Poviedka a báseň inšpirovaná BD Petržalka

Nepísal by som, keby som dnes nemal zas ďaľší hlúpy zážitok zo spolužitia a nepozrel si potom komentár na youtube od RNDr. J. Baránka s názvom, kde bola tiež spomenutá hlúposť ako taká.

Som argumentoval vďaka mojej skúsenosti, že nik nie je ani v stave, že my (dobrí a múdri) a oni (hlúpi a zlí). Že to je i pôsobenie materializmu, normalizácie a nihilizmu modernej doby.

Celá tá báseň, ktorú som spísal dnes zrána pri prvých ranných lúčoch slnka pri DUnaji bola akoby trochu s témou kresťanstva.

Dám ju už za chvíľu.

Len to vysvetlím. Je tomu presne dvanásť rokov, čo sme i my zvolili novinku, zmenu. V roku 2008 v lete začal teda chaos, ktorý spôsobil náš dlhoročný správca BD Petržalka, kedy nás nechal odísť na základe výpovede s malým počtom hlasov vlastníkov a to sme sa nechali obabrať veľkým manipulátorom, ktorému sme potom dali výpoveď- v rámci znalosti a schopnosti zorganizovať sa voči niečou…

Mňa si zvolili za zástupcu, že som mladý a snaživý. Že sa o nich asi postarám, keď i brigádu som na jar v roku 2008 zorganizoval. Kde sme prišli asi len my, naša rodina. Pohrabali psie exkrementy pred predzáhradkou budúcou, nasadili živý plot…

Tak sme sa zorganizovali, dali riadne výpoveď a tú som dokonca teraz našiel i s lístkom od pošty, že som to podal doporučene. Do Trenčína mi to vyšlo za 1,20- Eur.

A potom, keď začal chaos, spôsobený neschopnosťou, nedostatkom právneho vedomia, zvykov, keď začali tie kolá volieb na správcu nového, uvedomil som si, že už sme tak veľmi polarizovaný, že nie je šanca sa zjednotiť väčšinovo. Povinnosť mať správcu je zo zákona a my sme dokonca jeden mesiac nemali žiadneho.

Tak som zo seba spravil „strategicky“ „čiernu ovcu“ a zjednotili sa voči mne. Bol vinník.

Ešte predtým som na jednej zo schôdzi docielil, že bude mi vyplatené odmena za moju činnosť. Študovanie zákonov, docielenie sprevádzania „vyvoleného ľudu“ cez to more do zeme zasľúbenej…

Na tej istej schodzi, kde to dali do uznesenia sme si dali i to, že budeme mať predzáhradku. MČ Petržalka sme to riadne odovzdali ako zápisnicu do žiadosti.

Oni nám to akože prenajali a už ju máme dvanásť rokov. Robí na tom jeden sused. Nejak sa to nechytilo, nik nejak priveľmi nepomáha, komunita sa nekoná….je vcelku pekná, ale i tak, niečo tomu chýba. Dialóg, konsenzus…

Teda, ak otušíte, odmenu mi za tých dvanásťrokov nezaplatili. Nejde pritom o odmenu, skôr o spravodlivosť, o uznanie, poďakovanie. Príležitoť prebrať problém, tému, dať na javo, že to nie je samozrejmosť, že len tak niečo dostaneme. Že socík skončil…možnosť íst o level vyššie v kvalite spolužitia.

Ale nie, problém s ututláva. Mlčanie…

No a našiel som tú zápisnicu, odfotil, a žiadal o lepšiu komunikáciu…a podobe…

(A čo je zvláštne, fakt ako v tej gréckej tragédií… Dnes som stretol skoro všetkých, ktorí sú v tej zápisnici…, mená som si všimol pri fotení…zapisovateľ, overovateľ…ako nejaká simulácia…:-)). Ako herci jednej dvadelnej hry..takej (žiaľ) nepodarenej…

A prax je asi taká, že demokracia. Jeden to vidí skôr ako ostatní a strhne to – asi v úcte k ostatným. a tí ani nevedia, že niekto je nespokojný, že sa o niečo dá baviť…nič…

Uvedomil som si, že všetky tie naše schôdze korenšpondovali s voľbami vo veľkom svete SR. Úplne synchrónne boli v čase prezidentských lovieb. či so schôdzou kedy Iveta Radičová bola v zasadnutí NR SR obvinená, že hlasovala dvakrát. I ja v tom istom dni, že nie, že nemôžem za dvoch správcou hlasovať. Bol počet hlasov 25 ku 25 (aj keď nás je 96 bytov). Mne to už bolo jedno, kto bude. Samostatné hlasovanie a bol som za oboch…

Potom, keď som dal „demisiu“, keď v budove BD Petržalka na Budatínskej 1, Ba, hrozilo i lynčovanie vlastníkov (už som nebol hrdina), vtedy zas na proteste pred palácom na Hodžovom nám, keď proti Číne sa protestovali, prišli neznámi a zbili protestujúcich…zláštne…

Vtedy v tom ročnom chaose sa u nás ozvali hlasi, že družstvo je istota, že si už dosť nakradli a už bude dobre…že istota (vo veľkom svete sa vtedy vrátil Fico ako vzor istoty a stability…). My sme sa vrátili doslova do roka a do dňa k správcovi BD Petržalka. A už dvanásť rokov sa nič nedeje. Stratégia nečinnosti, čas, že hrá v ich prospech…teda nad týmto sa roky zamýšľam, snažím sa pochopiť podstatu tejto kultúry, …

Že som zvedavý, čo nastane dnes… bude demisia? Bude poriadok? Bude niekto schopní v tomto štáte? Tie dvanásťročné periody vývoja, či stagnácie, pripomínajú knihu premien, I – Ting, hexagram: „prevaha malého“. Fakt, tvrdenie, že všetko sa mení a prechádza do svojho opaku…A kto vie, i Slnko má vraj dvanásťorčné cykly s erupcoiu …slnečný vietor…zvláštne…a to je i gro poviedky 321…:-) potom ju sem dám…:-)

A báseň (veď preto píšem):

“ Pilát su ruky umýva stále.

Nielen na Veľkú noc

raz do roka obetujúc

mocného.

To je poučenie pre národ

plný kresťanov?

Keď nájde vinníka,

tak sa nesčíta,

dávno nečíta,

nevolí a nepremýšľa.

Hmota, klam

či nihilizmus?

Nivelizácia a či

postnormalizácia?

Má to zrátané.

Už dospel

a dá si lieky na spanie.

A tiež si dušu umýva.

Dodržuje odstup

a nasadí si masku

– persóna.

Neplatič neplatičovi

zoberie ten talent.

Tŕňovú korunu.

Pichne mu do boku

povestnú kopiju.

Babka od zlatej rybky

dostane predzáhradku

zdarma.

A ostane jej len

jama prázdna.“

Osobne sa cítim ako Krysár a je to asi ako v tom príbehu, národ ako napodobenina mešťanov…plytkosť, hlúposť a chamtivosť…tragédia a či zbor? Sofokles, Aischilos…?

Samozrejme, som ročník 1973…ak nie je jasné prečo to píšem, tak Petržalka ako sídlisko – produkt výdobytku „normalizácie“ má svoj základný kameň z 25.4. 1973. Kedy z vďačnosti víťaznému pracujúcemu ľudu začala výstavba. Je to vlastne druhý dvanásťročný cyklus po roku 1949…akoby v tom roku byvola nastávala neijaká konsolidácia, poriadok…. (1973 – koniec vojny vo Vietname), (1985 – M. Gorbačov). (1997 -…), (2009 – po chaose vlády I.. Radičovej predčasné voľby..a my voľby v dome..a teraz: 2021 to zas vyzerá po ročnom chaose na ďalšie predčasné voľby…

Ide o to, že čo s tou tragédiou, keď niekto zaprie i fakty? Strhne si to, čo jasne svieti pred očami…

A to by bolo ok, keby to nebola norma. Ak však „ryba smrdí od hlavy“, že sa to nejak zafixuje, tak potom najlepšie z tejto diery odísť… Go West…

Toto je prejav rešpektu a demokracie v praxi…v tom malom…strhnuté úsilie… diskutéra…pluralita, inklúzia…komunita…