BLOG
Tomáš Búran
Tomáš Búran
2 880

Študent: Prírodné vedy mi zmenili pohľad na svet

V minulosti, keď som ešte navštevoval strednú školu, nemal som o učenie takmer žiadny záujem. Veľmi som sa neučil, no vždy to stačilo na jednotky až trojky. Po maturite sa mi však nechcelo pracovať, tak som sa rozhodol, že nastúpim na univerzitu. Bolo to jedno z mojich najlepších rozhodnutí!

Práve som dopozeral diskusnú reláciu Pod Lampou: Hurá do školy? Priznám sa, že ma oblial pot pri zistení, že asi 27 % 15 ročných, nerozumie písanému textu.  Budem dúfať, aby sa školstvo začalo uberať lepším smerom. Považujem za obrovskú záhadu, prečo musí učiteľ v tento deň prebrať túto tému a ďalší zase inú. Učiteľ sa snaží všetko prebrať na čas, ale či to žiak chápe nie je až také podstatné. Naučiť sa rad radom kamene podľa tvrdosti, avšak nepoznať dôvod rozdielnych tvrdostí. Dozvedieť sa encyklopedické fakty o 1 metrových sivých užovkách so šupinami, no nevedieť prečo práve 1 meter a prečo sfarbenie do siva. Hoci viem, ktoré kamene sú tvrdšie a mäkšie, v skutočnosti o nich neviem nič. Hoci viem, že sú užovky sivé a veľké 1 meter, neviem o nich nič. Musím ich sledovať, pozorovať ako sa správajú. Potom prídu otázky: ,,Prečo sa plazia štýlom vytvárania písmena S? Prečo sa teda červy tiež takto nepohybujú?“ atďTým chcem povedať, aby sme konečne zabudli na rýchlosť učenia povrchných encyklopedických faktov, ale zamerali sa na porozumenie!

VIDEO: Richard Feynman – Premýšľaj ako marťan

Prečo prírodné vedy?

Naučia nás pozerať sa na svet úplne iným spôsobom, než sme boli zvyknutí. Najviac sa mi na nich páči fakt, že sa neučíme nič vymyslené, nič umelé. Nazeráme do vnútra podstaty prírody.

Vesmír, ktorý sa vynoril z bublinky a zhodou náhod obsahoval to správne zloženie dôležité k tomu, aby okamžite neskolaboval v ničotu. Prežil a skrz interakcie svojich hmotných zložiek umožnil vznik štruktúr. Ich narastajúca zložitosť následne vyústila v živé bytosti. Rád, ktorý pripisujeme prírode, je rádom, ktorý hľadáme v nás samých. Svet je nádherný len preto, lebo o ňom premýšľame. ~ Marcelo Gleiser

Článok píšem za účelom inšpirácie najmä študentov základných škôl, stredných škôl a komunity Exsisto Sapiens (onedlho nové videá!). Nech sú prírodné vedy aj vo vašich očiach tak úžasné, ako aj v mojich. Prírodné vedy mi zmenili pohľad na svet.

Nič nie je dokonalé

Na balkóne sedí malý chlapček a premýšľa nad vznikom vesmíru držiac v ruke knižku. Číta, že spontánnemu vzniku vesmíru hovoríme Veľký tresk (obr. 1). Prvá fáza jeho expanzie sa nazýva inflácia. Podľa odhadov vesmír expandoval počas inflácie o 10^30 násobok za 10^-36 sekundy. Ak to dokážete, predstavte si náhle nafúknutie mince na rozmery miliónkrát väčších, než je šírka Mliečnej dráhy. Autori knihy si z malého chlapca dobre vystrelili! Naša predstavivosť je na toto krátka.

Vďaka expanzii nebola hmota vo vesmíre dokonale usporiadaná. Inak by sa gravitačné účinky vyrušili a nikdy by nevznikli galaxie, hviezdy, planéty či život. V tom sa chlapec zamyslí: ,,Ja som taktiež súčasť vesmíru! Znamená to, že nie som dokonalý. Moje názory, činy, všeobecne myslenie, chôdza, beh atď. nikdy nebudú dokonalé! Dokonalosť tento vesmír nepozná.“

Obr. 1: Veľký tresk

Vzhľadom k čomu?

Nasledujúci deň sa chlapec pozerá na autá. Akurát jedno okolo tak prefrčalo, že si ani nevšimol poznávaciu značku! Akou išlo rýchlosťou? 60 kilometrov za hodinu? 80 kilometrov za hodinu? Zrazu mu napadne myšlienka: ,,Môže ísť jedno auto súčasne rôznymi rýchlosťami?“ Chlapec dumá a dumá. ,,Áno! Rýchlosť predsa meriam vždy vzhľadom k niečomu!“, nadšene vykríkne. Auto môže ísť 60 kilometrov za hodinu vzhľadom ku ceste a súčasne 30 kilometrov za sekundu vzhľadom ku Slnku. Chlapec už vie, že si musí uvedomovať vzhľadom k čomu, hoci nejde len o rýchlosť auta. Zamyslel sa: ,,Je ten pes veľký? Pre mňa určite. Pre tatinka nie.“

Pravdepodobnosť

V škole práve preberajú lom svetla. Pani učiteľka vysvetľuje: ,,Ak svetlo prechádza cez 2 rôzne prostredia s odlišnými hustotami, tak sa láme špecifickým spôsobom. Ak lúč prechádza z prostredia s indexom lomu n1 pod uhlom alfa do prostredia s indexom lomu n2, zalomí sa pod uhlom beta (obr.2). Prečo je to tak? Svetlo totiž „hľadá“ dráhu, ktorou prejde z bodu A do bodu B čo najrýchlejšie! Taká je vlastnosť svetla.“ Chlapca to veľmi zaujalo. Hneď ako prišiel domov, vzal do rúk knihu kvantovej mechaniky a číta, že sa svetlo medzi zdrojom a tienidlom (miesto kam svietime) nepohybuje ako tok fotónov (častice svetla), ale ako vlna pravdepodobnosti. Najvyššia pravdepodobnosť dopadu svetla zo zdroja do tienidla je tam, kam sa dostane najrýchlejšie! Chlapec sa náhle zamyslí: ,,Môžem si byť v niečom istý? Určite teraz čítam knihu, alebo existuje len určitá pravdepodobnosť, že ju čítam? Môžem práve snívať?“ Chlapec sa napokon rozhodol, že si nemôže byť nikdy istý.

Obr. 2: Lom a odraz svetla

Umelé hranice

Ďalší týždeň sa dostali v téme svetla ďalej. Vysvetlili si, že svetlo je v podstate malá časť elektromagnetického žiarenia (obr.3). Práve túto malinkú oblasť dokážeme vidieť. ,,Všade okolo nás je obrovská prepletená sieť elektromagnetického žiarenia, ktorej väčšinu voľným okom ani nevidíme?“, v duchu sa spýtal chlapec. Pani učiteľka ďalej vysvetľuje, že len človek (pre svoje potreby) elektromagnetické žiarenie konkrétne kategorizuje a vytvára umelé hranice. Rádiové vlny, mikrovlny, infračervené vlny, viditeľné svetlo atď. ,,Príroda však takéto hranice nepozná!“, povedala pani učiteľka ráznym tónom. Chlapec zisťuje, že samotná príroda nevie, že je žiarenie s touto frekvenciou rádiové a inou ultrafialové. ,,Takže to len človek všetko rozdeľuje! Niekedy je potrebné veci kategorizovať, no podstatnejší je fakt, že máme veľa spoločného! Podobne majú rádiové vlny s gama žiarením spoločné fyzikálne veličiny ako vlnovú dĺžku, frekvenciu, rýchlosť, hoci sa ich hodnoty líšia.“ 

Obr. 3: Elektromagnetické spektrum

Záver

Chlapca začala príroda fascinovať. Jeho snom je pochopenie javom prírody a následne vedomosti odovzdať ostatným. „Dúfam, že spravím svet lepším!“, povedal nadšene mladý chlapec.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Som mladý študent s otvorenou mysľou, no nie natoľko, aby mi vypadla z hlavy. ,,Iste malo v minulosti veľa ľudí veľa vier, veľa hier. Celý život v niečo veriť, ale na kľukatej ceste aj tak veľa dier. Veľa otázkami obklopený, ako vodou svetadiel. Niektorí veria v mier, niektorí vo vojnu sfanatizovaní svojou vierou vier. Obetovaných často veľa tiel. Nie každý kľudne vybral si, že s ktorou vierou vtedy teda šiel. Niektorý začal veriť preto, lebo nemal cieľ. Pod vplyvom viery namaľovaných aj veľa diel, no taktiež aj nabitých veľa diel, čo odpálili veľa striel." - Čistychov

Blogy

|