vyspelých krajinách a na kapitálových trhoch vyspelých krajín bežný. Aj keď je nevýhodou zberného účtu menšia transparentnosť a z hľadiska ochrany zákazníckeho majetku zvýšenie rizika, ktorému je majetok vystavený, tento model je veľmi pružný a umožňuje efektívne vykonávanie medzinárodných transakcií. V prípade zberného účtu nesie investor nie len systémové riziko zlyhanie emitenta, ale i riziko zlyhania niektorého z článkov podieľajúcich sa na vedení viacstupňovej nepriamej evidencie (zlyhanie môže byť spôsobené technickou chybou, protiprávnym konaním, insolvenciou či iným náhlym obmedzením činnosti niektorej z týchto osôb).“

Už len ako perlička vyznieva fakt, že pri grafoch (vývoj hodnoty investície), ktoré zverejňujú OCP, cez ktoré využívate produkty správcovskej spoločnosti, sa využíva tzv. ilustratívny vývoj, teda vývoj hodnoty majetku v hrubom (brutto bez započítania poplatkov uvedených v bode 1).

  1. Práva

Určite nie je dôvod prepadať panike. V investovaní je však dôležité eliminovať akékoľvek potenciálne riziko na minimum. Prečo sa mám ukracovať na právach, disponibilite a ziskoch kvôli „mierne nevýhodnému“, ale medzinárodne používanému systému? Musíme si objasniť, čomu je klient vystavený a aké mechanizmy z pohľadu ochrany jeho práv môže očakávať.

Na stretnutiach mi občas záujemcovia vravia, že peniaze radi nechávajú v bankách, pretože tam je štátna ochrana aj v prípade ich krachu. Bohužiaľ je to mýtus, o tom však inokedy. Rôzne ochranné fondy štát presadil najmä po období negatívnych skúseností z oblasti finančného sektoru, kde mnoho ľudí doplatilo na rôzne podvody, pyramídové hry a nekvalitné právne prostredie. Prečo to celé spomínam. Počuli ste už niekedy o tom, že by na Slovensku alebo v Česku nejaký OCP skrachoval? Že by tak peniaze, ktoré mali ľudia na ich účtoch nemal potom kto vyplatiť? Že nie? A hovorí vám niečo firma Horizont Slovakia? Tiež OCP…

Na základe tejto skúsenosti vznikol na SR „systém ochrany“ s podobnými OCP prípadmi, ktorý sa volá Garančný fond investícii. Viac informácii získate tu  . Najzaujímavejšia informácia je, že klient je krytý max. do výšky 50000€.

Treba si tiež uvedomiť, že na SR pôsobia aj zahraniční OCP, kde môžu fungovať iné pravidlá ako pravidlá u OCP z krajín eurozóny. Zoznam OCP z ČR nájdete tu: (tam už skrachovalo tiež pár OCP…). Preštudujte si svoje zmluvy a zoznamy OCP, či náhodou aj vaša investícia nie je podobného typu. Prečo? Aby ste vedeli presný rozsah rizík a objavili ďalšie náklady na zhodnocovaní vašich peňazí.

  1. Poradenstvo a servis

Pokiaľ sa váš finančný sprostredkovateľ nezameriava výlučne na kapitálové trhy (čo asi 99,99% sa nezameriava), tak pravdepodobne o týchto a podobných informáciách ani netuší. Je presvedčený, že argument „to mi povedal môj vedúci/to sme sa učili na školení“ je úderný a postačujúci. Na druhú stranu nie je v ľudských silách ovládať všetky produkty všetkých partnerov cez celú škálu rôznych finančných nástrojov na finančnom trhu. Bohužiaľ, realita na SR je taká, že mnoho finančných sprostredkovateľov napriek tomu predávajú produkty kapitálového trhu niekedy ako jablká na trhu. A neraz zadarmo (?!) alebo preto, že to klient chcel. Prosím, pre váš pokojný spánok vyhľadajte vždy odborníka, ktorý má potvrdenie na vykonávanie majetkového poradenstva, investičného sprostredkovania a poradenstva a venuje sa podrobne len tejto problematike. Inak možno aj vy budete jeden z tých, ktorému sa pokles na kapitálovom trhu alebo realizovanie straty (keď človek „vytiahne peniaze“ v čase poklesu na trhoch) bude vysvetľovať ako to, že bola kríza a že investovanie je predsa rizikové.

 

Najčastejšie informačné prešľapy (zhrnutie)

  1. Podielový list nie je to isté, čo podielová jednotka. Podielový list je cenný papier, s ktorým je možné obchodovať na regulovanom trhu v danej krajine (prípadne v zahraničí). Smola je, že niečo podobné na SR de facto nefunguje (pojem podielová jednotka nepozná žiaden zákon, podielový list áno). Fungujú tu rôzne schémy investičného charakteru a pod., kde práve tieto podielové jednotky figurujú. Systém sa podobá, avšak nie je to to, čo v zahraničí je úplne prirodzené a dlhodobo úspešné. Väčšinou aj na SR vzniknú dobré myšlienky, len sa mnoho ráz nie šťastne realizujú. V tomto článku  sa okrem iného dočítate aj to, že sa chystá daňová úľava pre investorov investujúcich do otvorených podielových fondov (kde investori nakupujú podielové listy). A tiež, že „v tomto ohľade budú mať určitú výhodu niektoré zahraničné podielové listy, kde tento listing a obchody sa v určitej miere vykonávajú na zahraničných burzách cenných papierov či regulovaných obchodných platformách. „
  2. To, že váš „investičný nástroj“ je lacný alebo dokonca zadarmo nič nevysvetľuje. To, že na začiatku nič nezaplatíte ešte neznamená, že vás to nevyjde draho. Vyžadujte si cenníky a všeobecné obchodné podmienky, pokiaľ ste veriteľ nejakej inštitúcie, nech viete presne, koľko vás to zadarmo stojí.
  3. Tzv. priame investície, kde nakupujete vlastný majetok (cenné papiere) vo vašom mene, na váš účet nie sú tie, kde peniaze idú cez OCP. OCP spoznáte jednoducho a to tak, že kdekoľvek v papieroch k danej službe nájdete názov spoločnosti a koncovku o.c.p, a.s. . Mnoho krát je v spojitosti s touto skratkou tiež používaný pojem asset management. Čo ste možno netušili je to, že funkciu OCP podľa zákona vykonáva aj každá banka. Čo je tiež rozšírený omyl (najmä u profesionálnych poradcov) je, že vedia na SR dostať klientov do jednej veľmi známej americkej správcovskej spoločnosti. Ide v skutočnosti o českého OCP, ktorý je vlastnený jednou talianskou bankovou skupinou pôsobiacou aj na SR.

 

Záver

Buďme prísni na svoje peniaze, vyžadujme informácie od „poradcov“ a nepodstupujme zbytočné riziko navyše, pokiaľ to nie je nutné alebo súčasť investičnej stratégie.

 

Pre viac zaujímavých informácii navštívte stránku  https://www.facebook.com/majpora/.

Prečítajte si aj ďalšie blogy na https://dennikn.sk/autor/martincsaszar/

Teraz najčítanejšie

Martin Császár

Vyštudoval som právo na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Rok a pol som vykonával právnickú prax. V súčasnosti vykonávam investičné sprostredkovanie a investičné poradenstvo v oblasti kapitálových trhov. Vo finančnom sektore sa pohybujem od r. 2008. Moje články na právnu alebo ekonomickú tematiku môžete nájsť napr. na ako-investovat.sk, epi.sk, etrend.sk, Právny obzor, Legal point, Corpus delicti.