Spomienky na Sýriu – časť 1: Únosy a iné riziká
Dnes je to presne 10 rokov, od kedy vypukla vojna v Sýrii. Trvá už tak dlho, ako prvá a druhá svetová vojna dokopy. Pomoci pre Sýriu som sa venovala krátko. Ale boli to 3 najnáročnejšie a najintenzívnejšie mesiace. Často sa zamýšľam nad tým, či ľudia, s ktorými som spolupracovala, ešte žijú.
V roku 2013 som pracovala na turecko-sýrskej hranici. Mala som na starosť zabezpečiť pomoc v Sýrii. Ja sama som sa do Sýrie nikdy nedostala. V tom čase sa množili únosy zahraničných pracovníkov. V našom dome sa kopili kufre ľudí, ktorí zmizli.
Ja som dnes doma, živá a zdravá. Mnoho humanitárnych pracovníkov však také šťastie nemalo.
V mojej izbe ležala taška s nepriestrelnou vestou a prilbou, pre prípad, že by som nakoniec predsa len do Sýrie musela ísť. Pomoc sme distribuovali v oblasti Hama a Idlib, kde vojna trvá dodnes.
Distribuovať mohli iba miestni ľudia. Každý deň riskovali svoje životy pri distribúcii hygienických balíčkov, jazdou v poľnej nemocnici, zabezpečovaní vody v ťažko dostupných oblastiach, pri prevoze peňazí pre pekárne, aby mohli piecť chlieb, ktorý potom ľudia dostávali na potravinové lístky. Ľudia, ktorí utiekli pred bombardovaním, sa skrývali v chlievoch a jaskyniach. Vojna trvá dodnes.
Venujte dnes aspoň svojich 10 EUR na pomoc ľuďom, pre ktorých je vojna už 10 rokov nočnou morou.