Denník N

Spomienky na Sýriu – časť 1: Únosy a iné riziká

Dnes je to presne 10 rokov, od kedy vypukla vojna v Sýrii. Trvá už tak dlho, ako prvá a druhá svetová vojna dokopy. Pomoci pre Sýriu som sa venovala krátko. Ale boli to 3 najnáročnejšie a najintenzívnejšie mesiace. Často sa zamýšľam nad tým, či ľudia, s ktorými som spolupracovala, ešte žijú.

V roku 2013 som pracovala na turecko-sýrskej hranici. Mala som na starosť zabezpečiť pomoc v Sýrii. Ja sama som sa do Sýrie nikdy nedostala. V tom čase sa množili únosy zahraničných pracovníkov. V našom dome sa kopili kufre ľudí, ktorí zmizli.

Ja som dnes doma, živá a zdravá. Mnoho humanitárnych pracovníkov však také šťastie nemalo.

V mojej izbe ležala taška s nepriestrelnou vestou a prilbou, pre prípad, že by som nakoniec predsa len do Sýrie musela ísť. Pomoc sme distribuovali v oblasti Hama a Idlib, kde vojna trvá dodnes.

Distribuovať mohli iba miestni ľudia. Každý deň riskovali svoje životy pri distribúcii hygienických balíčkov, jazdou v poľnej nemocnici, zabezpečovaní vody v ťažko dostupných oblastiach, pri prevoze peňazí pre pekárne, aby mohli piecť chlieb, ktorý potom ľudia dostávali na potravinové lístky. Ľudia, ktorí utiekli pred bombardovaním, sa skrývali v chlievoch a jaskyniach. Vojna trvá dodnes.

Venujte dnes aspoň svojich 10 EUR na pomoc ľuďom, pre ktorých je vojna už 10 rokov nočnou morou.

© UNICEF/UNI310274/Suleiman
Február 2020: dievča z vysídlenej rodiny nesie nádoby na varenie v oblasti, kde sa v jaskyniach ukrýva niekoľko rodín, vrátane 38 detí. „Nič nám nezostalo,“ hovorí Mohammad, otec siedmych detí. „Všetky peniaze, ktoré sme mali, sme minuli na lieky pre deti.
© UNICEF/UN0318978/Ashawi
Jún 2019: sýrske rodiny prenocovali v provizórnom tábore Atmah, blízko tureckej hranice. Utiekli pred útokmi v severnej Hame a južnom Idlibe. Nemali ani stany, prístrešie im robili iba plachty a posteľné obliečky, spustené z konárov olivových stromov.
© UNICEF/UN0401450/Watad
November 2020: rodina si varí jedlo vonku pred stanom vo vidieckej časti Idlibu, kde sa nachádza tábor pre vysídlených ľudí.

Teraz najčítanejšie

Mária Sliacka

Začínala som ako dobrovoľníčka v Keni, neskôr som pracovala na koordinácii projektov v Keni, Južnom Sudáne, na Haiti, v Afganistane a Gruzínsku. Viedla som misiu na turecko – sýrskych hraniciach pre ľudí vo vojnou zasiahnutých oblastiach Sýrie, koordinovala som humanitárnu pomoc na Ukrajine, pracovala s mládežou na Slovensku. Keď som vyrastala, netušila som, že taká práca existuje. Bola som slovenskou reprezentantkou v plutvovom plávaní a rýchlostnom potápaní, vyštudovala som cestovný ruch na Ekonomickej fakulte UMB a pracovala ako hotelová manažérka. Každá skúsenosť je dobrá. Lebo nie je nič tak komplexné ako pomoc.