J. K. Rowlingová: Harry Potter a Väzeň z Azkabanu (Čitateľský denník 16/2021)

‚Rokfort?‘ spýtal sa stručne. Prišli ste si po nové knihy?
‚Áno,‘ odvetil Harry. ‚Potrebujem…‘
‚Ustúpte,‘ netrpezlivo povedal vedúci a odtisol Harryho nabok. Vytiahol si hrubočizné rukavice, zobral veľkú uzlovitú palicu a šiel ku klietke s Príšernými knihami.
‚Počkajte,‘ rýchlo povedal Harry. ‚Takú už mám.‘
‚Máte?‘ Na tvári vedúceho sa odrazu zračila obrovská úľava. ‚To som nesmierne rád. Dnes ráno ma pohrýzli už päť ráz…‘
Ozvalo sa hlasné šklbanie. Dve Príšerné knihy príšer chytili tretiu a každá ťahala na opačnú stranu.
‚Prestaňte! Prestaňte!‘ kričal vedúci, strkal palicu pomedzi mreže a odhadzoval knihy od seba. ‚Už ich nikdy nebudem skladovať, nikdy! Hotový blázinec! Keď sme mali Neviditeľnú knihu neviditeľnosti, myslel som si, že nič horšie už zažiť nemôžeme — stáli ma celý majetok a nikdy sa nenašli…‘“

Filmové spracovanie Väzňa z Azkabanu je jednoznačne mojim najobľúbenejším. Alfonso Cuarón posunul svojou temnejšou víziou a silným autorským rukopisom celú sériu smerom k dospelejšiemu divákovi, jeho obskúrna estetika navyše presne sedí na pokrútený čarodejnícky svet, ktorý nás udivuje už viac než dvadsať rokov. Tento krok k staršiemu publiku však už pred ním urobila aj knižná predloha.

Tretí ročník štúdia na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej stavia pred Harryho výzvu nielen v podobe náročnejšieho učiva (ach, to Veštenie a Starostlivosť o zázračné tvory!), ale aj v podobe ohrozenia života Siriusom Blackom — vrahom, ktorý utiekol z väznice Azkaban. Popri tom sa po školskom areáli obšmietajú odpudiví dementori, v čajových lístkoch sa objavujú zlovestné znamenia a zápolenie o školský pohár v metlobale je čoraz náročnejší. Ani nehovoriac o obmedzenom množstve času, ktorý môžete venovať štúdiu.

O Rowlingovej ságe sa hovorí, že vyrástla spolu so svojimi čitateľmi — zažil som to na vlastnej koži, dokonca som mal počas čítania väčšiny kníh presne rovnaký počet rokov, ako hlavní hrdinovia. Aj po čase môžem potvrdiť, že je to pravda. Zatiaľ čo Tajomná komnata ide viac-menej v rovnakých líniách ako Kameň mudrcov (epizodickosť, detektívna zápletka, záverečné prekonávanie prekážok v podzemí), Väzeň je napísaný zovretejšie, kladie väčší dôraz na vzťahy a celkovo pôsobí viac „románovo“. Že by to bolo jeho štedrejším rozsahom?

Rowlingová opäť rozširuje svoj svet o nové postavy, trúsi suché srandičky a systematicky naznačuje veci budúce („Toto je už druhá predpoveď profesorky Trelawneyovej, ktorá sa splnila. Musím jej zvýšiť plat.“). Čo ma však takto po rokoch zaujalo najviac, sú vážne témy, ktorých sa dotýka. V Kameni to bola sila priateľstva, v Komnate rasizmus a tuná na scénu prichádza depresia.

Pri dementoroch, ktorí sú zjavne poctou Tolkienovým Čiernym jazdcom, strácate radosť a zmysel života, zabúdate na to, kým vlastne ste. A, ako hovorí Ron, máte pocit, akoby ste už nikdy nemali byť šťastní. Ešteže máme tú čokoládu! A keď už som spomenul toho Tolkiena — Lupinov (a neskôr aj Dumbledorov) rozhovor s Harrym na tému ľútosti a pomsty je jasnou variáciou na podobný dialóg medzi Gandalfom a Frodom.

Väčší priestor teda Rowlingovej prospel, uvidíme, ako to bude s Ohnivou čašou. Predsa len, má o nejakých tristo strán viac. Ak si dobre pamätám, v trinástich som ju dal za nejaké tri dni — snáď to bude také pohlcujúce aj po tridsiatke.

J. K. Rowlingová: Harry Potter a Väzeň z Azkabanu
Ikar, 2001
440 strán
*
90 %
*
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.
*