Malá škola slušnosti – život s Hitlerom

en príklad – sklony vodcu, posadnutého niečim, bez schopnosti ovládať sa a vnímať druhých. Neustále konflikty, ničenie vzťahov, ochota likvidovať nepohodné „polienka“ sebastredného vnímania. Fakt, že sa obklopil posluhovačmi s vysokou oddanosťou, poslušnosťou, priam s vlastnosťami psíkov. I to, že mal svojho doktora, spolupútnika, ktorý mu miešal rôzne „elixíry“, udržoval ho pri jeho „spôsobe“ života… Posadnutosť s verejným vstupovaním, príhovormi, ukazovaním sa, akoby z vonka, sám pred sebou, akoby v treťej osobe, vo funkcii akejsi hereckej postavičky, priam klauna, tragéda s patetickým emotívnym prejavom, s láskou k operám Richarda Wagnera, ktoré počúval celé noci v rámci nespavosti… A vonkajší prejav, kde spoločnosť v rámci pôsobenia masovo- komunikačných prostriedkov propagandy (slovo, výraz, emócia, zážitok…) v akomsi tranze ho začala vnímať priam v archetype otca, nedotknuteľnej osoby, akoby bol mimo reálneho diania. Akoby nebol otcom vojny, nenávisti a obranných mechanizmov ega, ktoré požrali vlastné deti… A k tomu som náhodou dnes našiel v knižke z konca socializmu, ktorá vychádzala v niekoľkých edíciach, dotlači a nie je možné ju doma nemať a neevidovať: Malá škola slušnosti (Viera Gajdošová, Vydavateľstvo Mladé letá, rok 1981, na strane 48 sa píše: „Kto zvíťazil nad inými v boji, môže byť porazený, ale kto zvíťazil nad sebou a ovláda sa, ostane navždy víťazom“. Hovorí, že jedno zo starých múdrosti a právd, ktoré zanechali staré východné národy ľudstvu je táto: „Ovládaj sa!“ A teda, kto si kladie otázku, ako táto schopnosť ovládať sa súvisí s tým, čo tu žijeme?

Aby som to ešte viac zamiešal, spomeniem jednu myšlienku z youtube, kde jeden mladý režisér spomínal svoju fascináciu prekonávaním seba, svojho prahu komfortnej zóny, bolesti, chuťou robiť ultramaratóny a vnímať samého seba ako vojaka (inšpirovaný výcvikom a príkladmi osobností United States Navy SEALs). Vraví tam, v rámci nejakej osobnostnej hodiny kaučingu, že ľudia sa ho pýtajú, čo ho po dlhom behu nebolia nohy. On im rečnícky odpovedá, že nemusia ich bolieť nohy, keď nebudú nič robiť, budú ležať doma v posteli, v bezpečí… že bolesť patrí k životu.

Teda už K. Jaspers ovplyvnený skúsenosťami Veľkej vojny (Prvá svetová vojna) si všimol, že ľudia práve v kritickej situácií, v kríze, začínajú vnímať bytie, akoby si to v tom hraničnom období, keď každú chvíľu ich život môže i skončiť (napr. pod spŕškou dávky z guľometu značky Maxím, či pri nekonečnej stráži v tichu v daždi, kedy si spomínajú, že ešte nič neprežili a môžu ísť každú chvíľu do útoku, do posledného behu…), že si to priam začali i užívať (a keď to náhodou prežili, ako veteráni, mali práve preto problém zapojiť sa do bežného – každodenného – života). Vtiahnutí do vnútra kruhu, nechceli sa akoby v neustálom kolobehu v rutine istôt a výhovorok vrátiť do normálneho života, ktorý je akoby len náplasť, ilúzia, neskutočné žitie…

A teda mám dojem, že toto je problém toho, čo my žijeme. Akoby sme naozaj nemuseli o svoju slobodu, o svoje občianstvo nikdy bojovať.

Neriskovali sme a zakrývali sme sa i náplasťou normalizácie i náplasťou nežnosti v rámci revolúcie.

Ani sme nikomu nemuseli nič odpustiť, lebo sa nik nemusel ani kajať, a ani sme ho nedonútili sa priznať, neusvedčili sme ho z toho, čo je nemorálne, škodlivé a nebezpečné pre spoločnosť.

A túto istotu, náplasť poriadku, demokracie, si nesieme dodnes. Tu transformácia nenastala. Nepozreli sme sa ani do zrkadla ani za zrkadlo…

My a sa budeme vyhovárať, dávať vinu, hodnotiť budeme druhých, že sú pri moci, že sú posadnutí mocou.

Budeme si to zároveň zdôvodňovať tým, že sú takí ako my, že sú obyčajní, tiež sa nevedia ovládať, nechcú sa kultivovať, vzdelávať (slovo vzdelávať je z etymologického slovníka od slova „delati“, kultivovať sa , obrábať polia, záhradu, kultivovať zem, kultivovať seba…nie zbierať informácie a v štatistike v pravdepodobnosti ich triediť, ale cez poznanie pravdy, obrazu v zrkadle riešiť svoje potreby a problémy…riešiť ich, nie zahrabávať ako špinu, odpad po jedle z obchodného reťazca, niekde v lese…v húštine podvedomia…).

Jednoducho všetko začína tým, čo môžeme pozorovať v správaní aj u našich „lídrov“. Ktorí sú ako lano bez cieľa, ktoré sa točí a my (ako to už u lídrov býva) s točíme za nimi na mieste, v protismere, v spätnom chode…

Môžeme teda pozorovať absolútnu neschopnosť vnímať druhého ako rovnocenného partner, a spolupracovníka, neschopnosť dať druhému rešpekt, vážnosť, dôstojnosť. Že ak viem zarobiť viac peňazí, mám i viac práva a ten, komu ukážem – i vo verejnom priestore (tu je znak nie meno (to nepoznáme u druhého) ale znak nadradenosti je značka auta (veľkosť, status…), teda ten, komu ukážem svoje „šaty“ ten pochopí, kde je jeho miesto (ako pes (v rámci demokracie)) a stiahne chvost.

Teda politika je akási verejná hra, akoby smetisko pre kohútov, kde sa bojuje pre vplyv rôznych finančných skupín, kde cítiť vplyv nejakej „tajnej“ ekonomiky…ktorá hýbe svetom…a ľud, bez práv, bez ochoty vstať z tej postele istoty a skúsiť tú radosť zo skutočného žitia, akoby prestal (mentálne) žiť v tej chvíli, kedy si to zrátal, kedy dospel (kedy pochopil, že to, čo hýbe jeho srdcom na jazyk neparí). Chodí do práce a kupujú si to auto, ktoré mu hnije na parkovisku. A porovnáva sa v zápase bezmocných s inými konzumentmi, štatistami…

Tublatanka: „Každý máme svoj smiech, a každý dobre vie, že chvíľa keď sa najviac smeješ, je tovja posledná (Máme to zrátané)…

A po dlhom úvode, ktorý ma začal i baviť prídem k tej podstate, ktorá by mohla vyústiť do pomenovania možného lieku (Tublatanka: Dajte mi na to liek), tým liekom by mohlo byzť zrušenie toho jedného volebného obvodu, ktorý zaviedol ešte V. Mečiar a skutočným zastupovaním poslancov …

Teda, ak nás nik neučil občianskej statočnosti či k úcte legálnosti, k právu, k inštitúciám …tak to je problém. Totiž, takto nenaučení ľudia nebudú predsa žiadať od školstva, aby práve tu sa niečo zmenilo. Ostaneme stále v nových pojmoch, heslách, ktoré sa idú implementovať do praxe (napr. slovo „inklúzia“) bez skutočnej kontroly toho, čo sa reálne stalo, nejakého toho skúmania kvality (kvality vzťahov), ktorá možno za pár rokov mala nastať, či i nastala…

V dome nám niekto vylepil obrovské hárky papiera. Sú tam mená kandidátov (predseda, členovia predstavenstva, členovia kontrolnej komisie). Píše nám naše bytové družstvo, kde sme my ako samospráva jej členmi (sme družstevníci), že podľa paragrafu stanov družstva budú  voľby.

Pozrel som si v tom šere verejného priestoru, niekde pri výťahu, tie mená a zistil som, že nikoho nepoznám.

Pravda ak nerátam súčasnú predsedníčku Ilidikó Zorádovú, ktorú, ak si dobre pamätám (mená si pletiem) som zažil presne pred dvanástimi rokmi, kedy na pôde BD -Petržalka ma ako predsedu naša samospráva išla odvolať. Pamätám sa, že som tam sedel ,v deň keď niekto pred prezidentským palácom zbil protestujúcich proti politike Číny, že som tam sedel a nejaké susedky priam obarené mocou chodili okolo stolov a akoby nás sediacich kontrolovali, no priam mi to pripomínalo nejakých dozorcov v nejakom koncentráku….bolo to i trochu komické…Vtedy som mal námietku, že či môžu riešiť voľby a odvolávanie, keď to nebolo v programe schôdze – či to pripúšťajú stanovy družstva…

(čítal som vtedy dosť tie zákony, aby som mal istotu, nech ma nik nezažaluje (to som netušil ,že platí: veď my s dohodneme, nás poznáte…bol som naivný, mal so m ísť do hry ako tyran, „verejnosť“ s tým asi rátala, chcela vidieť nie silu práva ale brutálnu silu, …šiju…kto vie…prešli roky… )

(…a ešte …už som si to po sebe prečítal, našiel i pár preklepov, ale kedže to  je tak dlhé a obávam sa, ako to bude niekto vnímať a čítať…dal som s i na live stream a som to skúil nahrať na youtube…netuším, aký bude zvuk…zvykne mi „sekať“:

 

https://youtu.be/nWDRkk5sIFM  )

A teda mám dojem, že istota zúčastnených trochu sa narušila a začali hľadať tie stanovy. Naša „kápo“ teda išla za „kmotrou“ do jej kancelárie a po dlhom hľadaní našli v roku 2019 nejaké staručké stanovy asi z roku 1977. Chceli ma odvolať, a ja som sa funkcií vzdal. Tak sme si ušetrili takúto frašku, keď si ma takto chceli uctiť asi za to, že som tú funkciu zobral a upozorňoval ich na právne aspekty a potrebu rešpektovať zákon SR, ale kto vie, to si len ja takto pamätám.

Neodpustil som si to a zase som sa k tomu vrátil…Nie vždy človek zažije pocity teroru a nepríde na životnú múdrosť, že v našej mentalite je to len vec odvahy mocných, či nás fakt pošlú do gulagu, že tam ochotne pôjdeme, že si to i zdôvodnime, ..i pieseň si napíšeme a na tej ceste do zabudnutia si ju i spievať budeme… Viď o pár rokov neskôr  naše plošné testovanie…

No a pointa, zvolili sme si inú autoritu a tá nás už dvanásť rokov udržuje v stabilite v akejsi normalizácií, kde nik nič nechce, nik sa s nikým nebaví. Kde sused v predzáhradke, ktorú sme si schválili na riadnej schôdzi, „šomre“, že mu nik nepomôže, že sa mu to už nepáči…že vlastne ani nevieme, kto tam s nami býva, roky sme sa nestihli spoznať…a už to možno ani nestihneme, keď tu máme tú pandémiu…či to je škoda, či nie, ťažko povedať, ale možno za tých dvanásť rokov by sme sa i nejak skultivovali a ak sme boli „prázdni“, možno za tých dvanásť rokov by sme nejakú tú kvalitu i nabrali, neboli by sme možno až tak obyčajní, ako nula a jedna…digitálny svet, krmivo, dáta, binár pre internet…

Teda zaujalo ma, že nik nerieši ani to, kto sú tí navrhovaní. Schválne som si pozrel webstánku nášho družstva, či tam nejaký profil kandidátov nenájde Nenašiel som.

Vyzerá to naozaj ako fraška. Akoby nejaký zlo řád si tu riešil svoje záujmy, svoju misku stáleho príjmu…kto vie. Čo som však našiel na stránke je fakt, že majú už 56 rokov skúsenosti a spravujú (takto) cca. 19 679 bytov.

Tak si zoberme, ak sídlisko Petržalka má cca 104 000 obyvateľov, koľko obyvateľov žije možno v jednom takom byte, ktorý spravuje tento kolos, ktorý podľa mňa má jednu víťaznú stratégiu a to je čas a hlavne nečinnosť (teda nie plnenie povinnosti, že uprednostnia záujem vlastníka pred svojim (ako správca podľa zákona 182/93 o vlastníctve bytov))?

No ak dám priemer, že dvaja (a nie traja či štyria), tak prídem k číslu cca. 40 000 občanov, ktorí možno žijú v akejsi posttotalitnej polozmrznutej „kapsuly“ (možno o veľkosti toho bytu, do ktorého sa dopravia tým automobilom (ktorý vlastnia (status verejného pôsobenia)), bez potreby riešiť nejaké iné potreby ako ten „zlo řád“ vnímaný už len cez masovokomunikačné prostriedky, ktoré im domov prináša naša verejnoprávna služba – signál RTVS (najobjektívnejšie a najdôveryhodnejšie spravodajstvo).

Teda to som chcel povedať, neviem, koho bude náš zástupca na tej volebnej fraške voliť. Nik nezvolal ani schôdzu ani nás neinformoval o svojej voľbe (lebo my nemáme práva – zástupca má práva (či to je v stanovách družstva či nie, to je jedno, nik (asi okrem mňa) to roky nečítal…). Možno tiež o tých menách nič nevie.

A že to pripomína naše veľké voľby do NR SR, kedy všetci „dobrí“ vnímajú, že je jedno, kto z opozície bude zaškrtnutí (nepoznáme nikoho – máme ten jeden volebný obvod), že všetci chcú dobro, že zvolíme toho, kto sa posledný ukáže na vlne trojsekundovej pozornosti cestou do volebnej miestnosti a s pokračovaním za nákupom do najbližšieho obchodného reťazca…

No a teda, prečo si myslím, že tu sa ukazuje schopnosť spravovať si štát, i veci verejne (res publica), že narážame stále na ochotu vnímať toho druhého ako mňe podobného (ak sebe dám vážnosť  (lásku), tak i druhému ((ak pravda nemám rád seba, verím si, tak platí i opak…nemám rád druhého, …žijeme v pekle už na Zemi…)…Teda veci ohľadom práva, legálnosti konania.

Včera pozerám na susedov, bavíme sa pred domom. Jedna rodinka hrabe ihličie z kanadskej borovice, ktorá tu rastie od začiatku budovania sídliska (koncepcia tvorcov). Druhý sused sa hnevá pri kontajneri ,že ako iní v tej ľahostajnosti neseparujú plasty, že to po nich dvíha a ja nepomôžem, že naháňam tie svoje peniaze.

Mlčím, pritakávam a vravím , že nemôže očakávať, že sa každý pridá, že tak 5% ľudí niečo zaujíma a iní sa „vezú“ (ležia v posteli istoty)..

Idem do brány a beriem si noviny: Petržalské noviny a tam hneď na prvej strane sa venujú predzáhradkám (takej pri ktorej som stál so susedmi). Pýtali sa pani, respondentky, ktorá tiež takto plela, či vie, že taká predzáhradka má byť legalizovaná žiadosťou pre MČ Petržalka, že tam má byť pripojená i zápisnica z riadnej schôdze, kde sa odsúhlasí zriadenie i používanie verejnej vody na jej udržiavanie? Samozrejme nevedela.

Tiež sa tam dalo dočítať, že stačí zavolať a bioodpad odvezú z pripravenej kopy zdarma. Že to nemajú hádzať do normálneho kontajnera, že to smrdí…A tiež, názor estetiky, že pneumatiky nie sú  pekné. Nesadiť ani netýkavky ani zlatobyľ, že to sú invazívne rastliny (teda nie je predpoklad ,že sa na predzáhradku zavlečú v rámci tej invázie, odborníci, predpokladajú a upozorňujú, nesadiť ich…že radšej letničky, ruže…a nie stromy, ktoré tienia a ničia infraštruktúru v zemi…kanál…). Hej, máme tam pneumatiky, i pet fľaše ako vetrolam, ale je to nafarbene.

Sused to tam inštaloval. Nik ho za to neodmenil, nezaplatil mu roky, nik si to nevšíma.

Trochu ho to frustruje.

Chápem ho, tiež mám fázy, že som frustrovaný, znechutený, že za čin skôr nevďak, izolácia a nie inklúzia…žiadna komunikácia „schopnosť odventilovať“ emóciu od kompetentných….

(To nehovorím o mojej činnosti v tom dome, ako predseda…to skôr na projekty pre občanov v rámci nášho občianskeho združenia, kde vlastne ide o tú inklúziu a spoluprácu a …a výsledky sú také…také ako v celom štáte… že sme vraj nie pripravení na inklúziu, hovoril odborník v iných dotovaných lokálnych novinách (Naša Petržalka)…)

Teda ja chápem, že ani jedny tie noviny, bežný občan nebude čítať. i ja ten dlhý článok som ledva dočítal (že toto nebude tiež nik čítať, to je skoro jasné).

Píšem už len zo zotrvačnosti, pôjdem si potom zabehať…Vedľa nášho komunitno – kultúrneho centra INFINITY tu hrá FC Petržalka a zdá sa, že i dali jeden gól. Mohol som sa cez plot ísť pozrieť. Dať si možno i pivko…

Už len pointa, písali tam vyjadrenie oddelenia životného prostredia, že keď tento rok nemôžu byť schôdze, nebudú splnené podmienky, ľudia si to budú zriaďovať živelne a oni nebudú mať „šancu“ to kontrolovať.

Pointa je však tá, že keď sme odišli od BD Petržalka a potom živelne, v chaose, v legislatívnej negramotnosti sme mali množstvo schôdzi, volieb správcov a na koniec som musel zo seba spraviť čiernu ovcu ,aby sa polarizovaní obyvatelia aspoň pre jedného správcu legálne s väčšinou rozhodli…a vrátili sa do roka a do dňa do BD Petržalka (kde ma v deň násila pri Prezidentskom paláci, keď protestovali proti násiliu v Číne i mňa v prostredí budovy BD Petržalka na Budatínskej jedna skoro i zlynčovali…keby som to politicky nečítal správne a nešiel tak do skutočného zážitku bytia, do vnímania kritickej situácie…mohol som zomrieť slobodný, ..takto len živorím už dvanásť rokov a pozorujem tú malosť, obyčajnosť, hanebnosť….

Nesrandujem, mňa to asi naozaj dosť traumatizovalo…

Totiž, začiatkom roka 2009 sme mali takú riadnu schôdzu a okrem nejakého kola volieb správcu som ich „donútil“ riešiť i tú predzáhradu (že načo a tak..také argumenty, hlasy—) ale schválili sme to a dali i žiadosť na úrad. A keďže na tej istej schôdzi mi odsúhlasili i vyplatenie odmeny, za to, že ich „zastupujem“ (cítil som, že fáza, kedy som za hrdinu sa končí..), tak i tá zápisnica bola pre mňa dosť dôležitá.

Možno nik netuší, že za dvanásť rokov mi nik nebol ochotní splniť vlastné prijaté uznesenie. Že legitímnosť verejného poriadku nikoho netrápi. Nebavíme sa a predpoklad, že tá predzáhradka bude miesto, kde sa budem stretávať, komunikovať potreby, nápady (i predstavy o vzhľade tej predzáhradky – estetika) sa nenaplnila. Príležitosť sa nevyužila….

A preto to hovorím, keď sa „stratila tá zápisnic,a uznesenie“ napadlo ma, oslovil som presne toto oddelenie životného prostredia MČ Petžalka, že či mi nepošlú kópiu, že „sa to“ stratilo…

A odpoveď bola, že oni to žiaľ nemajú….

Teda otázka je, píšu, že strácajú šancu niečo skontrolovať…že nebudú mať žiadosti, zápisnice…uznesenia..a keď i mali zápisnicu, stratili…nás – našu nelegálnosť kontrolovať nik nebude.

Správcu to tiež netrápi, žije v stave nečinnosti, majú svoj účet, svoje úročenie z 19 000 bytov…dobrý biznis, dobré skúsenosti dinosaura…56 rokov skúsenosti….posledný dinosaur…posledný škandál?

A keď som sa raz rozhodol dať na súd priebeh schôdze z konca roka 2019, tak náš ctený súd sa po polroku ozval, že nech určím toho, proti komu dávam žalobu.

Že im chýba IČO…Potom sa ozval elektoronickou poštou – priamo na mňa – do elektronickej schránky, že nech označím seba, že oni nevedia, kto im píše. Lebo mi píšu na overený podpis, cez OP…tak som sa na to…veď viete,  ako my všetci, …sme sa na to…veríme, že sa náš vodca ovládne, že bude múdry…že svoje ovečky povedie správne…

(Vtedy som žiadal od súdu len jednoduché posúdenie stavu, právnej veci..či môže vrátnik v budove BD Petržalka po hodine a pol trvania schôdzi, kde sme sa nedostali ani do polovičky …zrušiť schôdzu s tým, že on ide zamykať budovu…a iné schôdza vlastne od vtedy nebola. Družstvo a vyvinilo, zvlalili to na nášho zástupcu, že to on vyberal miesto, že s podmienkami miesta asi súhlasil…:-) )

Teda som chcel povedať, že treba si všímať to malé, tú demokraciu v malom. I inklúziu i jednoduchú služnosť, rešpekt, ako základ, ak to nevoláme „inklúzia“

Lebo čo je inklúzia na školách? Idem von v rámci povolenej vychádzky do prírody. Naskicujem si Dunaj mraky, vyzbieram nejaký ten odpad, PET fľaše po nadšencoch BBQ, keď nájdem v lese vhodý sakel na odpad…a prídem domov a deti na zoom sa učia…učia sa o morských prúdoch, učiteľka, ako som zahchytil ,vraví: „Veď sa deti pozrite i cez okno, i tam sú mraky…“.

Hej videl som mraky, mohli sme ísť s deťmi von, ale pre tú jednu hodinu v rámci školskej dochádzky, keď zvyšné štyri sedia –„pri samoštúdiu“, som išiel von sám..sám som mal skúsenosť..a nie teórie…načo prax…pravdu má pečiatka, archív a mocný solventný bojovník proti korupcii, náš politik „karpatského typu“….

Obrázok je len ilustračný, nechcelo sa mi nahrávať ú skicu mrakov od Dunaja, dám len svoje „dielko“ rezbárske…zakrýva knihu Běsy od Fjodora M.(Dostojevskij)….odporúčam si ju prečítať, čo pozrieť aspoň film…je to vlastne o povahe človeka, o nihilizme, o pôsobení zla…

(Diablom posadnutí).