Denník N

Súdna patológia 4 – Kauza Cervanová – 29. časť

Snaha Klimenta byť najlepším nespočíva len v jeho prízemnej nadutosti, ale straty kontroly nad sebou samým.

Pokračovanie.

„Sudca“ Kliment v Hanusovom plátku.  Argumentom súdnej moci sú invektívy a urážky. Nech neprekvapujú. Štát sa správa tak, ako sa správa jeho sudca vo svojom civilnom živote:

 

Na klamstvá „pána sudcu“  je potrebné opäť reagovať a to v niekoľkých rovinách:

1/ MUDr. Patrik Fiala PhD.  je forenzný a klinický patológ so 42 ročnou praxou. 32 rokov pôsobil ako vysokoškolský učiteľ, odborný asistent, ale aj ako primár či prednosta ústavu prednášajúci patológiu a súdne lekárstvo na lekárskej fakulte.  Je spoluautorom publikačného materiálu, ktorý sa v rámci trestného práva prednáša na právnických fakultách. Lekár, ktorý sa nikdy nespreneveril svojmu povolaniu nikdy nepredstúpil pred komisiu, ktorá mala posudzovať jeho spôsobilosť, či už v rámci krajských seminárov Ústavu súdneho lekárstva LF UK, Ústavu Lekárskej fakulty, ani Výboru Slovenskej súdnolekárskej spoločnosti. Celoživotná lekárska prax je hodnotená bez jedinej výhrady. 

Súdnolekársky znalecký posudok Dr. Fialu vypracovaný v Kauze Cervanová dodnes nespochybnil ani jeden jediný súdny lekár v Slovenskej či v Československej pôsobnosti.

A niečo naviac. Pán MUDr. Fiala je presvedčený a praktizujúci katolík. Nie je na mieste, aby Dr. Fialu kádroval osvedčený káder štátnej bezpečnosti.   

Právo i súdne lekárstvo boli odjakživa konfliktom. Pravdy a lži. Sú prostriedkom presadzovania spravodlivosti a Kauza Cervanová nie je prvý zločin, kde sa zneužíva v službách vyšších záujmov, štátnej moci a organizovaného zločinu.

2/ Vyhlásenie „sudcu“ Klimenta v denníku Postoj považujem za urážlivý a neospravedlniteľný prejav ďalšieho osobnostného zlyhania. Opäť je potvrdením neznášanlivosti a nevychovanosti. „Sudca“ Kliment je osoba, ktorá stráca kontrolu nad svojim správaním a nemám tu na mysli len jeho vyjadrenia voči Dr. Fialovi. Agresor Kliment sa takto správa aj na svojom pracovisku na Najvyššom súde SR. Intriguje, uráža, atakuje svojich kolegov a ako zverejnil Nový čas občas rozdáva aj facky:

 

 

Ústavný agresor a predstaviteľ súdnej moci klamal pred Ústavnoprávnym výborom a to priamo na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. V slušnej spoločnosti by bol okamžite zbavený talára. Či dobrovoľná abdikácia na funkciu člena Súdnej rady SR bezprostredne po vypočutí pred Ústavnoprávnym výborom, nebola dobrovoľnou len deklaratívne známe nie je.

Nespokojnosť Klimenta s posudkom pána Dr. Fialu sa nemala rozmazávať v bulvárnej časti Hanusovho plátku. Svoje výhrady mohol postúpiť inštitúciam uvedeným v bode 1/. To však neurobil a dobre vedel prečo.

Pán Dr. Fiala prijal Klimentov atak so súcitom lekára. S empatiou a pochopením, pretože odborným veciam Kliment nemusí rozumieť, ak vôbec rozumie. A napokon aj s porozumením, vzhľadom na záujem, ktorý „sudca“ Kliment svojim správaním sledoval.

3/ Napriek tomu, že pán Dr. Fiala je už dôchodca, stále je rešpektovaným súdnym lekárom i patológom. Svoj život venoval vede a medicíne a určite nie za odmenu stanovenú príslušným zákonom.

Pokiaľ Kliment s Tóthom za svoje služby stavali desiatky, možno stovky bilbordov, Dr. Fiala za svoju odmenu nezbohatol. Zvláštne je, že činnosť súdnych patológov je zatracovaná práve tými, pre ktorých pracujú. Možno aj preto nepožiadal o opätovné zapísanie do zoznamu súdnych znalcov.  A trápne je, že „sudca“ Kliment sa znalcov nikdy nezastal a nezasadil o nápravu v podhodnotenom odmeňovaní.

4/ Dr. Fiala vo svojom náleze napísal, že rekognícia Ľudmily Cervanovej neprebehla zákonným spôsobom. Nikdy sa nezaoberal otázkou, či telo pitvanej mŕtvoly bolo alebo nebolo telom Ľudmily Cervanovej. „Sudca“ Kliment túto výhradu poňal a spôsobom jemu vlastným aj okomentoval. V denníku Postoj svojich čitateľov oklamal, že pplk. Ing. Ľudovít Cervan svoju dcéru zákonne identifikoval.

Klamstvo z knihy Margaréty Cervanovej prevzal napriek tomu, že mal prístup k súdnemu spisu. Keby si bol niekedy trestný spis otvoril a prečítal, určite by zistil, že agnoskácia mŕtvoly Ľudmily Cervanovej sa v ňom nikde nenachádza.

Nepravdivými tvrdeniami v Hanusovom plátku „sudca“ Kliment pána MUDr. Fialu uráža. Len preto, že Súdnolekársky posudok OČTK  vyčíta policajnú fušerinu, ktorú sa nedala napráviť inak, než manipuláciou dôkazov.

Ako to teda vlastne bolo?

Otec poškodenej vyhlásil, že opoznal 2 prstienky svojej dcéry . Bolo teda ustálené, že oba prstienky boli prstienkami Ľudmily Cervanovej.

Nepochybne došlo k ich identifikácii. Nie mŕtvoly, ale prsteňov patriacich Ľudmile Cervanovej. Opoznanie prsteňov nie je a nemôže nahradiť agnoskáciu tela.

Ako sa vyšetrovateľ ku prsteňom Ľudmily Cervanovej dostal známe dodnes nie je.

Na hlavnom pojednávaní na str. 17 súdnej zápisnice znalec Porubský vyhlásil, že keby boli prstienky sťahované z prsta mŕtvoly, bolo by to zaznamenané v pitevnom náleze. K takémuto úkonu na súdnom lekárstve, ale aj mimo neho pravdepodobne nedošlo. Pri tak pokročilom hnilobnom rozklade, by sa prstienky dali sňať  len ich rozstrihnutím pomocou klieští:

Ak opoznané prstienky patrili slečne Cervanovej, mŕtvola nemohla byť vo vode 4-5 dní, ale maximálne 2-3 dni.

Ďalšia nezodpovedaná otázka je, kto, kde a kedy vyšetrovateľom prstienky odovzdal, alebo akým spôsobom ich vyšetrovateľ získal.

Na str. 40-2 posudku Dr. Fialu  je uvedené, že k legitímnej agnoskácii tela nedošlo.  Opoznať predmety patriace mŕtvole neznamená mŕtvolu stotožniť a zákonne identifikovať. Ak si to myslí trestný sudca a predseda senátu Najvyššieho súdu, mal by sa vrátiť do posluchárne právnickej fakulty, doučiť vymeškané a nerobiť hanbu súdnej moci a svojim kolegom.

5/ Súdnolekársky znalecký posudok MUDr. Patrika Fialu PhD. je dnes súčasťou trestného spisu.

Zmienka o druhorodenej Ľudmile Cervanovej je fikcia respondenta, ktorý pred úradmi nemenil len svoje meno, ale aj osobnosť. Niet jedinej zmienky, že by sa ktokoľvek z obžalovaných či ich obhajoby k druhorodenej Ľudmile Cervanovej niekedy vyjadril. Blúznenia občana Klimenta nemajú v trestnom spise žiadnu oporu a niekedy sa zdá, že nadobúdajú neudržateľné rozmery. V súdnolekárskom znaleckom posudku pána MUDr. Fialu o nich autor nikde nepolemizuje.

6/ Mottom Hypokratovej prísahy je ochrana života a zdravia. Patológovia MUDr. Porubský a MUDr. Fiala poznajú jej zmysel i význam. Obaja sú lekári.

Súdna patológia je exaktná veda  vychádzajúca zo základov patológie. Kráľovskej vednej disciplíny, ktorá medzi medicínskymi zastáva nenahraditeľné a nosné miesto. Patológia nie je založená na blúzneniach forenzného psychológa Dobrotku, ale vede a jednoznačných dôkazoch.

To čo v Kauze Cervanová spáchal Dr. Porubský nie je zlúčiteľné s ľudským svedomím. Treba si uvedomiť, že v čase, keď  to svoje zapredával neslúžil pravde, ale dobovej ideológii a jej potrebám. Dr. Porubský nebol v Kauze Cervanová súdnym lekárom, ale pomocným katom. S Dobrotkom (o tom neskôr) pripravovali cestu k 4 šibeniciam.

7/ Závery súdnolekárskeho posudku pána Dr. Fialu potvrdzuje aj jeden z „vyšetrovateľov“ Dr. Lamačka. Myslím si, že jeho vyjadrenie nepotrebuje ďalší komentár:

 

JUDr. Kliment.

Obklopený neomylnosťou a mocou svojho úradu nikdy nepripustil ani len náznak ochoty pre prienik pravdy. O judášskom groši sa rozhovoril bez toho, aby svoje výroky domyslel.

Judáš bol ten, kto zradil Krista.  Zrada Judáša je totemom zločinu. Justičného, pravdepodobne najznámejšieho v histórii. Je všade, kde ju vidí a vníma rozmýšľajúca časť spoločnosti.

Klamstvo a zrada nestáli len pri ukrižovaní Krista, stali sa základným piliérom symboliky kresťanstva. Irónia osudu „sudcu“ Klimenta nie je len falošná skulptúra vlastnej výnimočnosti, ale pokrivené zrkadlo osobnostnej ctižiadosti. Klamstvá Klimenta, Hanusa a Tótha sú zradou pravdy a navždy zostanú symbolom dlhu voči ľudstvu a spoločnosti.

Každá špinavosť je zradou pravdy. Tá Klimentova ohromuje tým, že je zradou práva, spravodlivosti aj ústavnosti a to nehovorím o ľudskosti. Súdna zvrhlosť nie je symptomatika duševnej povahy, ale systémová vada.

Snaha účelu je marná. Pošpiniť, odborne znemožniť a spoločensky očierniť pána Dr. Patrika Fialu sa Klimentovi dodnes nepodarilo a nikdy sa nepodarí.

Judášsky groš nie je odmena, ktorú súdny lekár pán MUDr. Patrik Fiala za súdnu expertízu prijal, pretože táto odmena mu zákonne prislúchala. Judášsky groš je odmena, za ktorú trestal sudca bez cti a súdnosti. Trvalo celých 15 rokov čo bol prinútený – v úplne inej veci –  vystúpiť a verejne priznať, že Kauza Cervanová sa prostriedkami trestného práva odôvodniť nijako nedala.

 

Pokrivený sudca je symbolom najodpornejšieho judášstva. Pojednáva o ňom 28 nižeuvedených blogov.  Najvyšší súd Slovenskej republiky i celý súdny stav je obiľagovaný hanbou, ktorú nik nikdy nezmyje.  Zostane tu oveľa dlhšie, než jeho neomylne pomýlená „ctihodnosť“ lží.

Ak by to tak nebolo, nebolo by potrebné ani klamať.

Pritom jediná, nástojčivá a stále sa opakujúca otázka, stále zodpovedaná nie je – prečo rozsudok predsedu senátu Michálika odôvodňuje jeho prísediaci a za oveľa vyššiu cenu, pretože strata identity a ľudskej dôstojnosti sudcu nie je vyčísliteľná. Bez nej nie je možné vykonávať povolanie, pretože bez vážnosti a cti sa nedá dôstojne ani len žiť, nieto ešte súdiť.

„Sudca“ Kliment si vybral. Nie povolanie, ale zamestnanie. Súd sa stal jeho dojnou kravou, talár ideálom.

Na rozdiel od majstra kata, vyúčtovanie a odmena MUDr. Porubského sa v trestnom spise KC nenachádza. Posudok bol zrejme zaplatený z rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky. Štát zaplatil bieleho koňa, ktorý Judášom slúžil.

Na odmenu pána MUDr. Fialu sa poskladali niektorí obžalovaní.

Nemé svedectvo nákladných bilbordov vypovedá, že za Kauzou Cervanová nemôže byť groš, ani dva, ale poriadny balík. Táto úvaha platí tým viac, že na propagácii kníh ešte nik nezbohatol.

„Ja som už raz, možno od prírody, taký….“  horekuje neúspešný kandidát na generálneho prokurátora, ktorý povyšuje klamstvo na pravdu a  „svoju pravdu“ za horizontálnu transcendenciu justičnej neomylnosti.

Dozvedáme sa, že dejinnou a spoločenskou skazou tejto časti sveta nie je podvodník, ktorý sa sudcom nikdy stať nemal, ale príroda.

Má pravdu. Bez nej by nebolo ani Judáša ani Klimenta.

 

Pokračovanie nabudúce.

Pavel Beďač – obeť justičného zločinu

 

Kauza Cervanová, 1. časť  – Zglejené bratstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 2. časť – Obludné zločiny Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 3. časť – V cele predbežného zadržania 

Kauza Cervanová, 4. časť – Teror na XII. správe MV 

Kauza Cervanová, 5. časť – Výroba korunného svedka

Kauza Cervanová, 6. časť – Diverzia Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 7. časť – Ukradnuté alibi

Kauza Cervanová, 8. časť – Pod strechou „spravodlivosti“

Kauza Cervanová, 9. časť – Žaloba väzňa 15 896

Kauza Cervanová, 10. časť – Sudca Kliment a jeho „dôverníci“

Kauza Cervanová, 11. časť – Paranoidný schizofrenik v pazúroch ŠtB + doznania z cely

Kauza Cervanová, 12.časť – Zmarené prípravné konanie

Kauza Cervanová, 13. časť – Posolstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 14. časť – „Sudca“ Kliment a jeho klamstvá

Kauza Cervanová, 15. časť – Majestát pravdy „sudcu“ Klimenta

Kauza Cervanová, 16. časť – Kompiláty eštebáckej tvorivosti

Kauza Cervanová, 17. časť – „Sudca“ Kliment, čo odpoveď to klamstvo

Kauza Cervanová, 18. časť – Detektor lží, polygraf, veda a paveda

Kauza Cervanová, 19. časť – Bezcharakterné, nehodné a podlé

Kauza Cervanová, 20. časť – Generálny prokurátor Kliment?

Kauza Cervanová, 21. časť – Lži, logika a Generálny prokurátor SR

Kauza Cervanová, 22. časť – Komplex sadistickej nenávisti

Kauza Cervanová, 23. časť – Autorita bez autority

Kauza Cervanová, 24. časť – Prišívači vrážd a ich tlačovka

Kauza Cervanová, 25. časť – Klamstvá na pôde Národnej rady Slovenskej republiky

Kauza Cervanová, 26. časť – Súdna patológia 1

Kauza Cervanová, 27. časť – Súdna patológia 2

Kauza Cervanová, 28. časť – Súdna patológia 3

Teraz najčítanejšie

Pavel Beďač

V rokoch 1981-3 som bol obvinený, obžalovaný a odsúdený za vraždu s ktorou nemám nič spoločné. Odvtedy nežijem svoj vlastný život. Žijem život niekoho, koho vôbec nepoznám. Ten môj zničili v samotnom rozbehu. Rozbili mi rodinu, ukradli slobodu a pokúsili sa ma okradnúť aj o to najvzácnejšie, čo som kedy mal - o vlastnú česť. Vykonal som ukrutný trest, podstúpil galeje poníženia. Som obeťou komunistickej zvôle, zločinov jej štátnej bezpečnosti, Valašíkovskej prokuratúry, kabinetnej justície a ich pochopov. Nepoznám vraha Ľudmily Cervanovej. Poznám však úkladných vrahov, ktorí sa pokúsili obesiť Miloša Kocúra, Romana Brázdu, Milana Andrášika a pripravili o česť a dôstojnosť pani MUDr. Vieru Vozárovú rod. Zimákovú. 40 rokov volám po spravodlivosti. Na "literárne dielo" sudcu Klimenta a jeho regrútov som povinný reagovať a zverejniť informácie, ktoré mali zostať ďalších 35 rokov utajené. Odovzdávam ich verejnosti a súdu - súdu občanov Slovenskej republiky. Pavel Beďač - obeť justičného zločinu