Blog91 zobrazení

Spomienky na Sýriu – časť 10: Vstup do Sýrie

Mária SliackaMária Sliacka
© UNICEF/UN0279376/anonymous
© UNICEF/UN0279376/anonymous

Od začiatku vojny v Sýrii boli jedným z najväčších problémov s pomocou chýbajúce bezpečné humanitárne koridory. Viezť pomoc do Sýrie bolo a stále je veľkým rizikom pre medzinárodné organizácie, ale najmä pre zamestnancov, ktorí túto cestu absolvujú. A preto pomoc často prichádzala neskoro.

Keď som mala na starosť pomoc v Sýrii, boli sme jednou z mála organizácii, ktorá dokázala pracovať pomerne ďaleko za turecko-sýrskymi hranicami, v provinciách Hama a Idlib. O pár mesiacov po mojom odchode sa aj táto pomoc musela presunúť bližšie k hraniciam. A ľudia, ktorí z nebezpečných oblastí utekali, sa  museli oveľa ďalej za pomocou presúvať. Ťažká dostupnosť a množiace sa útoky brzdili pomoc.

Pamätám si, že sme pripravovali distribúcie materiálnej pomoci na zimu. S prípravami sme začali koncom leta. Išlo o matrace, deky, teplé oblečenie a základné kuchynské náradie. Celý proces sa naťahoval. A príroda ľudí nešetrila. Keď koncom novembra bola pomoc pripravená, zrazu nás začiatkom decembra prekvapila obrovská nádielka snehu. Nik to nečakal. Nielenže vysídlení ľudia neboli pripravení na takú zimu, ale aj prejazdy nákladných áut neboli kvôli snehu v mnohých oblastiach možné. Je to strašný pocit, keď viete, že máte oblečenie pre ľudí, ktorí mrznú a nemôžete im ho dopraviť.

© UNICEF/UNI155400/Dar Al Mussawir: Silná zimná búrka prekvapila vysídlených ľudí v decembri 20134. Priniesla sneh, mráz, silný vietor a dažde. Dieťa v utečeneckom tábore má nohy prekryté iba sandálmi pre dospelých.

Pripraviť a dohodnúť prechod humanitárnych konvojov je náročný proces. Asi najväčší spoločný humanitárny konvoj sa podarilo zorganizovať OSN v roku 2019. Až 133 áut viezlo potraviny, výživové doplnky, hygienické potreby, školské potreby a vakcíny.

Konvoj išiel z Damasku asi 10 km do mesta Rukbane, pri ktorom vznikol tábor pre asi 40 000 vysídlených ľudí.  Na miestnom trhu v meste bolo možné zakúpiť základné suroviny ako chlieb, ovocie, zeleninu či dokonca naftu, ale ich ceny boli vysoké. Chladné zimné počasie poškodzovalo provizórne prístrešky. Veľa rodín rozpredávalo svoj majetok, aby si mohli kúpiť jedlo. A jedla tiež nebolo dosť. V provizórnej osade pracujú 2 funkčné pekárne, ale chleba nebolo dosť a jeho cena závisela od jeho množstva.

© UNICEF/UN0279377/anonymou: Humantitárny konvoj z Damasku do Rukban, február 2019

V meste funguje jedna hlavná klinika a 4 malé súkromné kliniky. Mesto má približne 40 malých lekárni, ale liekov je nedostatok. A ľudia si ich nemajú za čo nakúpiť. Ľudia chodia do nemocnice na jordánsku stranu, ak sa im tam podarí dostať.

Každý konvoj pre takúto oblasť je malou výhrou.

Po 10 rokoch konfliktu v Sýrii je na pomoc odkázaných viac ako 13 miliónov ľudí. Z toho takmer 5 miliónov sú deti, ktoré v Sýrii ostali a viac ako 1 milión detí na úteku v okolitých krajinách.  A vojna ešte stále nekončí. Nemôžeme sa tváriť, že sa nás to netýka. Pretože utekajúcich ľudí bude pribúdať. Inú možnosť nemajú. Lebo každý človek má právo na život v bezpečí.

 

Mária SliackaMária Sliacka

Začínala som ako dobrovoľníčka v Keni, neskôr som pracovala na koordinácii projektov v Keni, Južnom Sudáne, na Haiti, v Afganistane a Gruzínsku. Viedla som misiu na turecko – sýrskych hraniciach pre ľudí vo vojnou zasiahnutých oblastiach Sýrie, koordinovala som humanitárnu pomoc na Ukrajine, pracovala s mládežou na Slovensku. Keď som vyrastala, netušila som, že taká práca existuje. Bola som slovenskou reprezentantkou v plutvovom plávaní a rýchlostnom potápaní, vyštudovala som cestovný ruch na Ekonomickej fakulte UMB a pracovala ako hotelová manažérka. Každá skúsenosť je dobrá. Lebo nie je nič tak komplexné ako pomoc. Dnes sa trošku venujem aj politike. Lebo pomoc na naučila, že je potrebná všade tam, kde zlyhávajú politické rozhodnutia.

Blogy