Denník N

Skutočná pravda o ekológii!

Patríte aj vy medzi ľudí, ktorí si myslia, že za pojmom ekológia sa skrývajú dobročinné aktivity pre životné prostredie? A že ekológovia sú zelení dobráci, ktorí vo svojom voľnom čase zachraňujú život na Zemi? Pokiaľ ste si na obe otázky odpovedali áno, mám pre vás zlú správu. Stali ste sa totiž obeťami dezinformácií! Ak sa teda chcete dozvedieť skutočnú pravdu o ekológii a o tom, kto ekológov platí, určite by ste mali venovať pozornosť tomuto článku.

Ekológia a mainstreamové média

Keď si do vyhľadávačov v našich mainstremových médiach zadáte pojem „ekológia“ či „ekologický“, vyskočia na vás články o najrôznejších bohumilých aktivitách, ktoré majú jeden údajný spoločný cieľ – spraviť náš život na Zemi lepším a zodpovednejším. V záujme ekológie preto napríklad slovenské obchodné centrá menia plastové tašky za recyklovateľné, diaľničiari stavajú zelené priechody pre zver a architekti zas zelené strechy bohvie pre koho. Rakúšania zašli ešte ďalej a kvôli ekológii znížili rýchlosť na svojich diaľniciach, len aby ju neskôr mohli z rovnakého dôvodu zvýšiť. Ekológia zasiahla aj moderné technológie a tak vďaka nim môžu ekologicky tlačiť ľudia a rovnako aj ich domáci miláčikovia. Ekologická lobby zjavne naberá na obrátkach a okrem legálnych ekonomických sfér zasiahla už aj do tých čiernych, respektíve bielych. Istý britský díler kokaínu totiž vraj začal kvôli ekológii používať recyklovateľné obaly.

Skúsme teda o ekológii trochu pouvažovať sedliackym rozumom. Nemohlo by ísť len o biznis, z ktorého môže profitovať nejaký úzky okruh ľudí? Napríklad takí železniční dopravcovia, ktorým vďaka ekológii neustále stúpajú tržby. A čo ak nás na pozadí tohto biznisu média iba cielene zahŕňajú falošnými informáciami o tom, že ekológovia sú nezištní dobráci, ktorým ide o blaho našej planéty? Ak uznáme, že by to mohlo byť naozaj tak, potom je mediálna ekologická lobby skutočne veľmi úspešná. Veď na stranu zelených už stiahla napríklad zarytého pravičiara Richard Sulíka, súčasného pápeža aj jeho nadriadeného, Ježiša Krista!

Medzi najznámejšie znaky ekológie patria zelená farba a trojuholníkový symbol recyklácie. Náhoda?

Ako to s tou ekológiou teda naozaj je?

Ak ste sa dočítali až sem, možno už aj vy začínate pochybovať o tom, čo ste si doposiaľ mysleli o ekológii. A pokiaľ budete v čítaní ďalej pokračovať, už za okamih vám bude odhalená skutočná pravda ukrývajúca sa za týmto vznešene znejúcim slovíčkom. To mimochodom vzniklo spojením gréckych slov oikos (dom) a logos (slovo).
Poďme ale pekne poporiadku a pohrabme sa trochu v histórii. Pojem ekológia údajne zaviedol v druhej polovici 19. storočia biológ nesúci meno Ernst Haeckel. Ten mimochodom pochádzal z Nemecka a venoval sa biológii, filozofii, fyzike a v neposlednom rade… EUGENIKE! A ak z priezviska tohto nemeckého rodáka odstránime jedno písmeno a päť zmeníme, dostaneme slovo Hitler! Náhoda? Nemyslím si!

Tu už ale naozaj všetka sranda končí. Odhliadnuc od dobových záznamov, ktoré hovoria, že pojem ekológia existoval už pred Haeckelom, bol to práve tento pán, ktorý mu v roku 1866 v knihe Všeobecná morfológia organizmov dal dodnes platnú definíciu. Tá v preklade znie nasledovne: „Pod ekológiou rozumieme vedu, ktorá skúma vzťahy medzi organizmami a ich životným prostredím, ako aj medzi organizmami navzájom, v širšom slova zmysle vedu o podmienkach existencie“. Gratulujem, vstúpili ste do klubu vyvolených a konečne ste sa dozvedeli skutočnú pravdu o ekológii! Žiadne dobročinné zbieranie odpadkov, protestovanie proti klimatickej zmene a už vôbec nie tajné spiknutia železničných dopravcov či výrobcov vegánskych burgrov a konopných tričiek.

Ekológia je krásny vedecký odbor, spadajúci pod dobre známu biológiu, teda náuku o živote. Nič viac, nič menej. Bez ohľadu na to, čo sa dočítate v médiach alebo dozviete z iných zdrojov, skutoční ekológovia sú vedci, rovnako ako ich kolegovia zoológovia, botanici, chemici či geografi. Situáciu trochu komplikuje skutočnosť, že ekológia je do značnej miery veda interdisciplinárna, čo znamená, že „zabŕda“ aj do všetkých menovaných odvetví vedy. A takisto presahuje aj do disciplíny, s ktorou je často nesprávne zamieňaná, teda do takzvanej environmentalistiky. Tá je zjednodušene definovaná ako náuka o životnom prostredí a zaoberá sa (veľmi zjednodušene) napríklad problematikou znečistenia ovzdušia, produkcie a zneškodňovania odpadov či skleníkových plynov. Vymedziť, čo ešte je a čo už nie je ekológia, je z hľadiska filozofie o vede či prírode celkom náročné. Ak ju totiž zovšeobecnene zadefinujeme ako náuku o vzťahoch v prírode, mohlo by do nej spadať snáď všetko, čo sa na planéte Zem odohráva. Vrátane spomínaných človekom spôsobených problémov životného prostredia. Takáto široká definícia by však bola zbytočná a preto za ekológiu v praxi považujeme rôznorodé aspekty výskumu rastlín, živočíchov či mikroorganizmov, prípadne aj človeka.

Ekológia sa zjednodušene povedané predovšetkým snaží zodpovedať na otázky, kde a prečo sa vyskytujú určité organizmy. Teda napríklad, aké druhy motýľov žijú na lúkách a aké faktory prostredia (povedzme podnebie, druhové zloženie kvetov, spôsob kosenia atď…) sú za ich výskyt zodpovedné. Skúma tiež vzťahy medzi predátormi či parazitmi a ich korisťou, alebo postupnosť vývoja spoločenstiev po ich narušení, napríklad vetrom či „škodcami“. Ekológia je teda naozaj veľmi rozmanitá, zaujímavá a prínosná vedecká disciplína. A aby to opäť nebolo také jednoduché, ekologický výskum môže zahŕňať aj vyššie spomínané environmentálne problémy. Nerieši však ich pôvod ani riešenie, ale predovšetkým dopady na určitý druh či spoločenstvo rastlín alebo živočíchov. Typickým príkladom takejto tzv. aplikovanej ekológie je napríklad výskum vplyvu chemického znečistenia na ryby či vodné bezstavovce, alebo vplyv klimatickej zmeny na posun vegetačných pásiem.

Ekológia sa teda môže zaoberať aj sledovaniu vplyvov človeka na životné prostredie. Ešte raz ale treba zdôrazniť, že pod ňou nemožno vnímať všemožné aktivity zamerané na jeho ochranu, uvedené v úvode tohto článku. Ten bol schválne poňatý v konšpiračno-bulvárnom duchu a ak sa vám v tomto momente zdá príliš prestrelený, tak sa na tomto mieste hlboko ospravedlňujem. Nie, cieľom tohto článku naozaj nemá byť zosmiešňovanie či v negatívne vykresľovanie týchto prospešných a čím ďalej, tým viac nevyhnutných aktivít. Jeho cieľom je len a len ozrejmiť, čo sa v skutočnosti skrýva za týmto nesprávne zaužívaným pojmom.

Ekológovia z Prírodovedeckej fakulty UK pri svojej skutočnej práci, v tomto prípade výskume drobných bezstavovcov osídľujúcich dno krasových prameňov.

Kto sú teda tí ekológovia? A kto ich platí?

Stručne a zjednodušene zhrnuté, ekológovia sú seriózni vedci – biológovia, ktorí skúmajú (nielen) rastlinky či živočíchy a to, kde žijú a prečo žijú tam, kde žijú. Väčšina z nich pôsobí na akademickej pôde na univerzitách či vo vedeckých ústavoch. Aby sa ľudia stali profesionálnymi ekológmi (pretože aj v tomto odbore možno nájsť amatérov a samoukov, často veľmi schopných), musia päť rokov študovať na skutočnej „vysokej škole života“, teda prírodovedeckej fakulte. Následne štyri roky pokračujú na rovnakej inštitúcii v doktorandskom štúdiu, počas ktorého sa začínajú boriť s nástrahami „tvrdej“ vedy, teda s výskumom stojacim a padajúcim na spochybniteľnosti a replikovateľnosti (zopakovateľnosti). Za takýmto výskumom sa skrýva množstvo zaujímavej práce či už v teréne, laboratóriu ale aj štatistických programoch. Tým možno mimochodom zbúrať ďalší mýtus o tom, že ekológovia len vysedávajú v kancelárii. Konečným výstupom práce ekológov sú najmä odborné články vo vedeckých časopisoch, ktoré musia prejsť zložitým procesom, tzv. „peer-review“. Nie, v ekológii teda skutočne nestačí používať len „sedliacky rozum“.

Keď sme už odhalili skutočnú pravdu o tom, čo je to ekológia a kto sú to tí ekológovia, zostáva zodpovedať poslednú nastolenú otázku. Kto ich platí? Nuž, realita je taká, že to nie je strýko Šoroš, ani Sí-Aj-Ej, ilumináti či iné tajuplné zoskupenia. Výplatnú pásku ekológov zvyčajne hradí Ministerstvo školstva, vedy a výskumu a ich aktivity zas grantové agentúry. Na Slovensku je to Vedecká grantová agentúra MŠVVaŠ SR a SAV (VEGA) a Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV). A verte či nie, ekológovia si naozaj v našich končinách nežijú na vysokej nohe, pretože sa musia boriť so všetkými problémami, ktoré trápia slovenskú vedu. A okrem toho musia navyše čeliť aj nepochopenie pojmu označujúceho ich profesiu. Tá je pritom pre väčšinu z nich poslaním, prostredníctvom ktorého sa snažia rozšíriť naše poznatky o fungovaní prírody a nepriamo tak vďaka nim prispieť aj k jej ochrane. To už je ale naozaj činnosť inakšia a inak treba nazývať aj ľudí, ktorí sa jej venujú. Pretože používať pojem ekológ na označenie kohokoľvek, kto zbiera odpadky, protestuje za lepšiu klímu, alebo sadí stromčeky naozaj nie je správne a úctivé k ľuďom, ktorí roky študujú a potom sa venujú v prvom rade vedeckému bádaniu.

Toto zamieňanie si pojmov s dojmami má navyše ešte jeden dôležitý aspekt – znižuje váhu skutočných ekológov pri vyjadrovaní sa k najrôznejším problémom, ku ktorým majú čo odborne povedať. A tým sa následne zkomplikuje riešenie napríklad toho, čo (ne)robiť s lesnými kalamitami, či je naozaj prospešné stavať vodné elektrárne, alebo aká je odvrátená strana sadenia stromčekov v mene záchrany planéty. Tento argument je zároveň mojou odpoveďou pre všetkých, ktorí si aj po prečítaní článku myslia, že sa len zbytočne hrám so slovíčkami. Pretože to, čo sa zvonka môže zdať zbytočnosť, je pre ekológiu príťažou, ktorá neraz komplikuje zavádzanie jej poznatkov do riešenia problémov, ktorých ľudstvo spôsobuje v prírode čoraz viac.

P. S.: Ak vás problematika ekológie po prečítaní tohto článku zaujíma, viac o nej sa dočítate napríklad napríklad na webe Katedry ekológie PRIF UK

Teraz najčítanejšie

Jakub Cíbik

Doktorand na Katedre ekológie PRIF UK, aktivista o. z. Pre Prírodu a KOZA, fotograf a filmár