Blog878 zobrazení

Spomienky na Sýriu – časť 1: Únosy a iné riziká

Mária SliackaMária Sliacka
Zdieľať

Dnes je to presne 10 rokov, od kedy vypukla vojna v Sýrii. Trvá už tak dlho, ako prvá a druhá svetová vojna dokopy. Pomoci pre Sýriu som sa venovala krátko. Ale boli to 3 najnáročnejšie a najintenzívnejšie mesiace. Často sa zamýšľam nad tým, či ľudia, s ktorými som spolupracovala, ešte žijú.

V roku 2013 som pracovala na turecko-sýrskej hranici. Mala som na starosť zabezpečiť pomoc v Sýrii. Ja sama som sa do Sýrie nikdy nedostala. V tom čase sa množili únosy zahraničných pracovníkov. V našom dome sa kopili kufre ľudí, ktorí zmizli.

Ja som dnes doma, živá a zdravá. Mnoho humanitárnych pracovníkov však také šťastie nemalo.

V mojej izbe ležala taška s nepriestrelnou vestou a prilbou, pre prípad, že by som nakoniec predsa len do Sýrie musela ísť. Pomoc sme distribuovali v oblasti Hama a Idlib, kde vojna trvá dodnes.

Distribuovať mohli iba miestni ľudia. Každý deň riskovali svoje životy pri distribúcii hygienických balíčkov, jazdou v poľnej nemocnici, zabezpečovaní vody v ťažko dostupných oblastiach, pri prevoze peňazí pre pekárne, aby mohli piecť chlieb, ktorý potom ľudia dostávali na potravinové lístky. Ľudia, ktorí utiekli pred bombardovaním, sa skrývali v chlievoch a jaskyniach. Vojna trvá dodnes.

Venujte dnes aspoň svojich 10 EUR na pomoc ľuďom, pre ktorých je vojna už 10 rokov nočnou morou.

© UNICEF/UNI310274/Suleiman
Február 2020: dievča z vysídlenej rodiny nesie nádoby na varenie v oblasti, kde sa v jaskyniach ukrýva niekoľko rodín, vrátane 38 detí. „Nič nám nezostalo,“ hovorí Mohammad, otec siedmych detí. „Všetky peniaze, ktoré sme mali, sme minuli na lieky pre deti.
© UNICEF/UN0318978/Ashawi
Jún 2019: sýrske rodiny prenocovali v provizórnom tábore Atmah, blízko tureckej hranice. Utiekli pred útokmi v severnej Hame a južnom Idlibe. Nemali ani stany, prístrešie im robili iba plachty a posteľné obliečky, spustené z konárov olivových stromov.
© UNICEF/UN0401450/Watad
November 2020: rodina si varí jedlo vonku pred stanom vo vidieckej časti Idlibu, kde sa nachádza tábor pre vysídlených ľudí.

Mária SliackaMária Sliacka

Začínala som ako dobrovoľníčka v Keni, neskôr som pracovala na koordinácii projektov v Keni, Južnom Sudáne, na Haiti, v Afganistane a Gruzínsku. Viedla som misiu na turecko – sýrskych hraniciach pre ľudí vo vojnou zasiahnutých oblastiach Sýrie, koordinovala som humanitárnu pomoc na Ukrajine, pracovala s mládežou na Slovensku. Keď som vyrastala, netušila som, že taká práca existuje. Bola som slovenskou reprezentantkou v plutvovom plávaní a rýchlostnom potápaní, vyštudovala som cestovný ruch na Ekonomickej fakulte UMB a pracovala ako hotelová manažérka. Každá skúsenosť je dobrá. Lebo nie je nič tak komplexné ako pomoc. Dnes sa trošku venujem aj politike. Lebo pomoc na naučila, že je potrebná všade tam, kde zlyhávajú politické rozhodnutia.

Blogy