Posledný textík – návrh: 1067, – Eur pre každého v rámci SR…
Písal som nedávno dlhý blog, a teda sa mi to zdalo i „komplexné“…i obsahovo výživné… A toto „automatické“ písanie mi dokonca pripomínalo i štýl poviedok J. L. Borgesa, ktoré sú známe skôr fikciou.
A že tu to je žiaľ realita a teda rozhodol som sa, že už nebudem viac písať… Ale … nevydržalo mi to. Toto je ten naozaj posledný blog, keďže mám fakt dobrý návrh. Jednoducho navrhujem, skúsme tú hru na právny štát, občiansku spoločnosť a demokraciu hrať s čistým stolom, s novým balíčkom kariet. Nech nám je v tomto práve Covid -19 príležitosťou pre vyššiu kvalitu žitia.
Dajme si tieto pravidlá hry:
Dodržujme zákony, správanie, ktoré je všeobecne ok, ktoré umožňuje udržateľný život, zachovanie, …reprodukciu… (robme činy s hrdosťou, verejne, vo vlastnom mene, napĺňajúc slobodu – ako prví, bez výhrad, bez dôvodou, prečo nie, že nás nik nevidí, že sme v lese, že je tma…že sme múdrejší a nás „nedostanú tí „hlupáci““).
Teda určite pomôže informácia zhora dole, komunikácia mocných a zodpovedných:
„Áno, urobili sme chybu. Tu je kompenzácia, každý s r.č. s číslom účtu a s vekom 18 rokov a viac dostane od náš ako „prepáčte“, tu máte na účet 1067, – Eur.
Robte si s tým, čo chcete, ale vedzte, že pravidlá platia pre všetkých a odteraz naozaj policajt pokutuje, trestá priestupky…je to teda vstupenka do hry a na vás záleží, ako ju budete hrať, Koľko si z nej odložíte…utratíte rozumne…“
Ak by to platilo, od tej novej „spoločenskej dohody“, spísanej medzi ľudom tejto krajiny, a vládou (za tie reči o priepustkách na slobodu a podobné …). Tak už separujeme odpad i stláčame plasty predtým, ako to dáme do žltého kontajnera. Nosíme rúška, buďme doma, znižujeme mobilitu. Neporušujeme zákaz vchádzania, a ani vjazdu. Nenechávame odpad v prírode. Konajme a žime zodpovedne…
Rozlišujeme medzi prírodou a kultúrnu krajinou, kde sú služby, kde pôsobí trh…(aj v prírode sú však pravidlá pre urdžateľný život…)
Ovládame sa a máme ohľady voči iným…
A tu to zvrtnem.
Ako som písal i hovoril v príspevku o BD Petržalka v tom predposlednom blogu. Napísal som im otvorený list a tam vravím, že sme predsa členovia bytového družstva, že sme družstevníci a ak majú byť voľby do vrcholných orgánov toho 17.3. v budove BD Petržalka na Budatínskej 1? BA, že by sme radi okrem uverejnenia mena vedeli, kto to je, nejaký ten medailonik.
Že nebudeme predsa gúgliť či hľadať meno ba FB, keď to môžu pre nás spraviť a dať napr. na webstránku. A tiež, že nevieme, ako náš delegát bude hlasovať, že ani nevieme, kto to je, ani sa nás nepýtal, že nie je diskusia žiadna, žiadna komunikácia, štandard…
Že to asi nie je v záujme vlastníkov…takéto spôsoby, taká fraška…aj keď majú už 56 ročné skúsenosti a spravujú cca. 19 750 bytov, že to nie je asi v pomere k tým 3 700 000 obččanov, ktorí sú podobými voľbami a fraškou ohlupovaní už pár desaťročí, ale mali by sme sa niekam už pohnúť.
Začať od seba, tvoriť komunity, inklúziu, participáciu, tpú malú demokraciu, ktorá je dôležítá…lebo už to je na uterák do ringu a odchod z tohto nášho právneho štátu….už je toho dosť…
Moja úvaha je taká, ak v Petržalke v najväčšom sídlisku, sú roky ľudia „zmrazovaní“ nečinnosťou a neplní si gigant, správca svoje povinnosti zo zákona, že ako to potom má vyzerať inde?
Ako to tu vybudujeme?
Dobrovoľne, bez nátlaku, dodržujme zákony, povinnosti, plňme sľuby, štátne sľuby v ráci štátneho zamestnávania, verejné sľuby v rámci verejného zamestnávania. žiadajme kvalitu, žiadajme riadnu plácu za dobrú prácu… a „nehrbme sa“.
Správcsa zo zákona má uprednostniť naše záujmy pred svojimi a asi je v záujme vlastníkov, aby mali informácie i možnosť sa dobre rozhodnúť o tom, kto im velí v rámci správy ich majetku, Byt preda nie je rohlík…nenechajme sa opiť rožkom…život máme len jeden, tak ho zvládajme poriadne.
