Máme tu mimozmešťanov ?

Vládna kríza nám poskytuje cennú službu. Nastavuje zrkadlo nielen našej demokracii, ale aj nášmu ponímaniu demokracie.

Komentárov a komentátorov súčasnej situácie je celkom prirodzene neúrekom, laikov, aj profesionálov- žurnalistov, analytikov, politológov a aktívnych, aj bývalých politikov.

Z toho môžeme vnímať ako to kto chápe. Väčšinou sú hodnotenia podfarbené túžbou po predčasných voľbách, alebo naopak strachom pred nimi. Vyčnieva to zo všetkých ako basketbalista v rade na antigénový test.

Ja mám z toho všetkého pocit, že sa stále snažíme objaviť koleso, a demokraciu takú, aká v skutočnosti je, odmietame, možno sme jej podstatu nepochopili, alebo ju chápeme, ale nie je tým pravým orechovým pre nás.

Osobnosť silného populistického lídra je príťažlivá, ale pre zdravú spoločnosť potrebná asi tak, ako kolobežka pre korytnačku. Silná morálna, odborná a najmä prirodzená autorita na druhej strane, je alfou a omegou, jediným pevným základom, na ktorom sa dá budovať.

Všade platí nadčasové „vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá“.  Človek so silnou morálnou integritou, pevný v hodnotách a postojoch s najväčšou pravdepodobnosťou pritiahne do tímu podobných ľudí.

A naopak.

Tím, ktorý zostavili voľby 29.2.2020, nie je dobrý. Nemá morálnu integritu, odbornosť, kompetentnosť, ani prirodzenú autoritu, až na pár jednotlivcov, ktorých kvality, ako to už býva, sa v takomto kolektíve nevedia presadiť, naopak hrozí, že sami v tom marazme stratia kompas.

Tento tím má aj výsledky a tie presne kopírujú jeho schopnosti a nadanie, ako aj morálku.

Víťaz vyhral voľby na tom, že spoločnosť presvedčil, že na rozdiel od predchádzajúcich vlád je čestným človekom a za cieľ si dal boj proti korupcii. O tom, že voliči opäť naleteli zručnému podvodníkovi, sa mohli presvedčiť veľmi krátko po voľbách, potom, ako sa prevalilo jeho plagiátorstvo. Od tohto momentu prestal byť víťazom volieb, lebo to, na čom víťazstvo postavil, sa ukázalo ako falošné. Politická kultúra v demokracii velí, že mal okamžite odstúpiť.

Životný príbeh človeka, ktorý sa stal predsedom parlamentu, mal sám o sebe znamenať doživotnú stopku na akékoľvek verejné funkcie, a už vôbec nemal mať umožnený prístup k funkcii druhého najvyššieho ústavného činiteľa. Navyše sa aj u neho ukázalo, že sa pýši domnelým a podvodom získaným vysokoškolským titulom. To malo znamenať okamžitý odchod, nič viac a nič menej.

Rovnako to platí o ďalších členoch vlády. Malý zlodej nikdy nechytí veľkého zlodeja. Ale my na Slovensku si to stále myslíme, alebo o tom romanticky snívame. Sme mimo. 

Touto vládou, parlamentom a ich fungovaním nás neodmenila demokracia a jej pravidlá, ale naše (ne)pochopenie jej nevyhnutných pravidiel, ktoré pomáhajú vyhnúť sa zákonitým úskaliam tejto formy vlády, o ktorej jeden známy politik vyhlásil, že je najhoršou formou vlády, ale súčasne treba dodať, nič lepšie ľudstvo doposiaľ nevymyslelo.

K slovám bývalej pani premiérky, ktorá na stránkach tohto denníka vyslovila, že očista spoločnosti ešte neprebehla, by som mierne nesúhlasne dodala, že podľa mňa tá skutočná ani nezačala, a cestu k nej len hľadáme. Ja vnímam ako jediné pozitívum, že sa spoločnosť po desaťročiach tápania v tme akoby prebrala a začala hľadať baterku, aby si následne vedela posvietiť na cestu.

A našla cestu von z labyrintu nepotizmu, korupcie, nekompetentnosti, do ktorého sa najmä vlastným pričinením a podcenením závažnosti rizík dostala.

Kým budeme omieľať, že najväčším úspechom tejto vlády, ktorá si za celý rok vládnutia, akoby vôbec nevšimla, čo pandémia občanom spôsobila a stále spôsobuje, vrátane jej vlastných nekompetentných opatrení, je to, že polícii rozviazala ruky, budeme sa zabárať viac a viac do bahna beznádeje.

Vyhlásenie, že polícii boli ruky rozviazané nie je začiatkom očisty. Je nekompetentné, a je dôkazom o tom, že politika políciou prerástla skrz- naskrz. Polícia nemá čo mať zviazané, alebo rozviazané ruky. Má robiť to, čo jej zákon ukladá vždy a za každých okolností. Medziiným má zákonným spôsobom stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvie, bez ohľadu  na to od koho a ako.

SIS sa má starať o bezpečnosť nášho štátu, nie zabezpečovať beztrestnosť, kryť chrbát politikom a ich priateľom.

Nevšímavosť vlády voči tomu, že sa blížia termíny daňových priznaní, že pandemická situácia môže ohroziť dodržanie lehôt, keď sú ľudia chorí, alebo v karanténe, a že ich nedodržanie s občanmi v ťažkých chvíľach „solidárni“ úradníci postihujú nemilosrdným ukladaním pokút, komentuje málokto.

Rozpačité pocity vyvoláva postup ministra, ktorému sa v tejto situácii zdá dobré naprávať chyby minulých období a postihovať tých, ktorí v minulosti poberali detské prídavky v nesprávnej výške, či už omylom, alebo zámerne, a žiadať ich vrátenie. Ako aj postup toho, ktorý toľko kritizovanú nedostatočnú podporu podnikateľom v pandémii, teraz žiada od občanov vrátiť kvôli formálnym chybám vo formulároch.

A ešte si zaplatia z našich daní reklamu na štátnu pomoc. Chápete to ? Reklamu na štátnu pomoc, po ktorej každý volá, čaká na ňu a táto sa nikomu v dostatočnej miere nedostáva !

A ktorú teraz štát pýta naspäť, hoci kritériá na jej pridelenie ste splnili, lebo neskôr to vláda uznala,  ale chybný formulár nepustí, vrátite a znova požiadate a po dlhšom čakaní, ak ho prežijete, ju znova dostanete, tak kde je problém ?

Už za to mal minister podať demisiu, nie až teraz, z dôvodu údajnej záchrany vládnej koalície, ktorému verí málokto. Ale faktu, že ako radový poslanec získa výhodu poslaneckej imunity a určitej ochrany pred trestnoprávnymi následkami, nie je čo vytknúť. Lebo je to fakt.

Je neuveriteľne veľa takýchto a obdobných prípadov, pri ktorých si kladiete otázku, či nám tu vládnu mimozemšťania, lebo ľudia až tak odtrhnutí od reality tu na Zemi ani byť nemôžu. Ale tí naši sú skôr mimozmešťania..

Ale keď si táto vláda vytýčila cieľ pracovať ako tajný spolok za zavretými dverami a „nebaví“ sa s nikým z odbornej verejnosti a neuznáva občanov ako partnerov na debatu, niet sa asi veľmi čomu čudovať: To, že tým porušuje vlastné programové vyhlásenie, u partie, ktorá s klamstvom problém nemá, už  nikoho nezarazí.

Napriek mnohým nedostatkom, ktoré demokracia má, sú krajiny, kde to funguje vcelku dobre a občania tam môžu mať pocit slobody, pocit, že pravidlá platia pre všetkých rovnako a individuálne zlyhania sú postihované, nie tutlané.

Ale ich príklad nás asi neláka, k nemu totiž patrí prísne vyvodzovanie politickej zodpovednosti a kompetentnosť lídrov.

My tu radšej budeme špekulovať, či by to nešlo nejako inak.