Denník N

Plán obnovy vynechal ľudí, ktorí sa starajú o 89,8% krajiny.

Celkova výmera Slovenska je 4 903 407 ha z čoho je podiel poľnohospodárskej pôdy 48,5% a lesných pozemkov je 41,3%. Nelesne a nepoľnohospodárske pozemky na Slovensku tvoria 10,2% územia. Kto sa stará o túto krajinu tie ha plochy kde žijeme my všetci? Poľnohospodár, lesník, vodohospodár.

Predstavenie plánu obnovy je preto absolutne nepochopiteľné, kde a ako sa idú prerozdeliť financie z tohto balíka financii. Agro rezort, ktorý má vo svojej kompetencii presne tieto odvetvia ľudí, ktorí sa starajú o krajinu dostal jednu veľkú nulu.

Pritom paradoxom je, že presne jedno z hlavných znení v pláne obnovy je, že chceme zelenú krajinu, ekologickú a zdravšiu. No, proste sedliacký rozum to akosi neberie, že ľudia, ktorí majú priamy vplyv a dosah na krajinotvorbu majú dostať z tohto plánu obnovy jednu veľkú nulu.

Ceny akciových potravinových trhov na jednotlivé agro komodity priamo stúpajú od augusta minulého roku a navýšenie je už v niektorých komoditách cez desať percent, proste ceny začali rásť.

Čo je smutné, že programové výhlasenie vlády bolo nádejou pre agro sektor, že prídu zmeny k lepšiemu. No, realitu nám ukázal  plán obnovy. Dnes sa na tomto zhodneme asi všetci z agro sektora malí, strední, veľkí, spracovatelia, pekári, mliekari, chovatelia kôz, oviec, kráv aj lesníci proste všetci.

Ministrstvo financií nás v tomto úplne vynechalo. Ministerstvo financií argumentuje tým, že poľnohospodárstvo a potravinárstvo nie je zahrnuté do ,,Správy o stave krajiny“, v ktorých Európska komisia každoročne analyzuje hospodársku situáciu v štatoch EÚ.

Na základe tohto MF vytvorilo dokument „Moderné a úspešne Slovensko“, ktorý je analitický dokument MF, ktorý vychádza aj z hore uvedeného dokumentu EÚ, kde nie je záznam o poľnohospodárstve a potravinárstve. No, v tomto dokumente MODERNÉ A ÚSPEŠNE SLOVENSKO je presne záznam v kategórii  7,8 ,,Slovensko pripravené na zmenu klími a boj proti nedostatku vody“ v odstavci MILNIKY č.6- Modrnizácia a obnova zavlahových systémov a v odst. 7- Zmena funkčnosti kanálov využivaných pre poľnohospodárov na závlahy za učelom zadržiavania vody v krajine. Upss. Takže, ak by MF malo reálny záujem na investíciu do závlahových systémov a zadržiavanie vody, tak má možnosť, v dokumente to je.

Vybraná časť z dokumentu Moderné a úspešne Slovensko- pasáž, ktorá je o potravinárstve a vodozádržných opatreniach.

A čo je najväčší problém v poľnohospodárstve? Predsa zmena klímy a to má vplyv na  enormné suchá alebo prívalové dažde vo vyšších polohách. No, naše nížiny, ktoré boli kedysi sýpkou pre celé ešte bývalé Československo majú už dnes problém pestovať  kvôli suchu a bez závlahy sa to už reálne ani ekonomický nedá.

Graf zrážkovej činnosti na Slovensku.

 Výhovorka zas a znova na tú zlú EÚ. Špecifické odporúčania EÚ nie sú jediným kritériom. Členské krajiny majú pripravovať reformy a investície pre plán obnovy v súlade hospodárskej odolnosti po koronakríze a zelenej a digitálnej transformácii. Takže úplne kľudne sa može MF opierať o tieto usmernenia, ak by chcelo reálne pomôcť  potravinovej sebestačnosti.

Ministerstvo pôdohospodárstva v prvej fáze rokovaní požadovalo 2,4 miliardy eur v desiatich bodoch, v druhej fáze sa zredukovalo na štyri body a sumu 1 miliardu. OK, kompromis. No, bohužiaľ do prvej fázy sa nedostalo okrem pozemkových úprav v sume 60 miliónov nič, a nakoniec vo finálnej podobe aj tie peniaze zmizli z plánu obnovy.

Pre porovnanie Rumunsko investuje do agro sektora na zavlažovanie 4 miliardy eur z ich plánu obnovy. Oslovil som aj ministerstvo Zemedelstvi bratov Čechov a ich odpoveď mi vyrazila dych.

Oblast lesného hospodárstva – 8,54 miliardy Kč. Oblasť pozemkových úpravav 1 miliarda Kč. Závlahový systém 780 miliónov Kč. Zadržiavanie vody v lese 300 miliónov Kč.

Investície českého ministerstva do rezortu z ich plánu obnovy.

Maďarsko ide spolu so štátnym rozpočtom a plánom obnovy investovať do tohto sektoru na 7 rokov 12 milard eur. Poľsko ešte o niečo viac. Tvrdenie MF, že „veď vám prídu platby z EÚ vo výške 4,3 miliardy na sedem rokov, ktoré môžete čerpať“ je pravda, no zabúda ministerstvo, že takéto peniaze prídu aj hore spomínaným krajinám EÚ a omnoho väčšie čísla.Takže slovenský poľnohospodári, lesníci a potravinami sa budú pozerať na nich len z ďalekohľadom ako budujú krajinu a technológie.

Ako potom chceme, aby sme boli konkurencie schopní k iným krajinám a nezaplavili nás so svojou produkciou? Následok bude taký, že skončia všetci naši producenti?! Proste nebudeme konkurencie schopní a skončia všetci rad radom. Poviete si fajn, veď nám dovezú lacné. Ok . No, pozor lacné je len dočasu a nie navždy lebo voda a potraviny, ako ukazujú obchodné indexy stúpajú a sme späť na začiatku článk,  potraviny pôjdu hore.

Štát má byť dobrý hospodár a zanechať svoju krajinu aj budúcim generáciám. Preto ak investuje do vody, lesa a pôdy tak krajina mu to vráti. Les je klimatizácia mesta zadržiava vodu, tvorí klímu. Pozemkové úpravy, keď sa spravia, tak cena pôdy bude mať 4 násobnu hodnotu v momente ak sa scelí pôda a nebude mať  jeden vlastník milión malých kúskov ale jeden ucelený, tak hodnota z jedneho dňa na druhý nebude štvrť hlávky kapusty za meter ale cela hlávka kapusty – už neviem ako to mám názornejšie vysvetliť našim ekonómom na MF .

Ked investujeme do potravinárskeho, spracovateľského priemyslu, tak nebudeme vyvážať surovinu ale spravíme si produkt-potravinu s dvojnásobnou pridanou hodnotou tj. príjem štátu na DPH, na zamestnanosti, na sociálno,  proste milióny ostali doma. Investícia do krajiny a potravin sa každému štátu vráti. Našmu nie?????

Teraz najčítanejšie