Súčasná vláda má najviac začiatočníkov vo svojej histórii

Dali by ste sa operovať chirurgovi, čo nevyštudoval medicínu? Zverili by ste svoje auto do servisu mechanikovi, čo sa celý život venoval (i keď úspešne) pečeniu chleba? Alebo, prijali by ste za riaditeľa vašej firmy človeka bez manažérskych skúseností? Odpoveď sa natíska jazyk úplne prirodzene a bez rozmýšľania: NIE.

Prečo sme potom ale nadobudli pocit, že politikom môže byť ktokoľvek? Že stačí prísť so silným protikorupčným programom, vytiahnuť nové tváre a písať dobré statusy na sociálnych sieťach? Noví politici nás presviedčajú, že ich neskúsenosť je vlastne výhoda a že oni sú v skutočnosti nezaťažení minulosťou. Oni sú iní ako tí pred nimi. Nerešpektujú zaužívané pravidlá a verejnosti to predávajú, že akí sú inovatívni a moderní. Namiesto premýšľaní o vízii krajiny dumajú nad tým, čo dnes napíšu na Facebook, počítajú páčiky i zdieľania a zapájajú sa do diskusií pod svojimi vlastnými statusmi.

Poviem to takto: Ak by som mal zamestnanca, ktorý trávi v pracovnom toľko času na Facebooku ako predseda vlády alebo minister obrany, neohrial by sa u mňa ani po koniec skúšobnej doby. (Výnimku má len kolegyňa Adela, ktorá má písanie a čítanie statusov v pracovnej náplni).

Rozmar z dlhej chvíle

Chápem, z času na čas príde ťažká chvíľka na každého. Veď si to predstavte: máte vily, pozemky, autá, chodíte na drahé dovolenky, videli ste už pomaly všetky krajiny sveta. Vlastníte napríklad rádio, noviny alebo nejakú cestovku. A skôr či neskôr príde po druhej fľaši 45-ročného koňaku alebo vína z kategórie Premier Cru filozofická otázka: Čo som ešte v živote nerobil? Ministra, predsedu parlamentu, alebo dokonca prezidenta!

Nuž, ale to nemôže takto fungovať, že politika bude východiskom z nudy, rozmarom bohatých alebo experimentálnym laboratóriom pre začiatočníkov. Na to, aby ste úspešne vedeli viesť krajinu, nestačí nadobudnúť presvedčenie, že práve vy s vašimi kamarátmi sa na to hodíte. To, že niekto pravidelne pozerá futbal, neznamená, že by vedel dať gól čo i len v treťoligovom zápase.

Na politiku sa treba pripravovať

Súčasná vláda má najviac začiatočníkov vo svojej histórii. Nikto z nich predtým nebol žiadnym ministrom, len dvaja z nich pôsobili ako štátni tajomníci a drvivá väčšina z nich dokonca nikdy nepôsobila ani v žiadnej verejnej funkcii. Podobne je na tom aj parlament. Ja viem, že znechuteným voličom to môže na prvý pohľad pripadať ako obrovská výhoda, ale verte mi, že nie je.

Ak chcete napísať dobrý zákon pre ľudí, musíte nielen poznať legislatívne mechanizmy, ale aj byť mimoriadne dobre zorientovaný v danej oblasti. Poznať ľudí z danej brandže, mať komu zavolať, poznať históriu, rozumieť súvislostiam. Keď sa na vás valia stovky úloh a pripomienok, musíte vedieť kompetentne rozhodnúť, ktorá je dôležitá a ktorá nie. Musíte mať vybudovaný odhad ako sa vaša vyhláška alebo zákon premietnu v praxi. Aké vedľajšie efekty to spôsobí. Nie, nepomôžu vám ani desiatky poradcov. Vy musíte vedieť rozhodnúť a niesť za to zodpovednosť. Musíte vedieť komunikovať s desiatkami subjektov od veľkých firiem, cez stavovské organizácie až po bežných ľudí. Vypočuť si, pochopiť, vyhodnotiť. Bežné ministerstvo má stovky zamestnancov, ktorých musíte vedieť riadiť. Zladiť ich, aby nepracovali proti sebe a musíte vedieť rozdeliť úlohy. Naplánovať aktivity v čase, získať pre svoje nápady financie. Pripraviť a úspešne dotiahnuť do konca verejné obstarávanie (nie, to nie je kšeft pre kamaráta zo strednej školy).

Služba verejnosti, nie súkromná firma

Nesmie vás otravovať, že od vás ľudia niečo chcú. Musíte vedieť komunikovať aj s ľuďmi iných názorov a hlavne – musíte vedieť svoju víziu aj presadiť. Presvedčiť stavovské organizácie, dohodnúť sa s inými ministrami i s koaličnými partnermi. Pretože neraz sú záujmy napríklad ministra životného prostredia či ministra hospodárstva úplne protichodné.

A to všetko sa dá získať len a len skúsenosťami a tvrdou prípravou. Talent, peniaze alebo chuť nestačia. Pretože ministerstvo či štátna firma sa neriadia ako súkromná eseročka. Je to služba vo verejnom záujme. Na prvom mieste je občan a krajina, nie zisk a vlastná sláva.

Dobrodruhovia aj amatéri

To, čo sa deje v posledný rok a obzvlášť posledné týždne, je dôsledkom toho, že do politiky sa dostali rôzni dobrodruhovia, ale aj amatéri. Nepochybujem o tom, že mnohí z nich to myslia dobre. Ale to neznamená, že môžete takémuto človek zveriť čo i len oddelenie na ministerstve. Výsledkom toho je, že namiesto riadenia krajiny v koronakríze sme nútení sledovať telenovelu s názvom „Kto ma urazil na Facebooku“ alebo „Odstupovanie ministrov“.

Koncept nepolitických politikov i nových tvári fatálne zlyhal. Preto nastal čas, aby sa do politiky vrátili ľudia, ktorí to berú ako poslanie, sú pripravení a kompetentní. Pretože ak sa z politiky stane experiment, potom občania sa stanú pokusnými králikmi.