Denník N

Zápisky z dištančného vzdelávania…

Nie je to jednoduché, ale toto náročné obdobie nám môže priniesť aj veľa dobrého, len to musíme objaviť, uchopiť a vyzdvihnúť nad to zlé, nad to ťažké. Práve to je jediná cesta, ako dať pandémii a všetkému s ňou spojenému zmysel.

Posledné dni, týždne a mesiace, vlastne celý posledný rok je pre nás všetkých veľmi náročný. Máme ťažké straty na životoch a zdraví, ľudia prichádzajú o prácu, deti sú dlhodobo doma zo školy, máme mnoho obmedzení. Všetci sme vyčerpaní a napätie v spoločnosti a negatívne pocity sa stupňujú. Podobné pocity často prežívame aj v školstve – deti, my učitelia, ale aj veštci ostatní zainteresovaní. Je náročné dištančné vzdelávanie obsahovo a technicky žiakom sprostredkovať a im následne pochopiť. Schopnosť detí zorganizovať si deň, zodpovedne a poctivo sa učivu a úlohám venovať či dodržiavať termíny je často nedostatočná. Snaha učiteľov rozumne a spravodlivo posúdiť a ohodnotiť vedomosti a snahu žiakov v ich individuálnych podmienkach je na pomerne tenkom ľade. Aj my učitelia máme svoje limity a nedostatky. A po všetkej tej snahe neraz príde situácia, kedy má človek pocit, že to celé snáď ani nemá zmysel a väčšine žiakom sme potrebné vedomosti nedokázali doručiť…

Opak je však pravdou, zmysel to má a veľký! Hoci mnohé z toho, čo som vyššie popísal je, viac či menej, každodenná realita a bude veľmi náročné sa s ňou dodatočne vysporiadať, sú momenty, a nie je ich málo, kedy človek pochopí, že to všetko za to stojí. A na tie by som chcel, najmä z osobných skúseností, v týchto „zápiskoch“ poukázať.

Je totiž veľa učiteľov, ktorí nad rámec svojich povinností, schopností či finančných možností hľadajú stále nové a lepšie spôsoby, ako deťom učivo lepšie a efektívnejšie podať. Je veľa detí a ich rodín, kde žiaci veľmi zodpovedne, svedomito a poctivo pristupujú ku svojim povinnostiam. Napriek tomu, že je to veľmi náročné. Sú dokonca deti, ktorým v niektorých prípadoch dokáže dať dištančné vzdelávanie viac ako bežné. Hoci to určite nie je vyhovujúci štandard. Žiaci neraz zvyknú kontaktovať učiteľa aj mimo bežnej výučby a učiteľ je neraz ochotný takmer kedykoľvek pomôcť.

Všetko zlé je na niečo dobré a s miernou dávkou humoru možno poznamenať, že mnoho detí sa konečne začalo tešiť do školy a veľmi im po všetkých stránkach chýba. Niektorým dokonca aj učenie alebo aspoň jeho forma. Koľké roky sme o tom snívali? Osobne som napríklad zažil, určite nie jediný, že si žiaci dokonca sami pýtali online hodinu naviac či dobrovoľnú triednickú hodinu, ktorá veľmi pomáha kolektívu triedy aj jednotlivcom. Celkovo musím povedať, že dištančná forma vzdelávania, najmä v prvej vlne, kedy boli pravidlá o niečo voľnejšie, mi dala, trochu paradoxne, možnosť vybudovať si najmä vo svojej triede hlbšie a pevnejšie vzťahy so žiakmi, ako by to bolo možné v normálnych podmienkach. Určite tomu dopomohla aj celková situácia, ale v tomto zmysle som za to veľmi vďačný. Zároveň nám vznikol nemalý priestor aj na nemenej podstatnú zložku edukácie – výchovu. Množstvo skupinových či individuálnych rozhovorov, často o dôležitých témach aktuálneho diania a prežívania, ale aj mnohých hodnotových témach, pričom verím, že to všetko má svoj veľký význam.

Veľkým povzbudením je, keď žiaci sami vnímajú veci a situácie rozumne, spravodlivo a naberú odvahu sa za správne veci postaviť. Aj na úkor svojho „komfortu“. Či už sami pred sebou, alebo aj pred spolužiakmi. Keď dokážu obhajovať správne veci, keď dokážu uznať a poučiť sa z nesprávneho konania a niesť za to následky. Sú to zdanlivo drobnosti, ale sú to drobnosti, ktoré dnes formujú ich osobnosti, pričom o pár rokov to bude generácia, ktorá bude formovať túto spoločnosť. Výchova je z môjho pohľadu minimálne rovnako dôležitá časť práce učiteľa ako vzdelávanie, možno o to viac v dnešnej situácii, v dnešných podmienkach.

Ďalším hnacím motorom práce učiteľa je pozitívna spätná väzba – ako v podstate pre každého človeka. Ale znova, o to viac dnes, keď všetci vieme, že táto forma vzdelávania určite nedokáže nahradiť bežnú prezenčnú, ale aspoň hľadáme spôsoby ako sa k tejto úrovni čo najviac priblížiť. A často nemáme istotu, často „šliapneme vedľa“, často sme frustrovaní z výsledku a sami o sebe občas pochybujeme. Vtedy pozitívna spätná väzba od rodičov (ale aj detí), ktorí vašu snahu vnímajú, oceňujú a vidia jej pozitívne výsledky, je skvelou motiváciou opäť sadnúť za notebook a ďalšie hodiny a hodiny venovať tým, ktorí budú následky pandémie ešte dlho prekonávať – deťom.

Áno, dištančné vzdelávanie je náročné, mnoho deti týmto sitom, žiaľ, z rôznych dôvodov prepadá a každý z nás by občas najradšej svoj notebook alebo mobil „hodil  o stenu“. Ale má to zmysel, obrovský zmysel, a ja som rád, napriek všetkému, že dnes máme aspoň možnosti online sveta, aké máme. Zároveň pevne verím, že zostáva vydržať pár týždňov a opäť sa do škôl všetci vrátime. Snáď už natrvalo. Že to dobré z dištančného vzdelávania si zachováme a budeme rozvíjať, a to horšie čím skôr napravíme. A všetci vyjdeme z tohto obdobia múdrejší a silnejší.

Nie je to jednoduché, ale toto náročné obdobie nám môže priniesť aj veľa dobrého, len to musíme objaviť, uchopiť a vyzdvihnúť nad to zlé, nad to ťažké. Práve to je jediná cesta, ako dať pandémii a všetkému s ňou spojenému zmysel.

Teraz najčítanejšie