Denník N

Myslíme to s obnoviteľnými zdrojmi vážne? Máme šancu ukázať, že áno

Prostriedky z európskych zdrojov vytvárajú pre Slovensko priestor na energetickú transformáciu a prechod ku skutočne zeleným zdrojom energie.. Foto – Shutterstock
Prostriedky z európskych zdrojov vytvárajú pre Slovensko priestor na energetickú transformáciu a prechod ku skutočne zeleným zdrojom energie.. Foto – Shutterstock

Plán obnovy otvára šancu na zelenšie Slovensko. Sám o sebe však nestačí.

O obnoviteľných zdrojoch energie sa v súčasnosti opäť hovorí o čosi viac aj v súvislosti s európskym Plánom obnovy, z ktorého na Slovensko pritečie viac ako šesť miliárd eur. Najväčšia časť z nich – zhruba tretina – má ísť do „zelenej ekonomiky“, ktorej súčasťou sú aj práve obnoviteľné zdroje a moderná energetická infraštruktúra.

Je správne, že „obnova Európy“ vo svojom širokom význame počíta s ochranou klímy, a to aj prostredníctvom nahrádzania tradičných zdrojov energie ekologickejšími alternatívami. Tento atribút maximálne spĺňa geotermálna energia, ktorej potenciálu a širšiemu využitie na Slovensku sa spolu s kolegami venujem.

Geotermálna energia zažíva spomedzi obnoviteľných zdrojov po celom svete čoraz väčší boom. Z pohľadu budúcnosti našej planéty a udržateľnosti sa niet čomu čudovať – predstavuje prakticky bezemisný zdroj, maximálne šetrný k životnému prostrediu. Navyše sa vyznačuje vysokou stabilitou – je dostupná nepretržite, teda bez vplyvov počasia, na rozdiel od fotovoltiky či vetra. Má tak hlavné atribúty progresívneho, čistého zdroja energie, ktorý dáva pri ambíciách uhlíkovo neutrálneho hospodárstva veľký zmysel.

Prístup štátu rozvoj skôr brzdil

Nie je tajomstvom, že najväčšou prekážkou rýchlejšieho rozvoja geotermu sú najmä financie. Troj- až štvorkilometrový vrt do útrob zeme, v ktorom sa chcete dopracovať k horúcej vode, vyjde na zhruba päť miliónov eur. Neexistuje však garancia vopred, že vodu nájdete a jej parametre budú vyhovujúce. Inak povedané, môže sa stať, že pôjde o peniaze, ktoré vyjdú nazmar (čo je ale riziko, ktoré sa v dnešnej dobe efektívne znižuje prostredníctvom realizácie rôznych geologických prieskumov).

Na jednej strane teda máme nespochybniteľné prednosti geotermálnej energie, na druhej strane objektívnu prekážku, ktorou je určitá rizikovosť projektu. To je faktor, ktorý mnohých súkromných investorov odrádza. No táto okolnosť zas viedla k tomu, že viaceré štáty časť tohto rizika preberajú na svoje plecia a geotermálne prieskumy finančne priamo podporujú, prípadne investorov motivujú inak – bezplatným prenájmom pozemkov, bezúročnými úvermi, daňovými úľavami na technológie a podobne.

Na Slovensku zatiaľ takáto forma štátnej podpory absentuje. Niekoľko rokov tu navyše panuje takzvaný stop-stav, ktorý neumožňuje pripájať do distribučnej siete nové zdroje elektriny, teda ani tie z obnoviteľných zdrojov.

Nie sú to práve podmienky, ktoré by priali projektu geotermálnych elektrární, no napriek tomu sme sa rozhodli, že ich pod Tatrami postavíme. Inšpirovaní sme krajinami ako Turecko, Taliansko či Island, kde sa prírodná energia zo zeme hojne využíva na energetické účely. Sme presvedčení, že je to možné aj na Slovensku pre jeho výrazný geotermálny potenciál (vyhovujúce prírodné podmienky).

Toľko peňazí do zelených projektov ešte nešlo

Treba však povedať, že vo všetkých spomenutých krajinách existuje určitá spoluúčasť štátu na projektoch. Či už je reč o priamej (investičnej) podpore, ale aj prevádzkovej podpore, keď štát podporuje výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov doplatkom (tzv. Feed-in Tarifa). Jej výroba totiž ťažko môže konkurovať tradičným zdrojom, ktoré sú síce lacnejšie, ale neporovnateľne viac zaťažujú životné prostredie.

Uvidíme, ako sa k podpore nových projektov v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov postavia politici na Slovensku v nasledujúcich rokoch. V kontexte Plánu obnovy, ktorý má byť zeleným reštartom, ale aj ďalších zdrojov (napr. Modernizačný fond), ktoré sú tematicky orientované práve na obnoviteľné zdroje energie.

Môže ísť o historickú príležitosť pre Slovensko, ako z európskych fondov získať objem prostriedkov, ktorý sme dosiaľ pre túto oblasť v štátnom rozpočte nedokázali nájsť.

Sám som veľmi zvedavý, do akej miery budeme ambiciózni v prechode od uhlia či zemného plynu k zelenej energii. V Pláne obnovy sa totiž pri obnoviteľných zdrojoch v priaznivejšom návrhu objavila pôvodne suma 950 miliónov eur, no vo výsledku je to oveľa nižšia suma, 220 miliónov. Nie je to málo peňazí, no ani taký objem, ktorý by bol ten povestný „game-changer“.

To, že je výsledná suma viac ako štyrikrát nižšia ako pôvodný návrh ministerstva nie je úplne dobrý  signál, aj vzhľadom na značný historický dlh v tejto oblasti. V minulosti sme namiesto ekologických zdrojov neváhali na Slovensku stámiliónmi dotovať napríklad výrobu energie z uhlia.

Naposledy sme si ako krajina zlepšili podiel obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe presnejším výpočtom používania biomasy v domácnostiach, ktorú však ťažko možno považovať za obnoviteľný zdroj prispievajúci k zelenšej budúcnosti (spaľovanie dreva sprevádza tvorba emisií a tiež odlesňovanie). Z tohto pohľadu je tiež nevhodné, že niektoré európske krajiny vrátane Slovenska chcú podporovať investície do jej produkcie a spaľovania, presadzujúc trvalú udržateľnosť akejkoľvek biomasy.

Je čas na menej krátkozraký prístup a pripustenie si povinnosti zabezpečiť pre nasledujúce generácie priaznivejšiu klimatickú budúcnosť a zdravšie životné prostredie, hlavne prostredníctvom uvedomelejšieho investovania do skutočne zelených projektov, ktoré vymedzuje aj európska taxonómia. A ak to objektívna realita dovolí, naliať do tejto transformácie čo najviac dostupných prostriedkov.

Začať od seba a prispieť kvalitnými projektmi

Samozrejme, nie všetka ťarcha má byť na strane štátu. Úlohou investorov je, aby prichádzali s kvalitnými projektmi na zapojenie obnoviteľných zdrojov energie. Zámery by mali pripravovať tak, aby boli životaschopné a dlhodobé, a tak čo najviac prispeli k energetickej efektívnosti a zlepšovaniu klímy.

Najlepšie je začať od seba. Napríklad v našom prípade sme projekt geotermálnych elektrární v okresoch Žiar nad Hronom a Prešov, na ktorom ako PW Energy pracujeme už takmer tri roky (a ja osobne sa im venujem už skoro 9 rokov), poňali maximálne komplexne. Spolupracujeme s odborníkmi zo Slovenska aj zo zahraničia, ktorí pomohli podrobne vyhodnotiť vlastnosti územia. Ide pritom o nákladnú činnosť, ktorá netrvá týždeň ani mesiac.

V oboch prieskumných územiach, kde sme vyhodnocovali geotermálny potenciál, nám asistoval aj uznávaný expert svetového kalibru James Koenig, ktorý z USA viackrát pricestoval na Slovensko.

Pred niekoľkými týždňami nám tento skúsený odborník zaslal širšiu hodnotiacu správu, ktorá sa týka lokality Žiarskej kotliny a jej vyhovujúceho horninového podložia. Potešili sme sa tomuto záveru od človeka, ktorý geotermálne zdroje objavoval prakticky vo všetkých kútoch planéty – od Kostariky po Filipíny či Keňu.

Aktuálne merania porovnané s tými z minulosti potvrdili, že teplota v zemi je pri Žiari nad Hronom nad celosvetovým priemerom a vhodná je aj priepustnosť v hlbinných štruktúrach. Ešte o máličko lepšie hydrogeotermálne vlastnosti sa predpokladajú v Prešovskej kotline (na obrázku nižšie mapa hustoty povrchového tepelného toku na Slovensku – najteplejšia zem je v oblastiach s červenou, ružovou a fialovou farbou).

Ak som na začiatku spomínal riziko, ktoré sa týka geotermálnych projektov – práve vďaka tomuto rozsiahlemu prieskumu v teréne sme ho v našom prípade dokázali minimalizovať. Zvyšuje sa teda pravdepodobnosť, že projekt bude úspešný a obyvateľov v regióne budeme môcť zásobovať zelenou elektrinou a teplom.

Odporúčanie Jamesa Koeniga znie jasne – pustiť sa do prieskumného vrtu a potvrdiť v praxi to, čo ukázali merania. Radi tak urobíme – geotermálna energia je šancou pre Slovensko, ktorú by nebolo správne premárniť. Treba si uvedomiť, že Zem je iba jedna a keď ju budeme naďalej zaťažovať ako posledné dekády, naša budúcnosť na nej nie je vôbec istá. Je čas ukázať, že s obnoviteľnými zdrojmi to myslíme vážne.

Teraz najčítanejšie

Michal Mašek

Zaujímam sa o rozvoj využitia geotermálnej energie na Slovensku ako cenného obnoviteľného zdroja. Naša krajina má v tejto oblasti značný potenciál, ktorý sme zatiaľ využili iba málo. Geotermálnej energii sa venujem od roku 2011, už v rámci MBA štúdia som vypracoval koncepčný plán prvej geotermálnej elektrárne na Slovensku. Verím, že sa čoskoro v aktualizovanej podobe stane realitou. V súčasnosti pôsobím ako projektový manažér v spoločnosti PW Energy, ktorá realizuje geotermálne projekty na strednom a východnom Slovensku. V mojom blogu sa budem venovať predovšetkým osvete v oblasti geotermálnej energie. https://www.linkedin.com/in/michalmašek/