Domáce násilie v Matovičovej koalícii vrcholí. Partner a partnerka sa vzopreli. 

Stretli sa štyria bývalí podnikatelia v povolebnej koalícii. Prvý hovorí: ja som zarobil na poskytovaní úverov, ale časť peňazí dávam na charitu a ako prezident som zosadil hlavu mafiánskeho štátu; premiérom by som bol z mravnej povinnosti. Druhý hovorí: ja som zarobil na predaji kopírok, takže rozumiem ekonomike a preto chcem byť ministrom financií. Tretí hovorí: ja som začínal s pašovaním a mafiánmi, viem ako to v politike chodí, preto nechcem žiadnu zodpovednosť, len rezorty s najväčším objemom štátnych zákaziek pre mojich ľudí. A štvrtý hovorí: ja som zarobil na inzertných novinách, som predsedom strany bez členov, viem z vás všetkých najlepšie balamutiť obyčajných  ľudí, takže ja toho premiéra zoberiem.

Znie to ako začiatok vtipu, ale je to realita slovenskej politiky. Vtip má rozosmiať a formou údernej pointy odhaliť paradox, absurditu alebo dvojznačnosť situácií v bežnom živote. Ani smiech, ani prekvapivá pointa sa v prípade vládnucej koalície nekonajú.

Všetko sa odohráva tak, ako sa dalo očakávať. Dovolím si to ilustrovať citáciami zo svojich rok starých blogov

27. februára 2020, dva dni pred voľbami, som k stúpajúcim preferenciám Igora Matoviča napísal:

Igor Matovič vrchovate naplňuje definíciu nespoľahlivosti. Nevieme podľa akých hodnôt sa orientuje, aké má pravidlá a netušíme, ako sa zachová v nepredvídateľných situáciách. Nedodržuje dohody, nerád ich prijíma, rád ich ale diktuje, aj keď vzápätí ich sám porušuje.

Čím mocnejší bude Matovič, tým viac bude ohrozená stabilita budúcej vlády. Je to kreatívny populista, akého sme tu ešte nemali. Zo všetkých jeho huncúctiev, bláznovstiev, podpásoviek a hrdinstiev nakoniec zostanú len politické diletantstvo, avanturizmus a asi aj charakterové vady.

3. marca 2020, desať dní pred zostavením vlády, nájdete v mojom blogu o Matovičovej perspektíve:

Aké čaro nechceného má výrok Igora Matoviča tesne po voľbách, že „prebudil spiaceho draka“. Ako metafora pritiahnutia nevoličov k voľbám to nie je trefné. Ale je to presné ako príbeh o tom, že… bude musieť čeliť prebudenému drakovi v sebe. Chuti moci.

A do tretice citácie z blogu z 22. apríla 2020 s názvom: S dôverou k predčasným voľbám!

S pribúdajúcimi konfliktami Igora Matoviča sa však budú musieť jeho koaliční kolegovia zmieriť s tým, že je potrebné nájsť riešenie. Premýšľať skrátka o tom, ako vymeniť premiéra a neuvoľniť tým miesto pre Borisa Kollára, alebo ako zmobilizovať voličov k lepšiemu výsledku v predčasných voľbách.

Bez Matoviča na čele vlády, by mohlo byť vykonávanie exekutívnej moci racionálnejšie, pokojnejšie a efektívnejšie.

Rozpad koalície bude pravdepodobne divoký. Môže ho vyvolať „únava materiálu“, keď pri jednom z ďalších koaličných konfliktov povedia lídri SaS a Za ľudí – a dosť! Alebo môže prísť neobhájiteľný korupčný či personálny prešľap zo strany Sme rodina. V týchto prípadoch by Matovič mohol zohrať rolu zradeného a zraneného a požiadať o podporu národ.

Predstava, ako nám premiér so slzami v očiach máva z obrazovky, na perách s pesničkou: s pánom Bohom, idem od vás… je mrazivá, ale naturelu Igora Matoviča by zodpovedala.

Už takmer dva mesiace hovoríme ako o víťazoch volieb hlavne o štyroch osobách: Igorovi Matovičovi, Borisovi Kollárovi, Richardovi Sulíkovi a Andrejovi Kiskovi. V skutočnosti sú však práve oni – lídri svojich strán –  najväčšou záťažou pre budúci politický vývoj Slovenska. 

Sľubným výsledkom posledných volieb a nádejou budúcich rokov sú volebné programy, otvorené očiste verejného života a justičnej moci, ekonomickým a ekologickým reformám, progresívnemu školstvu a zdravotníctvu. S programovými tézami však prichádzajú aj ich spolutvorcovia, ľudia doteraz stojaci v pozadí, ktorých však predsedovia chtiac či nechtiac musia pustiť k slovu a k funkciám v parlamente, vo vláde, v legislatíve, v justícii, v ekonomike a ďalších štátnych rezortoch.

Verím, že títo ľudia s novou energiou, odbornými znalosťami, otvoreným vnímaním sveta a vôľou po zmene, budú skutočnými tvorcami novej cesty a zatienia svojich straníckych predsedov. Ak sa stanú predstaviteľmi a nominantami strán, môžu byť pre voličov oveľa príťažlivejšími osobnosťami, ako rytieri – až príliš zjazvení z opozičných bojov za čias režimu Roberta Fica.

Mohli by prísť nestigmatizovaní konfliktnou politikou, pokornejší k porozumeniu v kultúrnych témach, oslobodení od strachu zviesť zápas s mafiou minulých režimov a s autentickou predstavou o slušnom Slovensku.

A najneskôr o dva roky vyhrať predčasné parlamentné voľby.

Matovič nechráni demokraciu, ale demokracia chráni nás pred ním

K charakteristike „kreatívneho populistu“ dnes dodávam, že Matovič je populistom mimo kategórie: ani radikál, ani mafián, ani oligarcha, ani mesiáš. Je to proste egoista posadnutý nutkavou potrebou nad všetkými triumfovať – nad protivníkmi i nad spojencami.

Kým jeho český náprotivok Andrej Babiš si z Česka spravil firmu, Igor Matovič si zo Slovenska spravil marketingovú platformu. V kombinácii s núdzovým stavom v dobe pandémie si vyskúšal praktiky od šéfa policajného štátu až po anarchistu a svoje sklony k autoritárskemu a chaotickému vládnutiu neudržal na uzde. Matovič nechráni demokraciu, to demokracia chráni nás pred Matovičom.

S odstupom času sa naplno prejavia dôsledky jeho osobných zlyhaní, predovšetkým v prehĺbení krízy dôvery občanov k demokracii a štátnym inštitúciám. Znovu a znovu zažívame trpkú skúsenosť s tým, aké škody môže napáchať premiér s nezdravým egom. Škody v roli manažéra pri nezvládnutí pandémie kovidu; v pozícii premiéra pri rozklade vlády; štátnika pri hanobení politickej kultúry a v roli straníckeho lídra pri permanentnom domácom násilí v koalícii.

Pred voľbami sa mnohí nechali oklamať Matovičovým étosom bojovníka proti oligarchom a korupcii. Nenechajte sa oklamať znovu. Po voľbách sa predsa Boris Kollár stal jeho najbližším spojencom a hlavne: nové zákony, voľby sudcov, odkrývanie zločinov a mafie v štátnej správe a bezprecedentná vlna očisty v justícii, sa udiali bez aktívneho pričinenia Igora Matoviča. Naozaj to nespravil on, ale práve tí „ľudia s novou energiou, odbornými znalosťami, otvoreným vnímaním sveta a vôľou po zmene“, ktorí sa dostali do parlamentu, vlády a úradov a „zatienili svojich straníckych predsedov“.

Nie som si istý, či vládna kríza, vrcholiaca Matovičovou objednávkou vakcíny Sputnik V, povedie k jeho odstúpeniu z postu premiéra, k odchodu z vlády, k opusteniu koalície alebo vzdaniu sa poslaneckého mandátu. Ak by sa to podarilo, koalícia má šancu na nový život.

Môže sa však stať, že vlna politickej krízy by mohla zmiesť aj predsedov všetkých štyroch strán. V tom prípade Matovičovi radšej hodia záchranný kruh a udržia ho v hre. Pandémia je totiž jedinečným spoločným nepriateľom, ktorý má silu obhájiť zotrvanie koalície aj v tejto chvíli. Až sa doba ukľudní a  spoločný nepriateľ zmizne, potom Igor Matovič na svojich spojencov opäť udrie a koalícia sa definitívne rozpadne.

Pretože schopnosti sa dajú získať, povaha sa dá kontrolovať a temperament krotiť, ale charakter sa  nemení.