Denník N

Zlyhania Richarda Sulíka a jeho strany nie len v boji s pandémiou

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minister rezortu hospodárstva, pod ktorý spadá aj energetika, by mal byť ochranár telom aj dušou a nie pravičiar, ktorý povyšuje biznis nad zdravie populácie a všeobecne nad kvalitu životného prostredia. Mal by to byť človek, ktorý bude konať v prospech hospodárstva, aj keď by to malo krátkodobo bolieť. Namiesto toho sme boli svedkami silného populizmu a demagógie a niektorí ľudia nič nepochopili a ešte mu za to aj tlieskajú…

Začnem najaktuálnejšou problémom, a tým je intenzívnejšia podpora využívania drevnej biomasy pre energetické účely zo strany Ministerstva hospodárstva SR, ktoré donedávna riadil Richard Sulík (SaS). Ministerstvo sa totiž pridalo ku krajinám, ktoré lobujú za intenzívnejšiu podporu (a tým aj využívanie) drevnej biomasy a podpísalo sa pod výzvu príslušnej eurokomisárke namierenej proti sprísneniu environmentálnych kritérií pre energetické využívanie biomasy, čo kritizovalo aj naše Ministerstvo životného prostredia SR.

Na tento problém upozornil europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) a keďže bola následná „prestrelka“ príliš odborná a laici sa v nej mohli strácať, skúsim polopatisticky vysvetliť, o čo sa vlastne jedná. Aby nedošlo k nedorozumeniam, v tomto prípade sa neriešila miera ťažby dreva alebo obmedzovanie využívania drevnej hmoty (aj keď v prípade Slovenska by sme tak či onak mali drasticky znížiť ťažbu dreva…), ale otázka stojí tak, či je správne finančne dotovať využívanie akejkoľvek drevnej biomasy z verejných zdrojov.

Odborníci sa totiž zhodujú, že nie je obnoviteľný zdroj ako obnoviteľný zdroj a práve drevná biomasa pochádzajúca z lesov nie je až tak „zelená“, ako by si laici mysleli, a preto by nemalo byť jej energetické využitie dotované z našich daní. V realite si totiž drancujeme európske a dokonca americké lesy, toto drancovanie dotujeme a tvárime sa, že sme zelení… Ako som písal v jednom z predošlých článkov, drevo je jedným z najšpinavejších palív s vysokými emisiami tuhých a plynných znečisťujúcich látok a zároveň s vysokými emisiami CO2.

Čo je ešte horšie, drevo z našich lesov nie je obnoviteľným zdrojom energie. Ak si niekto vytvorí plantáž rýchlorastúcich drevín, počká napr. tri roky, kým stromy vyrastú do potrebnej miery, potom ich vyťaží a nahradí pôde potrebné živiny, tak sa môžeme baviť o obnoviteľnosti. To však nie je prípad stromov v našich hospodárskych lesoch alebo chránených územiach, kde už roky prebieha drastická ťažba nevídaných rozmerov. Keď totiž zotnete strom a spálite ho na energetické účely, tak rázovo dostávate do ovzdušia veľké množstvá uhlíka (vo forme CO a CO2), ktoré sa následne musia desiatky rokov akumulovať späť v stromoch a tento cyklus je omnoho dlhší, ako v prípade rýchlorastúcich drevín alebo energetických plodín. Len pre zaujímavosť, skoro polovica dreva vyťaženého na Slovensku sa spáli v domácnostiach a teplárňach, vrátane milióna kubíkov kvalitného dreva, ktoré je škoda využívať na energetické účely.

Ministerstvo hospodárstva SR, na čele s Richardom Sulíkom, sa teda postavilo za dotovanie tohto drancovania, pričom sa budeme tváriť, že bojujeme proti klimatickej kríze. V podstate ma to ani neprekvapuje, lebo pravica je od základov proti ochrane životného prostredia, lebo ochrana životného prostredia stojí v ceste záujmom biznisu, nad ktorým drží pravica ochrannú ruku. V ostatných týždňoch si všímam, že mnohí ľudia ani len netušia, aké postoje sú blízke pravici a prekvapili ich vyjadrenia poslankyne Anny Zemanovej (SaS), ktorá rozdeľuje ľudí na tých v produktívnom veku a v neproduktívnom veku (dôchodcovia), pričom zjednodušene povedané: tí v produktívnom veku sú dôležití a ľudia v neproduktívnom veku môžu aj skapať. Toto je a vždy bol štandardný prístup pravice a ja ako ľavičiar som ho vždy považoval za prejav hyenizmu.

Aby som nebol len negativistický, tak tých zlyhaní na Ministerstve hospodárstva SR nebolo veľa a aj keď napríklad mešká príprava Vodíkovej stratégie a ministerstvo tlačilo projekt vo fabrike oligarchu Andreja Babiša, tak vítam, že sa ministerstvo zameralo na okres Rimavská Sobota, ktorý má dlhodobo najväčšiu mieru nezamestnanosti a taktiež by som nemal problém s drobnými zlepšovákmi pre podnikateľov. Trochu ma zaráža, že predstavitelia ministerstva hovoria o bačovaní predchodcov v štátnych teplárňach a iných podnikoch, ale akosi chýbajú trestné oznámenia…

S čím mám veľký problém je ideologicky motivovaný boj pravičiarov proti regulácii (pravidlám) a tzv. „regulačnej brzde“, alebo ako to nazval štátny tajomník Ján Oravec na ostatnej tlačovke „zvieracia kazajka pre úradníkov“. K regulácii je potrebné pristupovať od prípadu k prípadu a ak je to potrebné, tak ju treba uvoľňovať alebo sprísňovať. Prikazovať však úradníkom, aby museli niekde znižovať reguláciu, pričom nás nezaujíma kde, tak to je len a len prejavom zlého manažérskeho prístupu.

Najväčšie zlyhanie Richarda Sulíka a celej jeho strany nastalo v priebehu druhej vlny pandémie, kde nerozumne a neustále zastával postoj potreby otvárania ekonomiky, čo by viedlo k väčšej mobilite, ešte drastickejšiemu priebehu druhej vlny a v tomto prípade už spojenému s kolapsom časti zdravotníctva. Nebudem poukazovať na nákup antigénových testov a celkovo plošné nekonečné necielené testovanie, lebo realita nám ukázala, že sa jedná o chybný a doslova kontraproduktívny prístup k riešeniu problémov spojených s pandémiou.

Krivka nakazených nám rástla od augusta a v novembri sme v tom boli po kolená. Namiesto toho, aby vláda tento „oheň“ udusila, vymyslela si stupídny systém, kde podporovala mobilitu ľudí s papierikom v ruke a falošným pocitom nenakazenosti, vďaka ktorému pokračovali večierky, rodinné návštevy a všeobecne kontakt ľudí podporujúci šírenie tejto smrteľnej nákazy. Riešenie bolo jednoduché a menej bolestivejšie, ako päť mesiacov trvajúci „lockdowník“ (jemnučká forma lockdownu).

Mali sme na niekoľko týždňov vypnúť krajinu (okrem kritickej infraštruktúry), udusiť tento oheň a pri hraniciach otvorených len pre pracujúcich sme mali postupne riadene otvárať školy, a potom aj zvyšok ekonomiky. Za toto nesie zodpovednosť celá vládna koalícia a nie len premiér a minister zdravotníctva. Richard Sulík a jeho strana s razantným vyriešením problému nesúhlasila, politici mali hlavy v piesku a vlna postupne silnela. Poslednou kvapkou bolo strašenie Richarda Sulíka, ako keby vypnutie krajiny znamenalo aj odstavenie kritickej infraštruktúry. Ako minister hospodárstva vedel veľmi dobre, že kritickú infraštruktúru nemožno vypnúť, ale strašil s tým v médiách, čo bola z jeho strany čistá demagógia.

V neposlednom rade, Slovensko sa nepripravilo na druhú vlnu pandémie v dostatočnej miere. Okrem iného sme sa mali pripraviť aj na najhorší možný scenár, ktorý teoreticky ešte môže nastať. SARS-CoV-2 je totiž vírus a vírusy sa prispôsobujú podmienkam a evolvujú tak, že vznikajú nové mutácie, alebo dokonca nové kmene vírusu, čo sa aj udialo. Stále je možné, že Covid prejde do omnoho silnejšej formy a ovplyvní nie len zdravotníctvo a náš každodenný život, ale mohol by znefunkčniť chod krajiny v iných oblastiach kritickej infraštruktúry.

Jedna vec je kolabujúca nemocnica, ale viete si predstaviť, že by vypadli ľudia potrební na riadenie elektrární, vodných diel, dodávok pitnej vody, tepla alebo potravín? Od ministra hospodárstva by som očakával, že toto vysvetlí svojim kolegom a aj verejnosti a zastane sa kritickej infraštruktúry. U nás úplne vypadla z plánu očkovania a ešte predtým ju vláda deformovala na očkovanie všelijakých sekretáriek, Cibulkových a taxikárov, pričom pracovníci velínov a iných kľúčových oblastí žijú už rok v ešte tvrdšom režime, ako my ostatní, len aby sa nedajbože nenakazili. Aby bolo jasné, nelobujem teraz za seba… aj keď som pracovník kritickej infraštruktúry. Keď sa nedávno naskytla príležitosť byť zaočkovaný, tak som svoje miesto prenechal starším ľuďom, ktorí sú predsa len rizikoví. Ide o to, že keby náhodou došlo k najhoršiemu scenáru, tak už bude na takéto kroky neskoro a ako krajina by sme dostali takú facku, že by sme sa z toho dlho spamätávali.

Najnovšie informácie potvrdzujú, že vláda zlyhala aj pri obstarávaní vakcín a vyzerá to tak, že kým si zvyšok Európy už bude žiť vcelku normálnejší život, tak my budeme aj naďalej čakať na spásonosnú vakcínu. Toto nie je len na pád vlády, ale je to na paragraf…

Aby som neobišiel aj iných nominantov SaS, tak mi nedá nespomenúť ministra školstva Branislava Gröhlinga, ktorému by som vedel odpustiť desiatky tisíc detí, ktoré sa vôbec neučili počas a po prvej vlne, ale chaos v rezorte, neustále vajatanie s otváraním a neotváraním a chýbajúci prehľad o dochádzke detí a šírení nákazy v školách… to sa teda už odpustiť nedá. Čo sa týka rezortu zahraničných veci… je dobré, že sme sa rok držali prozápadného smerovania krajiny, ale to bolo zadupané do zeme premiérom a ministrom zdravotníctva a síce to minister zahraničných vecí nemohol ovplyvniť, mal aspoň demonštratívne odstúpiť.

Minister rezortu hospodárstva, pod ktorý spadá aj energetika, by mal byť ochranár telom aj dušou a nie pravičiar, ktorý povyšuje biznis nad zdravie populácie a všeobecne nad kvalitu životného prostredia. Mal by to byť človek, ktorý bude konať v prospech hospodárstva, aj keď by to malo krátkodobo bolieť. Namiesto toho sme boli svedkami silného populizmu a demagógie a niektorí ľudia nič nepochopili a ešte mu za to aj tlieskajú…

Teraz najčítanejšie

Vladimír Olej

Zakladajúci člen hnutia Progresívne Slovensko a autor kníh Fire Worshipers: Samo's Empire a The Corner of Death: Czechoslovaks in the Second World War.