Prečo potrebujeme vedieť, čo sa deje v školách

Prečo potrebujeme spoľahlivé údaje o tom, čo sa deje v školách?

Na rozdiel od prvej vlny pandémie ministerstvo školstva v súčasnosti nedisponuje informáciami o tom, koľko detí sa v tomto školskom roku nevzdelávalo vôbec alebo sa vzdelávalo len minimálne. Údaje za prvú vlnu pritom naznačujú, že ich mohli byť desaťtisíce. Ďalšie desaťtisíce sa pravdepodobne vzdelávali najmenej efektívnym spôsobom – individuálne a bez adekvátnej pedagogickej podpory vypracúvali papierové zadania, často v nevyhovujúcich domácich podmienkach. Vzhľadom na to, že podporné opatrenia na zabezpečenie prístupu k vzdelávaniu ohrozených skupín boli aj počas druhej vlny minimálne, nemožno očakávať dramatické zlepšenie – presný obraz však nepoznáme.

Týmto žiačkam a žiakom hrozí výrazná strata v nadobudnutých zručnostiach a vedomostiach, čo môže razantne zhoršiť ich životné vyhliadky. Časť z nich môže predčasne ukončiť školskú dochádzku, pričom aj nastupujúca ekonomická kríza ich môže motivovať k tomu, aby pred ďalším vzdelávaním uprednostnili (hoci aj zle platenú a nekvalifikovanú) prácu.

Výskumné štúdie zo zahraničia však ukazujú, že aktuálna situácia má negatívny dopad na všetky žiačky a žiakov, nielen na tých s horším zázemím. Oproti prezenčnej výučbe je z hľadiska osvojovania si vedomostí a zručností menej účinné nielen offline, ale aj relatívne kvalitnejšie online dištančné vzdelávanie. Všetkých detí sa môže týkať aj zhoršenie duševného či telesného zdravia.

Prečo by bolo chybou tvoriť kompenzačné opatrenia bez relevantných údajov?

Mnohé naše problémy môžeme predpokladať na základe výskumných zistení zo zahraničia, časť z nich možno zachytiť jednoducho tým, že sa porozprávame s učiteľkami a učiteľmi v školách. Inšpiráciu pre konkrétne kompenzačné opatrenia nám môžu poskytnúť aj krajiny s kvalitnejšími vzdelávacími systémami. Napriek tomu identifikovanie a zacielenie účinných kompenzačných opatrení nie je možné bez toho, aby sme najskôr riadne zmapovali situáciu v školách. Prečo?

• Nepoznáme rozsah ani hĺbku strát vo vedomostiach a zručnostiach. Pokiaľ nevieme, k akým vzdelávacím stratám došlo počas prerušenia prezenčnej výučby, nedokážeme spoľahlivo navrhnúť, aký objem pomoci bude v ďalších školských rokoch potrebný. Pre koľkých žiakov a žiačky by bolo potrebné zabezpečiť napríklad doučovanie alebo mentoringové programy, vďaka ktorým bude možné zmierniť straty vo vzdelávaní alebo ktoré podporia ich motiváciu pokračovať v štúdiu? Koľko tried by potrebovalo podporu školského psychológa či psychologičky alebo špeciálno-pedagogickú podporu? A koľko učiteliek bude potrebovať podporu, aby po nástupe do škôl dokázali prispôsobiť učivo pre deti s rôznou úrovňou zvládnutia učiva?

Ministerstvo školstva napríklad už v týchto dňoch informovalo o spustení programu doučovania s názvom Spolu múdrejší, na ktorý vyčlenilo pol milióna eur. O aké údaje sa ministerstvo pri nastavovaní projektu opieralo, keď nemá k dispozícii informácie o počte žiakov a žiačok, ktoré by doučovanie potrebovali, ani o rozsahu ich učebných strát?

• Nevieme, ktoré školy krízová situácia zasiahla najviac. Niektorých škôl sa aktuálna situácia dotkla viac a niektorých menej. Bez relevantných údajov však nedokážeme povedať, koľko škôl patrí do ktorej kategórie a o ktoré školy ide. Na koľkých školách by bolo žiaduce napríklad podporovať organizáciu letných škôl? Do ktorých škôl by mala smerovať intenzívnejšia pomoc vo forme kurikulárnych poradcov alebo odborných zamestnankýň? Kde budú nutné masívnejšie investície do učebných pomôcok alebo technologického vybavenia?

Napríklad tento týždeň ministerstvo oznámilo, že na letné školy v tomto roku vyčlení minimálne 400 000 eur, čo je o 100 000 menej než v uplynulom roku, v ktorom sa celkovú alokáciu pol milióna eur nepodarilo vyčerpať. Z akých údajov ministerstvo pri alokácii vychádzalo, keď nepozná aktuálny počet škôl, ktoré by letnú školy mali alebo chceli organizovať?

• Nepoznáme všetky problémy a potreby škôl. Konzultácie s vybranými školami o ich problémoch alebo potrebách nezaručujú reprezentatívnosť pre celý vzdelávací systém. Zahraničné údaje zase neodzrkadľujú náš domáci kontext. Koľkým učiteľkám a učiteľom sa napríklad zhoršilo duševné zdravie a celková pracovná pohoda? Nakoľko učiteľky a učitelia dokázali využiť doteraz ponúknuté opatrenia zo strany ministerstva a jeho organizácií? Akú ďalšiu podporu by potrebovali v nadchádzajúcom období na skvalitnenie a zjednodušenie svojej práce?

V súvislosti s programami doučovania a letných škôl tak vyvstávajú otázky ohľadom ich implementácie. Podarí sa programy realizovať v dostatočnom rozsahu, ak nepoznáme aktuálne pracovné a psychické rozpoloženie učiteliek a učiteľov a ich ochotu venovať sa deťom aj mimo vyučovacích hodín či cez prázdniny?

Ako novovznikajúca iniciatíva chceme vzdelávaciemu systému na Slovensku pomôcť prekonať tento nedostatok v dostupnosti kvalitných a spoľahlivých informácií. Aktuálne pracujeme na viacerých prieskumoch a analýzach, vďaka ktorým budeme schopní poskytnúť ministerstvu školstva a ďalším aktérom vo vzdelávaní spoľahlivý základ, od ktorého bude možné odvinúť účinné kompenzačné opatrenia na nadchádzajúce obdobie. O výsledkoch našich aktivít vás budeme pravidelne informovať.

Alexandra Ostertágová, Michal Rehúš