Denník N

Ako môže prebiehať liečba COVID v „domácej JISke“

V tomto blogu popisujem svoju skúsenosť, ako sme podchytili liečbu a starostlivosť o našu babku počas COVIDu v domácom prostredí. Babka je riziková skupina vekom, nadváhou, vysokým krvným tlakom, problémami so srdcom, cukrovkou 4x denne na inzulíne a v minulosti absolvovala onkologickú operáciu. Covid v jej prípade nabral poriadne na obrátkach. Úroveň starostlivosti v našej domácnosti prekvapila mnohých zdravotníkov, s ktorými sme prišli do kontaktu. Viem si predstaviť cestu, ako by to mohlo fungovať v slovenských podmienkach v praxi. Veľmi rada budem človekom, ktorý toto rozbehne v spolupráci či už so samosprávou, alebo na celonárodnej úrovni.

Deň prvý (streda)
Mám 82 ročnú babku, ktorej chodíme so sestrou pomáhať, býva sama cca 20 km od nás. Pár dní sa sťažovala, že ju škriabe v hrdle, nič vážne. Keďže ju za 2 dni čakala druhá dávka vakcíny, predsa len sme spravili antigénový test na COVID, veď „pre istotu“. Pozitívny! Spočítali sme si dve a dve a nechceli sme teda nič zanedbať. Hneď  sme jej dali liek na kašeľ (Erdomed), vysoké dávky vitamínu C, D + zinok. Do ďalšieho rána sa babke pohoršilo a začali jej dosť zatekať hlieny, zhoršil sa kašeľ.

Deň druhý + tretí (štvrtok, piatok)
V ten deň som sa spojila s babkinou obvodnou lekárkou a pre istotu sa nasadili antibiotiká, Isoprinosine, probiotiká (Arcodefenses). V žiadnom prípade nemohla ostať sama doma, keďže ja a sestra, čo sa o ňu staráme, musíme ísť tiež do domácej karantény. Starí ľudia sú tvrdohlaví,  viazaní na svoje prostredie a rituály, takže presvedčiť ju k odchodu k nám, nebolo vôbec ľahké. Napokon sme ju presťahovali do domu našich rodičov, kde nám uvoľnili celú domácnosť na prízemí. Začali sme teda novú COVID domácnosť babka, ja a sestra.

Od začiatku som bola v kontakte aj s  lekárom, ktorého poznám a viem, že liečil svojich rodičov s ťažkým priebehom COVID doma, takže ma navigoval v mnohých krokoch. Večer babke prišla ADOS (súkromná agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti) nabrať PCR výter a odber krvi podľa lekárskej žiadanky. Lekár ma upozornil, že musíme dbať na poriadny pitný režim + pravidelnú stravu, lebo babka nebude mať chuť piť a jesť. Tohto odporúčania sme sa na 100% držali po celý čas a nedala som sa babkou obmäkčiť. COVID začal prvé  dni bez teploty, s hlienovým kašľom. Zakúpili sme oxymeter a kvalitný kompresorový inhalátor a niekoľko krát denne sme dávali inhalovať Vincentku. Hlieny sa pekne uvoľňovali, ale nepáčilo sa nám postupné klesanie saturácií z pôvodných 97% na  85%. Začali sme obvolávať požičovne kyslíkového koncentrátora. Z rodiny nám požičali koncentrátor, ktorý však nevydržal ísť nepretržite, ale na začiatok pomohol.

Deň štvrtý (sobota)
COVID začal naberať na obrátkach z hodiny na hodinu. Začal silný prieduškový kašeľ s hlienmi, saturácie klesali k 80% napriek poctivému inhalovaniu, podávaniu liekov na kašeľ a občasnému podávaniu kyslíka. Potrebovali sme kyslíkový koncentrátor, ktorý môže bežať nepretržite. Podarilo sa nám ho zohnať najbližšie v Nitre. Od tohto dňa sme potrebovali kyslík nepretržite, stačil však prietok 2-3 litre/minúta.

Deň piaty (nedeľa)
Toto bol prvý kritický deň. Babka sa sťažovala na bolesti na hrudníku, nepríjemnú tlačiacu bolesť s pichaním okolo srdca. Kyslík sme už museli mať na plný prietok 5 litrov/minúta, nepáčilo sa nám ani kolísanie tlaku a zvýšené pulzy. V noci sme volali 155, namerali jej zmeny na EKG, tak ju vzali do nemocnice na vyšetrenia. Prízvukovali sme im, že hospitalizáciu si neprajeme, ak to nie je vyslovene nutné. Dali na naše prianie a pochválili nás za „domácu JISku“.

Deň šiesty (pondelok)
O tretej ráno sme ju šli vyzdvihnúť, potvrdil sa začínajúci zápal pľúc a zmena na EKG, ktorá s tým súvisela. Do liečby pridali antihistaminiká, Dexametazon a objednali nás na kontrolu vo štvrtok. Spojila som sa s babkiným geriatrom-internistom, u ktorého je sledovaná a prešli sme si výsledky z vyšetrenia. Podstatne zvýšil liečbu na riedenie krvi a odporučil pokračovanie ATB liečby ďalších 7 dní.

Deň siedmy (utorok)
Babke sa pocitovo trochu polepšilo, mala viac energie a začala vyjednávať o návrate domov. Upratovala si veci, sama si ručne oprala, šla sa sama osprchovať. Toto bol kameň úrazu. Večer jej vybehla teplota nad 38 stupňov a od vyčerpania zaspávala aj uprostred vety, či jedenia. Odvtedy sme rovnakú chybu neurobili a nedovolili sme jej minúť viac energie, než je nutné.

Deň ôsmy (streda)
Hneď ráno vyletela horúčka na 39,5 stupňa. Podali sme paralen, dávali sme studené obklady, za dve hodiny nurofen. Komunikovala som s operátorom na 155, že nič nezaberá a stúpli aj pulzy  na 120/min. Na zrazenie horúčky nám odporučil robiť zábaly nasledovne: veľkú hrubú osušku namočiť studenou vodou a v sede ňou  celý hrudník pevne obaliť. Každú minútu sme menili mokrú osušku za novú do poklesu teploty. Našťastie sa nám takto podarilo a babka ostáva doma.

Deň deviaty (štvrtok)
Na ráno sme boli objednaní na vyšetrenie v ružinovskej nemocnici. Ráno však opäť vyletela horúčka vyše 39, po asi hodine zábalov sa nám ju podarilo zraziť, aby sme mohli ísť na vyšetrenie. Keďže bola babka slabá, zobrali sme karavan, zapojili kyslíkový koncentrátor a vzali sme aj kyslíkovú fľašu. Domáca sanitka ako lusk. Zápal pľúc už bol v dolnej časti oboch pľúc, pridali jej teda ďalšie antibiotiká, k tým čo berie a šli sme späť domov. Večer opäť chvíľu úradovala horúčka.

Deň desiaty (piatok)
Horúčky vystúpili až na rovných 40 stupňov a mali sme čo robiť, aby sa nám ich podarilo zraziť. Saturácie klesali smerom k 70%, kolísal tlak a pulzy občas vyskočili na 120-130/min. Celý deň bol jedna veľká kríza. Babka bola vysilená, ledva sme podávali tekutiny slamkou a dávali polievku. Už nám nestačil jeden kyslíkový koncentrátor, tak sme púšťali aj druhý, ktorý však dlho sústavne nevydržal ísť . Nakombinovali sme to tak, že slabší stroj sme pustili na kyslíkové okuliare a cez to sme dali kyslíkovú masku so silnejším strojom na nepretržitý chod.

Deň jedenásty (sobota)
Rannú horúčku sme predbehli a udržali okolo 38 stupňov, podávaním čípku striedavo s nurofenom už počas noci. Saturácie bez kyslíka pri jemnejšej námahe spadli na 60%. Babka bola vysilená, hovorila, že sa chystá „za dedom do hrobu“, vypýtala si vytlačiť do rámika dedkovu fotku v truhle. O nemocnici nechcela však ani počuť. Volali sme 155, posádka prišla a podala jej kortikoidy, po ktorých sa jej značne uľavilo. Ukázali nám, ako pacienta napolohovať do sedu, až jemne do predklonu, aby sa zdvihli saturácie konečne na 90%. Poobede prišiel aj k babke farár. Podarilo sa mi spojiť sa s lekárom, odporučil výmenu ATB za účinnejšie a podávať často isotonický drink. Otec šiel do Trenčína po ďalší kyslíkový koncentrátor, ktorý môže ísť 5 hodín sústavne. Počas dňa sme púšťali teda oba kyslíky, opäť slabší na okuliare a silnejší do masky. Večer bola babka znova pri sile.

Deň dvanásty (nedeľa)
Doobeda babka konečne „ožila“, zvládla prejsť do kúpeľne (bez kyslíka!!) a začali sme sa vracať do režimu, „stíhame doma aj upratovať“. Konečne začal opäť stačiť „len“ jeden kyslíkový koncentrátor, saturácie vyšli na krásnych 93% a babka naberala zdravšiu farbu. Prvý veľký úspech. Aby sme sa predčasne netešili, pred večerou ju začalo náhle bolieť v ľavej strane hrudníka a cítila zvláštny tlkot srdca. Začala mi hovoriť menom mojej mamy a rozprávať z cesty. Posádke záchranky sa nepozdávalo EKG, takže ju brali do nemocnice kvôli podozreniu na infarkt. Infarkt sa našťastie nepotvrdil, ale rozhodli sa babku hospitalizovať na interné COVIDové oddelenie.

Deň trinásty až deň sedemnásty (pondelok-piatok)
Zisťovala som, aký má nález a aké s ňou majú v nemocnici plány. Srdce v celku OK, vzhľadom na vek a diagnózy, na pľúcach bolo vidno viac miest zápalu, ale nič život ohrozujúce. Saturácie 94% na kyslíku 5l/minúta, bez horúčky. Na CT ciev nenašli v tele vôbec žiadnu zrazeninu. Stav stabilizovaný a je potrebné zaliečiť zápal pľúc antibiotikami priamo do žily a babka môže ísť domov. S lekárkou sme sa dohodli, že v pondelok, ak budú dobré výsledky krvi, môžeme dohodnúť prepustenie. Vraj by mohla odísť aj bez potreby kyslíka. Pripravujeme jej na zotavenie domácnosť, na jednom dvore so zvyškom rodiny, pokým nebude opäť schopná ísť do svojho domu.

Musím povedať, že napriek tomu, čo sme počúvali zo všetkých strán o COVID oddeleniach, babka si veľmi pochvaľuje starostlivosť v ružinovskej nemocnici. Denne nám hovorí po telefóne, že je personál veľmi prekvapený, akú mala doma starostlivosť a liečbu. Čudujú sa,  že zvláda chodiť po chodbe s chodítkom. Bývajú zrejme zvyknutí, že u pacienta sa liečba poriadne doma nepodchytila a len sa čakalo, či sa vylieči sám, alebo ho vezme sanitka.

Pár slov na záver
Tak ako sme to doma dokázali my, mohol by byť doma takto na úrovni liečený a opatrený každý COVID pacient, ktorý má blízkych, čo sú ochotní vojsť s ním do karanténnej domácnosti a starať sa. Teraz po našom „úspechu“ sa nám začínajú ozývať ľudia, kde to s COVIDom nedopadlo dobre a keby mali také informácie ako my, určite by zvolili inú cestu. Takto by sme mohli mať menej úmrtí, odľahčenejšie nemocnice a menej ľudí s trvalými následkami.

Ja ani moja sestra sme sa COVIDom nenakazili, napriek 13-tim dňom pod jednou strechou. Respirátory, dezinfekcia a užívanie vitamínov fungujú, síce nechránia na 100%, ale s trochou šťastia postačia. Očkovať sa samozrejme dáme.

ČO JE POTREBNÉ K DOMÁCEJ STAROSTLIVOSTI O COVID PACIENTA:
Poriadny lekár, ktorý hneď podchytí liečbu, naviguje vás v starostlivosti, upozorňuje, čo si máte všímať a kedy volať sanitku. Je k tomu potrebné dať poriadne inštrukcie obvodným lekárom a dať im za povinnosť byť v pravidelnom telefonickom kontakte s ich pacientom. Tu sú totiž obrovské rozdiely od lekára k lekárovi.

Informácie pre laikov zhrnúť na jednom mieste na webe, či v tlačenej verzii do poriadnej „brožúry“ k domácej starostlivosti o COVID pacienta. Je potrebné, aby o sumáre podrobných informácii vedel každý občan, hneď ako dostane pozitívny výsledok testu.

Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS): Poznám v okolí len jednu súkromnú ADOS, ktorá si trúfne prísť vám do COVID domácnosti, ak potrebujete urobiť napríklad odbery krvi pre lekára. Ak to dokáže táto ADOS, môže to robiť aj ktorákoľvek iná.

Ochranné pomôcky a vybavenie: Potrebovali sme respirátory, rukavice, ochranné overaly, germicídny žiarič, množstvo dezinfekcie, oxymeter, kvalitný tlakomer, teplomer (ideálne bezkontaktný), inhalátor a kyslíkový koncentrátor. Lekár Vám vie poradiť najlepšie vtedy, ak sypete z rukáva aktuálnu teplotu, saturáciu, tlak, počet pulzov a počet dychov za minútu. Ak je k liečbe potrebné podávať kyslík a človek ho nemá k dispozícii, musí byť hospitalizovaný. Bežná domácnosť nemusí mať na to financie, prípadne vedomosť, ako pomôcky využiť. Pokyny k použitiu týchto pomôcok, môžu mať ľudia v spomínanej brožúre. Viem si predstaviť, že tak ako rozdávajú obce respirátory, by mohli pre COVID pozitívnu domácnosť poskytnúť v prípade potreby aj ostatné pomôcky. K tomu je potrebné, aby k týmto pomôckam mali prístup.

Teraz najčítanejšie

Veronika Koníková

Vždy som žila aktívnym životom a snažím sa angažovať pre dobré veci. Mojimi témami sú lesy, ochrana prírody, ľudia a pomoc opusteným zvieratám. Profesionálne sa pohybujem v téme životného prostredia a študujem lesníctvo. Svojim prvým povolaním som však sociálny pracovník a toto poslanie vykonávam vždy keď treba. Svoj voľný čas preto využívam naplno a angažujem sa aj v dianí tretieho sektora.  Za našu dobrovoľnícku aktivitu vo Zvieracom hotspote na hraniciach pre pomoc ľuďom z Ukrajiny s domácimi zvieratami sme prebrali ocenenie Animal hero Slovakia 2022. S mojou rodinou som tesne po vypuknutí vojny realizovala tiež projekt vytvorenia kontajnerového bývania pre utečencov z Ukrajiny "4 domčeky za 4 týždne". Po roku kontajnerového bývania sme pre naše 3 odídenkyne a ich 40 zachránených zvierat vytvorili trvalé bytové jednotky na dlhodobé bývanie tak, aby mohli u nás ostať aj niekoľko rokov.