10 zaujímavých diel Honoré de Balzaca 2/2
Prekliate dieťa – historický román. Balzac tu predstavuje dve hlavné myšlienky: vzájomnú podmienenosť telesného a duchovného života človeka, a odlišnosť ľudských pováh – nazvime jedných idealistov a druhých realistov/pragmatikov. Odlišnosť ľudí je tu zámerne zobrazená v extrémnych podobách, aby vynikla ich nezlučiteľnosť a bohužiaľ často i obapolná nepochopiteľnosť. Mladá Jeanne sa musí vydať za starého grófa d’Herouvilla. Gróf sa žení aj preto, aby mal kto po ňom zdediť majetok a postavenie. Tesne po svadbe upozorní mladomanželku, že by bolo dobré, aby neporodila v siedmom mesiaci, lebo potom si nebude môcť byť istý, že dieťa je jeho. Jeanne žije nasledujúce mesiace v hrôze a nakoniec zo strachu porodí predčasne. Gróf dieťa prekľaje, zbaví sa ho a Étienne vyrastá pri miestnych ľuďoch. Kvôli predčasnému narodeniu má Étienne chatrné zdravie a vôbec nie je pripravený na život podľa predstáv svojho otca, grófa. Žije si skromným, pokojným životom a venuje sa svojej obľúbenej činnosti – poézii. Manželom sa narodí aj druhý syn, ktorý je fyzický silný a povahovo rovný svojmu otcovi, surový a krutý, bažiaci po majetku a sláve. Jeanne nezvláda život s takýmto tyranom a predčasne umiera. Dej má potom i ďalšie prekvapivé zvraty, no v pozadí je stále rovnaká myšlienka: starší Étienne nie je schopný takého života, ako jeho otec a mladší brat. Jeho duchovný život je kvôli telesnej neschopnosti takmer úplne nezávislý od materiálnej stránky a preto nedokáže porozumieť životu otca a brata, ktorým fyzická pripravenosť na život rozvinula hlavne materiálne inštinkty.
César Birotteau – román opisuje veľkosť a pád Césara Birotteaua. Pomerne neškodný voňavkár Birotteau je úspešný v obchode. Postupne stúpa i na spoločenskom rebríčku a tak sa pustí do lákavej „špekulácie s pozemkami“, aby zarobil nejaké peniaze navyše. Špekulácia sa nevydarí, Birotteau je navyše oklamaný vlastným notárom a príde o všetky peniaze, zostanú mu akurát dlhy. Jeho bývalý zamestnanec sa stal teraz bankárom a zariadil, aby Birotteau nedostal úver od žiadneho bankára v Paríži. Ocitá sa tak v kritickej situácii a jeho budované postavenie sa rozpadlo. Dielo má nakoniec šťastné vyvrcholenie. Balzac vykresľuje šialenú parížsku spoločnosť, v ktorej vládne lakomstvo, pomsta, pýcha, ale i naivita. Ak si niekedy zúfate nad dnešnými ľuďmi, skúste si prečítať toto dielo o možno zistíte, že ľudská povaha sa v spoločnosti veľmi nemení. Skôr nám pribudli aj také inštitúcie, ktoré nás pred jej temnými stránkami aspoň trocha chránia. Keďže je Balzac realista, tak z knihy plynie nasledovné poučenie: ak máte smolu na ľudí, ktorý majú na Váš život vplyv, tak musíte mať naopak zasa veľké šťastie, aby ste z toho úspešne vyviazli.
Račiarka (Flora Brazierová) – v originále La Rabouilleuse. Názov označuje ženu, ktorá palicou zvíri vodu (franc. rabouiller) a tým vyplaší rakov, ktorí potom vplávajú do pripravených pascí. Toto dielo zaradil britský denník The Guardian v roku 2003 medzi 100 najlepších románov všetkých čias, s poznámkou – wrongly overlooked. Račiarka patrí skutočne k najlepším Balzacovým románom. Jeho dej sa rozbieha pomaly (podobne ako Jarmuschov film s Robertom Benignim Down by Law), ale po úvode sa dej rozkošatí do viacerých línií. Ústrednou témou je príbeh dvoch bratov a ich rozdielnych pováh. Dej sa odohráva striedavo v Paríži a v mestečku Issoudun. Račiarka je prezývkou krásnej obyvateľky Issoudunu, okolo ktorej sa točí dianie v tomto malom meste. Román môže byť pokojne zaradený k veľkým Balzacovým dielam, pretože jeho dej nie je lineárny – autor nastoľuje sociálne témy, ale prináša i situačnú komiku – no zároveň si zachováva dostatočnú dynamiku. Kniha ponúka klasické balzacovské témy ľudského zla a dobra, avšak v živelnejšom prevedení.
Vstup do života – novela, ktorej celkový dej je ovplyvnený rozhovorom cestujúcich v dostavníku pri ceste na sever od Paríža. Oskar je mladý neskúsený chlapec, ktorého matka pošle k známemu, aby preňho našiel nejaké zamestnanie. Román vznikal na počiatku zavádzania železničnej dopravy; opisuje však ešte staršiu dobu, kedy sa cestovalo dostavníkmi, ktoré vďaka svojmu charakteru vytvárali intímnejší sociálny priestor. Balzac podrobne vysvetľuje ako vyzerá ranná organizácia cesty dostavníka a podobne to, ako si cestujúci hľadajú svoje miesto. Po odchode z Paríža začínajú Oskarovi spoluidúci rozhovory, v ktorých predstierajú svoje postavenie, vymýšľajú si životné príbehy, aby ohúrili ostatných. Oskar sa po počiatočnom ostýchaní taktiež pridáva a predstiera známosť s jedným grófom, ktorého však vzápätí začne ohovárať. Na jeho smolu tento gróf skutočne cestuje v tom dostavníku, ale presne s opačným úmyslom. Kvôli vlastným zámerom cestuje inkognito. Po vystúpení v cieli sa začnú pomaly odhaľovať klamstvá a pretvárky z dostavníka. Keďže Oskar mal pracovať u človeka, ktorý bol správcom majetku spomínaného grófa, ešte v ten večer sa vracia späť. Táto udalosť mala vplyv na celý nasledujúci Oskarov život. Zažil ešte viaceré úspechy a pády, no ako píše Balzac, príhoda z dostavníka ho naučila mlčanlivosti. Realizmus sa tu prejavil tým, že vonkajší osud človeka určujú nielen ideály a predstavy, ale taktiež obyčajné denné príhody.
Nevedomí herci – poviedka, ktorá je vyjadrením celej Balzacovej tvorby a ktorá by sa mala stať podkladom pre analýzu francúzskeho realistu. Vďaka svojej prístupnosti by sa mohla stať i odporúčanou literatúrou pre mládež. Gazonal sa z južného Francúzska vyberie v súkromnej veci do Paríža, kde žije nejaký čas a snaží sa o stretnutie so svojím slávnym bratrancom. Po ich stretnutí Balzac urobí zo súdneho procesu, kvôli ktorému Gazonal do Paríža prišiel, okrajovú záležitosť a využije okolnosť, že malomešťan navštívil Paríž na to, aby jemu i nám predstavil jeho obyvateľov. Gazonalovi jeho bratranec na prehliadke ukazuje rôzne vrstvy a typy ľudí, aby si dokázal predstaviť svet Paríža, ktorý sa tak odlišuje od sveta a chápania malého juhofrancúzskeho mestečka. Nám čitateľom však Balzac odhaľuje princípy celej svojej Ľudskej komédie, ktorými sú typizácia jednotlivého človeka a individualizácia typického človeka, a po druhé povahokresba. Balzac v tomto diele v skratke predstavuje svoju životnú úlohu: ako skúsený a slávny bratranec nás, obmedzených a neznalých, vo svojich dielach poučuje o svete a ľuďoch v ňom.
* * *
Bonus – Bratranec Pons. Jeden z posledných veľkých Balzacových románov. Aj tu sa rozohráva plejáda vzťahov, ktoré zobrazujú tie najhoršie vlastnosti ľudskej povahy. No rovnako sa tu objavujú, ako takmer vždy u Balzaca, i postavy, ktorých dobráckosť a naivita nepripravila na tento svet. Pútavosť tohto diela však zvyšuje fakt, že konflikt záujmov a hodnôt sa neodohráva na anonymnom pozadí neosobných vzťahov, ale v malej skupine pomerne blízkych osôb. Túto jedinečnosť spôsobila možno skutočnosť, že román povodne vznikal ako časopisecká novela. Pons so svojím priateľom Schmuckem predstavujú racionálno-emocionálnu dvojicu, ktorým ich úprimná zviazanosť slúži ako záchranné koleso v húšti zištných vzťahov.
