Moja kolegyňa sa dostala do Sýrie ešte skôr ako sa začali množiť únosy humanitárnych pracovníkov. Podarilo sa jej nájsť zamestnancov identifikujúcich ľudí, ktorí najviac potrebovali pomoc. Tak isto sa jej podarilo dohodnúť s pekárňami, aby dodávali chlieb.

Zabezpečovali sme niekoľko mesiacov chlieb pre asi 1000 rodín. Išlo o rodiny, ktorých dom bol poškodený alebo zničený. Chlieb dostali aj rodiny, v ktorých bol otec zranený, hospitalizovaný alebo aj telesne postihnutý. Ďalšiu kategóriu tvorili rodiny, kde sa matky samy starali o deti, lebo ich manžela uniesla alebo zajala niektorá ozbrojená skupina, prípadne umrel. Ak si správne pamätám, tieto rodiny, ktorým sme pomáhali, boli roztrúsené vo vyše 60 oblastiach.

Moji sýrski kolegovia zaregistrovali rodiny na distribúciu a každý mesiac im rozdali potravinové lístky. Slúžili na to, aby im pekárne mohli vydať každý deň balík s chlebom. Do ťažko dostupných oblastí pekárne zabezpečovali odvoz chleba pre rodiny, ktoré si ho nemohli vyzdvihnúť v pekárni. Problémov bolo niekoľko.

Múky nebolo dostatok. Kvôli ťažkým bojom bola poľnohospodárska produkcia obmedzená. Na sýrsky chlieb sa miešali viaceré druhy múky a jej nedostatkom klesala kvalita chleba. Rástla aj cena múky. Najväčší problém pre pekárne bolo múku zabezpečiť. A mojím najväčším problémom bolo, ako dostať do Sýrie peniaze na vyplatenie pekárni. Bankové transfery totiž neboli možné.

Humanitárne organizácie využívali 2 spôsoby. Buď peniaze po menších sumách prevážal pravidelne personál z Turecka do Sýrie. Riskovali tak svoje životy niekoľkokrát do mesiaca. Alebo sa začali ponúkať aj takzvaní „prevádzači peňazí.“ Kvôli bezpečnosti humanitárnych pracovníkov sa začali hľadať aj rôzne technické možnosti ako zabezpečiť lístky s čiarovými kódmi a čítačky pre pekárne. A ako premeniť tieto lístky na peniaze.

Personál v Sýrii mal za úlohu distribúcie kontrolovať. Navštevovať ľudí, pýtať sa, či dostali chlieb, aké boli pri distribúciách problémy. Na kontrolu sme využívali aplikáciu pre i-phone, ktorá bola v tom čase pomerne nová. Umožnila vytvárať a vypĺňať dotazníky v offline podobe.  Pri vyplnení dotazníka bolo možné označiť cez GPS polohu a odfotiť niektorého člena rodiny, ktorá absolvovala interview. Nefotili sa ženy, ale mohli sa fotiť ich deti. Keď večer prišiel tím do kancelárie s internetom, všetky súbory sa automaticky odoslali. A ja som v Turecku mala v ten istý deň podklady pre reporty v excelovskej tabuľke.

V každej humanitárnej kríze sa organizácie koordinujú a posielajú informácie svojim darcom. Ja som niekoľko dní do mesiaca vypĺňala informácie o pomoci – kde a koľko sme toho rozdali. Všetky informácie som mala v arabskom jazyku. Cez google translate som sa ich snažila prekladať do angličtiny a nájsť jednotlivé miesta na mape. Niekedy sa ich názvy odlišovali na anglickej a sýrskej mape.

Aby som mohla komunikovať na diaľku, musela som technicky vybaviť tím v Sýrii. Zabezpečiť prístup k internetu aj pre kritické situácie. Vrátane satelitného internetu. Nakúpiť to v Turecku a bezpečne dopraviť do Sýrie. Za väčšinu mojej práce som vďačná „strýkovi Googlovi“, ako sme ho volali. Môj personál v Sýrii vedel po anglicky veľmi slabo a ja som ich jazykom nehovorila vôbec. Navyše som v Turecku musela chodiť na turecké úrady a nájsť si tlmočníka aspoň tam. So sýrskymi kolegami sme viedli veľa rozhovorov s pomocou elektronických prekladačov (*Google Translate).

No a aby sme mohli zabezpečiť informácie pre darcov a koordináciu humanitárnych organizácií, potrebovala som vybaviť svojich kolegov i-phonmi, čo sa ukázalo ako najväčší problém.

Situácia v Sýrii sa v niektorých oblastiach zlepšila, ale  COVID-19 zasiahol aj Sýriu. Po dlhých rokoch vojny pribudla pandémia. Ekonomická kríza sa prehlbuje. Ceny potravín neustále rastú. Len v roku 2020 vzrástli o 236 percent oproti roku 2019. Veľa rodín bude odkázaných na distribúcie aj tento rok.

Podeľte sa s nimi.