Denník N

Plánovanie obnovy v školstve sa pripomienkuje

Rozdielne ponožky sa stali symbolom Svetového dňa Downovho syndrómu, pretože chromozóm má tvar ponožky. Dátum 21. 3. je tiež symbolický, lebo ľudia s Downovým syndrómom majú o jeden 21. chromozóm navyše | Foto - downovsyndrom.sk
Rozdielne ponožky sa stali symbolom Svetového dňa Downovho syndrómu, pretože chromozóm má tvar ponožky. Dátum 21. 3. je tiež symbolický, lebo ľudia s Downovým syndrómom majú o jeden 21. chromozóm navyše | Foto – downovsyndrom.sk

Témy týždňa 8. 3. 2021 – 14. 3. 2021 | Návrh plánu obnovy a odolnosti nevyhovuje vysokým školám ani vedcom • Opravený návrh novely školského zákona opäť čelí kritike • Školský poradenský systém čakajú zmeny • Ministerstvo zatiaľ neplánuje rušiť ústne maturity

Výrok týždňa

„Čo mi v dokumente úplne absentuje, je politický manažment implementácie tohto ambiciózneho plánu. Pretože aj potrebné reformy, aj efektívne a transparentné investície sú a budú nielen technickou, ale aj politickou výzvou. A tu už nebudú v hlavných úlohách odborníci, ako pri písaní tohto dokumentu, ale politici. A tí, žiaľ, predvádzajú výkony, ktoré vyvolávajú skôr obavy ako nádej.“

Ivan Mikloš
exminister financií, prezident MESA 10
reakcii na návrh Plánu obnovy a odolnosti | 10. 3. 2021

 

Výber z udalostí

• Začiatkom uplynulého týždňa v medzirezortnom pripomienkovom konaní pribudol návrh zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Pre oblasť vzdelávania návrh plánu vyčleňuje 798 miliónov eur a spomína päť reforiem:

1) zabezpečenie povinného predprimárneho vzdelávania od piatich rokov a zavedenie právneho nároku na miesto v škôlke od troch rokov;

2) redefinovanie konceptu špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb detí a žiakov a vypracovanie modelu nárokovateľných podporných opatrení vo výchove a vzdelávaní;

3) reformu systému poradenstva a prevencie a zabezpečenie systematického zberu dát v oblasti podpory duševného zdravia detí;

4) implementáciu nástrojov na prevenciu predčasného ukončovania školskej dochádzky a úpravu tzv. F-odborov na stredných odborných školách;

5) podporu desegregácie škôl.

To, akým spôsobom by prostriedky z fondu obnovy mali v nasledujúcich rokoch meniť systém vzdelávania na Slovensku, zhrnula v Denníku N Denisa Gdovinová.

• Riaditeľka Inštitútu vzdelávacej politiky Zuzana Baranovičová pripustila, že v návrhu na čerpanie prostriedkov z fondu obnovy absentuje posilnenie podpory vzdelávania dospelých. „Okrem budovania silnejšieho povedomia o význame učenia sa počas celého života je potrebné podporiť kvalitnú infraštruktúru. Jedným z riešení by mohli byť vzdelávacie účty, ktoré znížia finančnú bariéru pre účasť na vzdelávaní,“ poznamenala Baranovičová.

Výhrady k plánu obnovy má Slovenská akadémia vied, ktorej v návrhu chýba finančné zohľadnenie transformácie ústavov SAV na verejné výskumné inštitúcie. Podľa predsedu SAV Pavla Šajgalíka akadémia očakávala, že sa v reformnom pláne objaví podpora iniciatív, ktoré napomáhajú užšej spolupráci medzi SAV a univerzitami.

To, že predstavené kapitoly návrhu plánu obnovy sú skôr slohovými cvičeniami, ako ucelenou koncepciou, si myslí ekonóm Vladimír Bačišin.

Vedenie Univerzity Komenského (UK) a Akademický senát UK návrh plánu ostro skritizovali. „V prípade, že Plán obnovy a odolnosti SR neprejde v časti reformy vysokých škôl zásadnou revíziou, bude akademická obec postavená do roly pasívneho prijímateľa zmien bez akejkoľvek diskusie,“ poznamenala UK. Výhrady k plánu má aj Slovenská technická univerzita, podľa ktorej obsah dokumentu v časti o vysokoškolskom vzdelávaní neodráža vyhlásenia ministra Branislava Gröhlinga (SaS) o garancii zachovania akademických slobôd, autonómie a samosprávy vysokých škôl.

Obe univerzity zároveň požadujú rezignáciu ministra Gröhlinga aj štátneho tajomníka Ľudovíta Paulisa (SaS) v prípade, ak ministerstvo bezodkladne neustúpi od súčasného spôsobu vedenia dialógu s vysokoškolskou akademickou obcou. Kritika vysokoškolských reprezentácií tak nadviazala na vlnu nespokojnosti s obsahom pripravovanej novely zákona o vysokých školách.

„Tento materiál považujeme za výsmech a urážku celej akademickej obce a poverujeme rektora UK a Martina Putalu ako zástupcu UK v Rade vysokých škôl vyjadriť kategorický nesúhlas s predloženým materiálom a principiálne odmietnuť diskusiu o ňom v pracovnej skupine Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR,“ uvádza vyhlásenie Akademického senátu a vedenia Univerzity Komenského.

V medzirezortnom pripomienkovaní sa opätovne objavil upravený návrh novely školského zákona. Jeho prvá verzia, ktorú ministerstvo školstva predložilo ešte v januári, spustila vlnu kritiky a prišlo k nej vyše tisíc pripomienok. „Keďže množstvo pripomienok, ktoré ministerstvo školstva po diskusii akceptovalo, bolo nad rámec pôvodne predloženého návrhu, rozhodli sme sa kvôli transparentnosti legislatívneho procesu informovať verejnosť prostredníctvom nového MPK o znení novely po uskutočnených rokovaniach a akceptovaných pripomienkach,“ vysvetlil odbor komunikácie ministerstva.

Návrh novely predstavuje zmeny v oblasti prijímania žiakov na stredné školy. Kritizovanú požiadavku minimálnej 20%-nej úspešnosti v Testovaní 9 ako podmienky pre prijatie na strednú školu nahradila požiadavka prijímania „úspešných absolventov“ z tohto testovania, čo podnietilo iniciovanie ďalšej hromadnej pripomienky.

Opätovne predložený návrh novely stanovuje aj maximálny počet detí v školskom klube, umožňuje školám vytvárať tzv. klastre a definuje pojmy ako národnostná škola či inkluzívne vzdelávanie. Prináša aj zmeny v systéme poradenstva a prevencie, ktoré rezort školstva prezentoval v uplynulom týždni na tlačovej konferencii.

„V triedach základných škôl je momentálne 75 137 detí, ktoré majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby,“ uviedla riaditeľka odboru inkluzívneho vzdelávania na ministerstve školstva Svetlana Síthová s tým, že poradenstvo deťom v súčasnosti poskytujú dva druhy zariadení – centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP) a centrá špeciálno-pedagogického poradenstva (CŠPP).

Po novom by mali byť služby poradní poskytované pod jednou strechou v rámci 5-úrovňového systému. Prvú budú tvoriť učitelia s podporou inkluzívnych školských tímov, druhú samotné podporné tímy v škole. Tretí a štvrtý stupeň podpory zabezpečia centrá poradenstva a prevencie a piatu špecializované centrá, ktoré budú poskytovať vysoko špecializovanú odbornú činnosť. K transformácii by malo dôjsť od januára 2023.

Prvý stupeň podpory detí vo vzdelávaní minister školstva Branislav Gröhling opísal ako „metodickú podporu učiteľov na prácu s deťmi so špeciálnymi potrebami a identifikovanie týchto problémov,“ druhú ako „existujúce pozície na školách, ako sú asistenti, logopédi či špeciálni pedagógovia, ako aj nové pozície.“ Od septembra by mal byť financovaný pilotný projekt zavedenia pozície školských zdravotných sestier, ktorý by od budúceho roka mohol byť ponúknutý aj ostatným školám, spresnil minister.

• O zaradenie medzi odborné profesie vo vzdelávaní požiadala ministerstvo školstva Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. „Sociálni pracovníci sa roky márne snažia o to, aby ich profesia bola zaradená do kategórie odborných zamestnancov v zmysle zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch,uvádza sa v liste, ktorý komora adresovala ministrovi školstva.

Ministerstvo reagovalo, že zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch spomína aj sociálneho pedagóga a kvalifikačným predpokladom na výkon tejto profesie je ukončené vzdelanie v odbore sociálna práca. „Tento začínajúci odborný zamestnanec sa po ukončení adaptačného vzdelávania stáva samostatným odborným zamestnancom – sociálnym pedagógom. Z daného dôvodu v praxi nie je vylúčené, aby sociálny pracovník pracoval v školstve,“ poznamenalo ministerstvo.

• Minister školstva v uplynulom týždni reagoval na nespokojnosť študentiek a študentov maturitných ročníkov, ktorí spustili petíciu za upravenie formy maturitnej skúšky a vyzbierali už viac ako 11-tisíc podpisov. Požadujú v nej zrušenie ústnej časti maturitnej skúšky a čiastočné zaradenie aritmetického priemeru známok do záverečného hodnotenia. Ako dôvod uvádzajú pretrvávajúce dištančné vzdelávanie, ktoré nepovažujú za plnohodnotnú alternatívu prezenčnej výučby.

Minister Gröhling v rádiu Expres na otázku o prípadnom rušení maturít odpovedal, že ich ústna časť je zatiaľ naplánovaná od 17. mája. „Dovtedy sa môže veľa zmeniť, uvidíme, ako sa vyvinie situácia,“ povedal minister, ktorý tak vyhovenie požiadavkám nevylúčil.

V Českej republike sa o maturitách diskutuje intenzívnejšie, tamojší minister školstva Robert Plaga (nom. ANO) o úpravách maturít informoval v uplynulom týždni. Minister nesúhlasí so zrušením maturitnej skúšky, ktoré nedávno zmienil predseda vlády Andrej Babiš (ANO). Ten navrhol, aby sa maturity nahradili spriemerovaním známok za celé štúdium. Minister Plaga napokon pristúpil k posunutiu termínu maturitnej skúšky a rozhodnutiu, podľa ktorého bude ústna časť skúšok z českého a cudzieho jazyka dobrovoľná. „Aj keď sa situácia vyvíja, podľa môjho názoru nie je vhodné ponechávať študentov ďalej v neistote,“ povedal minister s tým, že rozhodnutie je konečné.

O tom, že neistota na Slovensku panuje aj v súvislosti s obnovovaním prezenčného vzdelávania v školách a škôlkach, informoval Denník N. Poukázal na to, že za uplynulý mesiac sa v školách nakazilo minimálne 230 detí do 10 rokov a ministerstvo drží školy a škôlky naďalej otvorené, hoci nemá prehľad o celkovom počte nakazených. Tých môže byť v skutočnosti omnoho viac.

To, akým spôsobom základné školy a ich zriaďovatelia v rôznych častiach Slovenska pristúpili k obnoveniu prezenčného vyučovania, zisťovali Hospodárske noviny. „Vláda urobila z primátorov a primátoriek epidemiológov a zadáva im rozporuplné a nejasné informácie, na základe ktorých sú nútení robiť riskantné rozhodnutia,“ poznamenala na margo otvárania škôl hovorkyňa Únie miest Slovenska Daniela Piršelová.

Na to, ako rok zatvorených škôl ovplyvní súčasnú generáciu žiakov a akým spôsobom by malo dôjsť k zmierňovaniu následkov pandemického roka, v ankete Denníka N odpovedali odborníci i praktici z oblasti školstva a psychológie.

 

Všimli sme si

• O tom, ako vyučovanie na diaľku v čase pandémie prežívajú učitelia, pre DVTV rozprával riaditeľ organizácie Učiteľ naživo Martin Kozel. „Ide o to, ako sa učitelia vo svojej profesii cítia, ako sú zaťažení, ako môžu využívať podporné profesie pre rôzne situácie, ktoré riešia, akú podporu majú vo vedení školy,“ hovorí Kozel. Podľa neho dnes mnohí učitelia „melú z posledného.“

• K tomu, aby sa deti stali stredobodom úsilia o zotavenie sa z pandémie, vyzvala výkonná riaditeľka Detského fondu Organizácie spojených národov (UNICEF) Henrietta Foreová. „Počet detí, ktoré sú hladné, izolované, týrané, zneužívané, úzkostné, žijúce v chudobe a donútené k manželstvu, rastie. Náznaky, že deti si ponesú jazvy po pandémii ešte roky, sú celkom zreteľné,“ upozornila Foreová.

• Denník N priniesol rozhovor s profesorkou Stanfordskej univerzity Jo Boalerovou, ktorá sa venuje vzdelávaniu a je autorkou knihy o neobmedzených možnostiach v učení. Spôsobov, ktorými sa môžeme učiť, je obrovské množstvo a deťom by sme mali ukázať, že si z nich môžu vybrať,“ konštatuje Boalerová.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk

Teraz najčítanejšie