Denník N

Ani odchod 6 ministrov nie je zrejme dôvodom pre Igora Matoviča, aby podal demisiu

Už niekoľko týždňov sa Slovensko zmieta v koaličnej kríze. Namiesto riešení počúvame od jednotlivých aktérov ultimáta, kto má z akej pozície odstúpiť, tlačovky odstupujúcich ministrov takmer na dennej báze, boj o ministerské stoličky v budúcej vláde a najnovšie aj nefunkčný parlament.

Krajčí, Krajniak, Sulík, Kolíková, Gröhling, Korčok. To je priebežný zoznam ministrov, ktorý za ostatné dni podali demisiu. Premiér tejto krajiny naďalej zostáva vo svojej funkcii, hoci sa jeho vláda rozpadá a vzniká absurdná situácia, kedy viacerí ministri dočasne zastávajú aj iné posty, napr. Eduard Heger ako minister financií je dočasne aj na čele rezortov zdravotníctva a školstva, čo je aj z krátkodobého hľadiska neudržateľné. Napriek tomu, že boli splnené požiadavky premiéra (aspoň čo sa týka odstúpenia Sulíka a Kolíkovej), za akých okolností je ochotný podať demisiu, jedna podmienka predsa len nebola. A pre osobnú pomstu Matoviča zrejme zásadná. V zmysle výsledkov posledných parlamentných volieb by sa mala strana SaS vzdať jedného ministerstva, hoci jej podľa koaličnej zmluvy prináležia tri rezorty. Táto predstava sa však určite nepáči Sulíkovi, ktorý nemôže neustále ustupovať a zatláčať sa do kúta. Je si toho vedomý a na základe odchodu všetkým ministrov SaS z vlády možno vyčítať, že jeho pohár trpezlivosti definitívne pretiekol. Aj včerajšia debata v relácii Téma dňa na TA3, ktorej sa zúčastnili predsedovia poslaneckých klubov OĽANO a SaS, naplno ukázala, že aktuálna situácia v koalícii je neúnosná a len s veľkou mierou fantázie si možno ešte predstaviť, že si dokážu koaliční lídri sadnúť za jeden rokovací stôl a dohodnúť sa na kompromise.

Ľudia sú traumatizovaní politickými hádkami v krízovej situácii, kedy je potrebné vytvoriť stabilitu a spoločnosť upokojovať. Azda najprijateľnejšou cestou pre upokojenie celej situácie by bolo vyhlásenie predčasných volieb. Zároveň to nemôže byť súčasnými koaličnými predstaviteľmi prezentované ako nástroj, ktorý k moci prinesie mafiu či fašistov. Nové parlamentné voľby môžu priniesť návrat KDH do parlamentu po niekoľkoročnej pauze, ale aj vstup novej strany Progresívne Slovensko, ktorá sa len tesne nedostala do NR SR v minuloročných voľbách, keď ešte kandidovala v koalícii so stranou Spolu a neprekročila potrebných 7%. Mimochodom, z tejto strany pochádza aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá je podľa prieskumov už dlhodobo najdôveryhodnejším politikom na Slovensku. Označovať teda minimálne tieto dve spomenuté politické strany za mafiu či fašistov je absolútne nekorektné. Nehovoriac o tom, že fašisti sú za posledné týždne a mesiace v hlbokom úpadku po odchode Uhríka a Mazureka od Kotlebu, ktorý je v súčasnej koaličnej kríze v médiách takmer neviditeľný a preferenčne sa potáca na hrane zvoliteľnosti. Navyše je tu pre kotlebovcov reálna hrozba, že najbližšie roky strávi ich predseda namiesto poslaneckej lavice vo väzení, čo by zrejme ešte viac destabilizovalo ich stranu a urýchlilo odchod viacerých členov.

Zostáva iba veriť, že v nasledujúcich voľbách, nech už k nim príde kedykoľvek, sa ľudia budú rozhodovať racionálnejšie a nie najmä na základe emotívnych videí Matovičovcov z Francúzskej riviéry či strany SMER-SD o hrozbe masívnej vlny imigrantov po zvolení Kisku. Mimochodom, pán premiér Matovič a minister financií Heger by mohli pripraviť verejnosti tlačkovku, kde by zhrnuli, aký postup nastal v kauze Počiatkovej vily v Cannes, či už je majetkom Slovenskej republiky, ako znelo z plagátov, ktoré dnes už v preslávenom videu lepili Matovič, Heger a Šipoš na plot údajnej vily bývalého ministra financií a dopravy. Určite by to bolo pre voličov prínosnejšie ako to, či bude mať strana SaS dve alebo tri ministerstvá, alebo aký post ušijeme na mieru ešte stále uradújucemu premiérovi Matovičovi v novej rekonštruovanej vláde.

 

 

 

Teraz najčítanejšie