10 zaujímavých diel Honoré de Balzaca 1/2

Dvojitá rodina – poviedka, ktorá opisuje večný problém nešťastných manželstiev. Mladý aristokrat si vezme sa ženu zbožnú dievku z vidieka a začnú spolu žiť v Paríži. Bigotnosť mladej nevesty však začne spôsobovať ženíchovi peklo a po rokoch si tajne založí druhú rodinu. Cenné sú Balzacove opisy obmedzenosti a náboženského fanatizmu prvej manželky, ktoré doviedli úspešného mladého muža do náručia inej ženy. Najzaujímavejšie je to, ako na postave Angeliky, prvej manželky, zobrazuje Balzac takmer existenciálnu ťaživosť náboženského života. Veriaci človek sa duchom síce nachádza na nebesiach, no telom musí žiť v tomto svete. Vyjadruje to v záverečnej časti sám manžel: „Nemám vás v nenávisti, nenávidím ľudí, ktorí skazili vaše srdce a rozum. Vy ste sa za mňa modlili tak, ako mi dala slečna de Bellefeuille svoje srdce a zahrnula ma svojou láskou. Museli by ste byť striedavo ako mojou milenkou, tak sväticou modliacou sa pred oltárom. Buďte ku mne spravodlivá a pripusťte, že nie som ani zvrhlý, ani zhýralý. Moje mravy sú čisté. Beda, po siedmich rokoch utrpenia ma potreba šťastia priviedla k tomu, že som sa zamiloval do inej ženy, že som si založil inú rodinu. Nakoniec, nemyslite si, že som sám: v tomto meste existujú tisíce manželov, ktorých doviedli rozličné príčiny k tejto dvojitej existencii.“

Plukovník Chabert – novela. Ženatý napoleonský dôstojník Chabert je ťažko ranený v Bitke pri Eylau (1807). Dlhé roky je považovaný za mŕtveho, no po tom, čo sa vyhrabe z hrobu (!), sa po rokoch vracia ako neznámy človek domov. Medzitým sa jeho žena, keďže si myslela že je vdovou, znova vydala. Jej manželom je tento krát mladý „zlatokop“. To, že je Chabert nažive a nárokuje si na svoj predošlý život, je súčasným manželom nepríjemné a súdnou cestou sa ho snažia zbaviť všetkého majetku. Novela je zobrazením boja hodnôt oddaného napoleonského vojaka a režimu Reštaurácie. Dramatickosť vrcholí v závere diela, keď právnik, ktorý zastupoval Chaberta v uvedenom spore, so svojím koncipientom navštívia bývalého plukovníka v starobinci: „Je to ale osud! Vyšiel z nálezinca, vracia sa zomrieť do starobinca, a pritom v období medzi tým dvojím pomáhal Napoleonovi dobývať Egypt a Európu.“ Krutá nespravodlivosť, ktorá je konštantným námetom realistu Balzaca a ktorá je faktom v existencii ľudstva, je advokátom popísaná i ďalej: „Nemôžem vám vypovedať, čo všetko som videl, pretože som videl zločiny, proti ktorým je spravodlivosť bezmocná. Nakoniec všetky tie hrôzy, o ktorých si románopisci myslia, že si ich vymýšľajú, ostávajú vždy pozadu za pravdou.“

Eugénia Grandetová – jeden z Balzacových románov, ktorý opisuje postavu a život lakomca. Starý Grandet žije s manželkou, dcérou a slúžkou. Autor detailne opisuje terorizujúce správanie otca rodiny, ktoré vychádza z neustálej kalkulácie príjmov a výdajov. „Prvého novembra mohli zaujať svoje zimné miesto pri krbe. Iba v ten deň dovolil Grandet zakúriť v sále a dal oheň zahasiť až 31. marca bez ohľadu na jarné a jesenné mrazy.“ I silnú slúžku Nanon si najal len preto, že pri dverách „odhadol svojím debnársky okom jej telesnú silu, uhádol, ako by bolo možné zužitkovať toto ženské stvorenie s telom Herkula.“ Okrem zobrazovania tohto neznesiteľného života („Ak tvoj otec niečo zbadá, povedala pani Grandetová, je schopný nás zbiť.“) sa román venuje i popisovaniu bohatého vnútorného života jeho manželky a dcéry Eugénie, ktorej ľúbostný život je ovplyvňovaný životom domácnosti. Významnosť týchto Balzacových opisov potvrdzujú i dve zaujímavé okolnosti. V roku 1843 vytvoril prvý ruský preklad tohto diela Dostojevskij. Tento preklad však nebol považovaný za veľmi podarený a nebol ani veľmi úspešný. Druhou zaujímavosťou je, že Sartre nechá hrdinu svojho románu Hnus náhodou naraziť v knižnici na jednu rozčítanú knihu, ktorú tam niekto pred ním zabudol. Tou knihou je samozrejme Eugénia Grandetová, postava románu neodolá a pokračuje v jej čítaní.

Vidiecky lekár – „Raneným srdciam tieň a ticho.“ Román odohrávajúci sa na zapadnutom vidieku na juhovýchode Francúzska. Do zabudnutej dediny prichádza veliteľ Genestas, ktorý je ako skúsený vojak prekvapený zaostalými pomermi, ktoré vidí. Ubytuje sa u miestneho lekára Benassisa. Ten mu ukazuje život v tomto spoločenstve. Je starostom a zároveň lekárom miestnych ľudí. Ako starosta sa podieľa na modernizácii a organizácii života tejto oblasti a podarilo sa mu zlepšiť životnú úroveň miestneho obyvateľstva. Román sa tak venuje i sociálnej otázke. Záhadou ostáva, prečo sa dvaja skúsení a vzdelaní ľudia ocitnú na tomto mieste. Uvedené úvodné motto napovedá, že toto miesto obaja potrebujú z osobných dôvodov. Zasadenie tohto románu do tichého, vidieckeho prostredia ostro kontrastuje s rušným a skazeným svetom Paríža z veľkých Balzacových románov.

Hľadanie absolútna – tzv. filozofický román. Absolútno tu nepredstavuje nejakú metafyzickú entitu, ale ide o chemické hľadanie základu hmoty, ktoré by odhalilo princíp výstavby sveta. Balzac v tomto románe predstavuje posadnutosť, ktorá však tentokrát nesúvisí s peniazmi alebo so ženami, ale so vznešenou činnosťou, s vedou. Podobne ako v Eugénii Grandetovej, i tu je zobrazené utrpenie rodiny, ktorej otec venuje všetku svoju silu a vášeň jednej činnosti. Skutočne zaujímavým je to, že Baltazár Claes, hlavná postava, nie je zlým človekom, nevenuje sa nekalým činnostiam a dokonca si uvedomuje i zhubný vplyv svojho výskumu na rodinu. Baltazár má i jasné chvíľky, keď sa zaujíma o rodinu a sľubuje, že skoncuje s nekonečným hľadaním. Balzac zobrazuje ako posadnutosť, zameranosť človeka na jeden cieľ deformuje vnímanie človeka a robí ho nepozorným voči ostatným oblastiam života či pocitom najbližších. Démonickosť tohto hľadania je spôsobená práve necitlivosťou voči iným podnetom. Podobné skreslenie vnímania reality, tento krát v umeleckej oblasti, Balzac opísal v novele Neznáme veľdielo.