D. Bonhoeffer: Etika (Čitateľský denník 17/2021)
„Představa, že by se měl zničit život, který stratil sociální užitečnost, vyvěrá ze slabosti, nikoli ze síly. Toto myšlení vychází především z falešného předpokladu, že život spočívá jen v sociální užitečnosti. Přehlíží, že Bohem stvořený a zachovávaný život má sám v sobě právo, které je na sociální užitečnosti tohoto života úplně nezávislé. Právo na život spočívá v bytí, nikoli v nějakých hodnotách.
Před Bohem není žádní život, který není hoden žití, neboť Bůh pokladá za hodnotný život sám. On život stvořil, zachovává a vykoupil, a to před Bohem činí i nejúbohejší život hodným žití. Chudý Lazar, který ležel plný vředů před dveřmi boháče a jemuž psi olizovali rány, onen muž bez jakékoli sociální užitečnosti, oběť lidí, kteří život cenili jen podle jeho užitečnosti, je podle Boha hoden věčného života. Kde by také mělo být měřítko poslední hodnoty života, ne-li v Bohu?
V subjektivním přitakání životu? V tom může idiot překonat mnohého génia. V úsudku společenství? Zde by se záhy ukázalo, že úsudek o sociální hodnotě či bezcennosti života podléhá momentální potřebě a tedy libovůli a že by zdrcujíci ortel postihl hned tu, hned onu skupinu lidí.“
Dietrich Bonhoeffer svoju Etiku nikdy nedopísal — v deň, keď ho zajalo gestapo, ostala ležať nedokončená na stole. Vyšla až po skončení druhej svetovej vojny, keď ju zostavili zo zápiskov roztrúsených naprieč mnohými hárkami a zápisníkmi. V niečom mi to pripomína Tolkienov Silmarillion — veľké dielo autora, ktorý sa vydania svojej práce nedožil, a ktorého finálnu podobu sa snažíme dať dohromady len na základe rozsiahlych poznámok.
Etika je rozdelená na sedem celkov, Bonhoeffer v nej rozoberá základné pojmy ako pokora, vina, svedomie, sloboda, klamstvo. Zamýšľa sa aj nad témou samovraždy, potratu, eutanázie i práva na život, ktoré s rastúcou mocou Tretej ríše naberali v čase písania obzvlášť na aktuálnosti.
Veľmi zaujímavé je čítať riadky o klamstve, zodpovednosti a vzťahu k vrchnosti vznikajúce v dobe, keď už bol ich autor zapojený do spiknutia proti Hitlerovi. Môže sa kresťan postaviť diktátorskému režimu? Má alebo nemá platiť dane štátu, ktorý je zločinecký? A existuje právo na revolúciu? Odporúčam čítanie kombinovať s Občianskou neposlušnosťou od Henryho D. Thoreaua.
Bonhoeffer bol vzdelaný a scestovaný intelektuál. Etiku nepísal len z pohľadu kontinentálneho Európana s kladným vzťahom k monarchii (aj keď to je trocha cítiť v statiach o vrchnosti), zjavne mali naňho vplyv aj viaceré cesty po Amerike. Nebojí sa tak kritizovať cirkev za to, že sa nezastáva zraniteľných, chudobných a prenasledovaných, zároveň však neskĺzava ku kázaniu nejakého sociálneho evanjelia — drží sa reformovaného kresťanského pohľadu a neustále to pripomína.
Mnohé kapitoly končia, samozrejme, neuzatvorené, alebo s viacerými poznámkami, ktoré mali slúžiť ako podklad k autorovej ďalšej práci. Časti venujúce sa všeobecným etickým a filozofickým pojmom sa čítajú dosť ťažko, ale čo by to bolo za vážnu knihu s dôstojnou puritánskou obálkou, keby v sebe nemala aj náročnejšie pasáže, že? Myslím, že mimo týchto náročných kapitol je text zrozumiteľný a pútavý aj pre človeka, ktorý neštudoval filozofiu ani teológiu — a v rámci poznania dejín dvadsiateho storočia aj veľmi zásadný.
D. Bonhoeffer: Etika
Kalich, 2007
456 strán
*
80 %
*
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.
