P. Hošek: Sloužím Tajnému ohni (Čitateľský denník 15/2021)
„Nevlastnění či nelpění je totiž jednou z klíčových ctností Středozemě. Názorně to vidíme na zásadním významu velkorysého dávání darů v Pánovi prstenů, od hobitích zvyklostí v Kraji až po dary elfí královny Galadriel. Záporným příkladem jsou deformující účinky chtivosti a chamtivosti na trpaslíky i na draka Šmaka v Hobitovi.
A samozřejme také postupný morální rozklad řady Tolkienovych postav v důsledku touhy po Prstenu moci. Prsten moci je konec konců právě symbolem majetnické chtivosti a touhy ovládat. Připomeňme, že cesta ke zničení Prstenu moci představuje ústřední dějovou linii Pána prstenů. A podstatou přemožení Prstenu moci je ochota zříci se jeho vlastnění. I z toho je zřejmé, že chtivost a vůle k moci představují ústřední etické téma Tolkienova díla.
Touha vlastnit a ovládat, vystupňovaná Prstenem moci, totiž kazí duši, křiví vůli a zatemňuje mysl. A především, vede ke zvláštní zaslepenosti, protože fatálně mění způsob, jakým člověk vnímá skutečnost kolem sebe. Ze všeho a ze všech se v jeho očích stávají pouhé prostředky k dosahování cílů. Tato zásadní Tolkienova výpověď hraje klíčovou roli v samotném jádru dějové zápletky Pána prstenů.“
Aktuálne čítam Väzňa z Azkabanu a radosť, ktorú pri tom cítim, mi pripomína nedávno vydané eseje U. K. Le Guinovej — o podstate imaginatívnej literatúry, o dôvodoch, prečo sa k nej tak radi vraciame, aj keď už dávno poznáme tú ktorú zápletku. Je to kvôli pocitu úžasu a túžbe po Pravde, Kráse a Dobre. Tvrdenie, že mýty sú poetickým svedectvom o pravej podstate skutočnosti, však nemá korene u matky Zememorí, ale u otca Stredozeme.
Tolkien, zásadný odporca akejkoľvek alegórie, začal vytvárať svoj svet v bahne zákopov prvej svetovej vojny. Traumy z prežitej hrôzy, zničenej krajiny, smrti blízkych priateľov a priemyselného zabíjania v jeho diele nájdeme, nehľadajme však ľahko dešifrovateľné symboly — voči tomu sa aj pán profesor sám ostro vymedzuje hneď v úvode Pána prsteňov. Mordor naozaj nie je nacistické Nemecko, Prsteň nie je atómová bomba a Galadriel už vonkoncom nie je Panna Mária.
Práve kresťanským aspektom Tolkienovho diela sa vo svojej najnovšej knihe zaoberá Pavel Hošek. Zbežne síce prebehne aj jeho životopis, vzťah k prírode a lingvistike, ako religionistu ho však najviac zaujíma vzťah Stredozeme a kresťanstva — konkrétnejšie katolicizmu, ktorý bol tak dôležitý pre celý Tolkienov život.
V krátkych kapitolách, ktoré sú podložené archívnymi poznámkami a listami, Hošek skúma Tolkienovu túžbu po vytvorení novej britskej mytológie po vzore Béowulfa — teda mytológie hovoriacej o predkresťanskej dobe skrze optiku kresťanského rozprávača. A ten svoje presvedčenie do príbehu nevtláča nasilu pomocou chabých alegórií, aj keď príbeh samotný odráža kresťanské cnosti — odvahu, nádej, láska alebo radosť.
Hošek má pri písaní podobných prác veľa skúseností, niekoľko kníh už venoval autorom ako C. S. Lewis, E. T. Seton či Jaroslav Foglar. Osobne som sa zúčastnil niekoľkých jeho prednášok a musím povedať, že do témy úžasu vyplývajúceho z imaginatívnej literatúry je naplno ponorený — hovorí o nej erudovane, zrozumiteľne a s veľkým nadšením. Sloužím Tajnému ohni je pre mňa preto asi tou najlepšou štúdiou na tému Stredozeme, akú som zatiaľ mohol čítať — aj keď trocha krátkou.
Keď sa Michaela Tolkiena pýtali, kým vlastne bol jeho otec, odpovedal: „Čarodejníkom.“ Veľmi sa mi tento výrok páči a dovolím si ho mierne variovať. Kým je Pavel Hošek? Elfom — bytosťou úžasu.
P. Hošek: Sloužím Tajnému ohni
Centrum pro studium demokracie a kultury, 2020
192 strán
*
95 %
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete sledovať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.
