Hlinkov sen skutkom: Slovenský štát!

Úžasné chvíle to boly, ktoré prežíval v týchto posledných dňoch celý slovenský národ. Chvíle najväčšieho napnutia, chvíle očakávanie a aj chvíle najťažšej skúšky, ktorá bola kedy vložená na bedrá prebudeného národa. A udalosti sa rútily s takou strašlivou rýchlosťou, že postranný pozorovateľ ani nestačil sledovať ich. Medzitým však národ slovenský spel ta, kam ho hnala jeho živelná, ničím nezdržateľná túha, vyjadrená myslením, učením i politickými činmi národných vodcov dvoch posledných storočí: k slovenskej štátnosti.

Muselo to prísť. Čo sa dnes v utorok cez poludnie na historickej bratislavskej pôde stalo, bolo nutnosťou. Povedal to v svojom rozhlasovom prejave i poslanec Šaňo Mach, – išlo o to, alebo zachrániť náš národný život, alebo zahynúť. Národ však nechce smrť, národ chce žiť. A cesta k životu, k zabezpečenému národnému životu, mohla viesť len cez proklamovanie slovenskej štátnosti! A tak tedy došlo k vyhláseniu samostatného, suverénneho slovenského štátu.

Ostatne to, čo sa dnes stalo nie je nijakým prekvapením. Ani nemohlo byť prekvapením. Od 6. októbra, odo dňa dejinného žilinského vyhlásenia kráčal národ slovenský, vedený svojimi zodpovednými vodcami, k vybudovaniu slovenskej štátnosti. Samostatný slovenský štát – to bolo heslo, ktoré viedlo slovenských štátnikov i politikov v uplynulom polroku, až ich doviedlo k 14. marcu. A za týmto heslom – na to nech nik nezabudne – stál celý slovenský národ. O tom nech sa nik neklame! A ak sa i najdú azda ľudia na Slovensku, ktorí krútia hlavami a mrmľú čosi o tom, že samostatný slovenský štát nemôže mať zdravé hospodárske základy a že bude len hračkou v hre veľkých europských národov, – tak sú to len babské reči, ktoré treba tvrdo zahriaknuť. Nech nik nemá strachu o nastávajúce osudo samostatného slovenského štátu – o slovenskú budúcnosť je, chvalabohu, už postarané!

Urobili sme ostrú čiaru za tým, čo bolo. A s rastúcim dôrazom prichádzajú k uplatneniu Štúrove slávne slová: ,,Cesta nazpät nemožná – napred sa ísť musí!“ Pred nami leží nedohľadná slovenská budúcnosť. Čistá, nepopísaná strana slovenskej historie, ktorá začína dňom 14. marca 1939. Večný slovenský národ sa ústami svojich zákonitých zástupcov rozhodol zavrieť knihu starú a otvoriť knihu novú i napĺňať novú túto knihu riadkami radostnejšími. To je jeho sväté právo, ktoré mu nik na tomto svete nemôže uprieť. A toto právo – chtiac-nechtiac – mu museli uznať i tí, s ktorými sme celých dvadsať rokov v spoločnej domácnosti žili. A bude iste i pre nich samotných lepšie, keď sme sa po dobrom rozišli, veď to dvadsaťročné ,,manželstvo“, v ktorom jedna polovička musela čušať a druhá len rozkazovala, ozaj nerobilo dobrotu. Dokázal to najlepšie dnešný deň.

Národ český ostáva sám, pre seba. Republika česko-slovenská – už či prvá alebo druhá – to je už len mátavý tieň minulosti. Ako si usporiadajú Česi svoj ďalší štátny život, to je už ich vecou. Nesporne im musíme ďakovať, že nám vo veľmi mnohom pomohli a že bez nich by sme si pred dvadsiatimi rokmi slobodu asi nevydobyli. To je historická skutočnosť a kto by ju chcel poprieť, bol by človekom nespravodlivým. Ale nesporná pravda je i to, že úprimnú slovenskú vďačnosť zneužili k svojim vlastným expanzívnym cieľom a tá vďačnosť zmenila sa potom v slovenských srdciach najprv v podozrievanie, neskôr v chlad a nakoniec v tvrdý odpor. Ak chcú niekoho pre 14. marec obviňovať, nech obvinia v prvom i poslednom rade seba. Dokáže im to i sama historia.

A tak sa tedy lúčime s česko-slovenskou republikou my Slováci, ktorí práve dnes sme začali dýchať svieže, ozdravujúce a optimizmu plné ovzdušie samostatného slovenského štátu. I želáme to najlepšie bratom Čechom, nech sa dobre majú v svojom novom českom štáte, a hlavne želáme im, aby sa politicky poučili zo 14. marca, keď sa zo 6. októbra poučiť nedali. Nestačí byť dobrým národohospodárom – groše nie sú všetko – k štátnemu životu je potrebná i politická múdrosť a predvídavosť.

Bratislava – teraz už ozajstná metropola Slovenska, a to suverénneho Slovenska, – je veselá a radostná. Padly s nej všetky tiene neblahých posledných dní. Žije už len budúcnosti.
Nech žije samostatný slovenský štát!
O

Zdroj: Univerzitná knižnica v Bratislave http://digitalna.kniznica.info/browse

Ďalšie odkazy: https://sk.wikipedia.org/wiki/Vznik_Slovensk%C3%A9ho_%C5%A1t%C3%A1tu