Denník N

Sulík sem, Sulík tam…

Ilustračný obrázok

Sulík sem, Sulík tam, nám už je to všetko jedno… mohla by znieť dnes pesnička. Táto celoročná vládna kríza nevisí na Sulíkovi.

Už rok, v podstate od začiatku tejto vlády, počúvame ponosy na Sulíka. Už rok sa celé Slovensko zaoberá tým, či Sulík niekoho zabil, či má dostať lopatu alebo lopatou. Už rok nám tu premiér Slovenskej republik plače, ako si nevie dať rady so Sulíkom.

Ale aká je pravda?

Ja určite nepatrím medzi tých, ktorí by Sulíka obhajovali. A ani v tomto príspevku ho nebudem obhajovať.

SaS som chcel kedysi pomôcť poraziť mafiu (Fica), ale po pár emailoch so Sulíkom som zistil, že toto nie je strana, ktorej by som šiel pomôcť. Elitárstvo neuprednostňujem a tiež mi vadí človek, ktorý si ide sólovky (v tomto rovnako ako Matovič). Preto som nakoniec skončil až neskôr v SPOLU.

Ide ale o niečo iné – či všetko, čo Sulík urobil, stojí za to, aby sme sa tu rok zaoberali dvoma ľuďmi a nekonečnými plačovkami a útokmi. Či toto všetko stojí za to, aby celý národ bol rok neustále na nože. Kvôli čomu?

Lebo treba povedať na rovinu – nič z tohto chaosu, ktorý sa tu rok deje, nie je závislé na Sulíkovi.

Jeden zo 16-tich

Áno, Sulík rozprával o otvorení reštaurácií, či fitnesiek… ale preboha, nie je podstatné, čo hovoril Sulík, ale čo schválila vláda.

A tá vždy, aj s účasťou ministrov SaS, schválila opatrenia, ktoré premiér Igor Matovič chcel. Prízvukoval to aj sám I. Matovič.

Sulík ani nechodil na Igorové tlačovky s plagátmi a netrhal mu tam papiere pred kamerami, nechodil s megafónom a nevyhlasoval, že Matovič je vrah firiem, lebo nechce otvoriť reštaurácie. Nerobil okolo toho cirkus, len proste občas povedal, že má iný názor. Jeden zo 16-tich.

Skutočnosť je taká, že o mnohých týchto rozdielnych názoroch sme ani nemuseli vedieť, keby ich nerozoberal na tlačových besedách sám Igor Matovič.

Lenže to je ten problém – Igor Matovič nevydrží, aby niečo nevytiahol a … žiaľ… nekopol si. Lebo tak je zvyknutý, tak vie on robiť zo seba krásneho.

Navyše, nehlasovať ani sám za skorší decembrový lockdown, lebo Sulík niečo povedal, ale pritom nikto iný to neblokoval, to už je úplne ad-absurdum.

Je snáď Igor Matovič závislý na tom, či s niečim súhlasí Sulík a vôbec mu nezáleží, čo na to zvyšní 15-ti ministri? Je snáď táto vláda len o Igorovi Matovičovi a Richardovi Sulíkovi?

Preboha, nie!

Žiaľ, všetko je to len vykrúcanie sa jedného nedospelého politika, ktorý zjavne nechápe, ako vláda a politika funguje, a že nie každý musí súhlasiť s úplne každým názorom, lebo už nie sme v KSČ.

Špeciálne minister hospodárstva má priam povinnosť povedať, že treba hľadieť aj na ekonomiku, aby sa hľadali najlepšie možné riešenia, ak sa to dá. Ale sú to len slová, na konci rozhoduje vláda a hlasovanie!

Žiaľ, nepochopil…

Ak Igor Matovič doteraz ako politik nepochopil, že nebude za krásneho každému v 5,5 miliónovom štáte, tak nepochopil z politiky vôbec nič, lebo tu sa nedá byť za krásneho ani na domovej schôdzi v štvorbytovej jednotke.

Tu zároveň iné skupiny žiadali (a žiadajú) otváranie kostolov, aj ľudia z jeho vlastnej strany, či otváranie tanečných sál pre nevestičky a iné, a tam mu nevadilo, že aj iní ľudia majú iný názor. Pri tomto nikoho kopať hroby neposielal.

Vadí mu len, že niečo niekde povie jediný človek v SR – Sulík. Suverenný premiér Slovenskej republiky vlastne už rok visí na tom, či niečo povie jeden minister.

A takejto, s prepáčením – keď to poviem ako iný bývalý premiér – absolútnej kravine – tu venujeme už rok tlačovky, kde sa hlavný predstaviteľ štátu vyplakáva, že niekto s ním nesúhlasil.

To kde sme? V materskej škôlke?

Igor Matovič na absolútnej hlúposti premrhal celý svoj politický potenciál. Ak je chlap, elegantne odstúpi, ukáže, že to vie robiť aj inak a stále môže mať šancu sa vrátiť.

Ak svoje chyby nepochopil, ak nechce robiť štandardnú politiku ale Trumpovčinu, nech sa nečuduje, že ho vyženú rovnako rýchlo, ako Trumpa z Capitolu.

Lebo vystúpenie cirkusu samo osebe je zábavné. Chvíľu – hodinku, dve. Ale po každej návšteve Cirkusu sa vrátia ľudia domov a chcú mať kľud sa aspoň v kľude najesť. A v kľude pracovať, aby uživili rodiny.

A nie riešiť boliestky jedného nezrelého muža každý boží deň.

Nepochopil to. Nepochopil, že byť premiérom nie je vynášať a robiť sa potom krásny, ale naopak, utlmovať a spájať.

Je načase, aby urobil, čo sa patrí, posunul žezlo ďalej, pár vhodných ľudí na to v strane má, a pokúsil sa takto pomôcť Slovenku pohnúť sa už ďalej.

Ešte nás čakajú mnohé reformy a mnohé ešte ani len neboli začaté. A je neprípustné, aby boli blokované len preto, že jeden človek, jeden minister určený ekonomike, niekde povie niečo iné.

Takto tie reformy opäť neurobíme. Takto sa so Slovenskom nepohneme ďalej.

Zostáva po tomto všetkom povedať: Igor, odstúp.

PS: Ako som hovoril, nebudem sa Sulíka zastávať. Viem aj z tej mojej skúsenosti, že on si tiež ide len svoje. Vedeli sme to aj pred voľbami 2020.

Už pred voľbami, pri formovaní „paktu o neútočení“ (ku ktorému sa príznačne jedine Igor Matovič odmietol pridať), padol medzi lídrami aj nápad, že práve kvôli problémom s egami niektorých ľudí, by prichádzala do úvahy aj možnosť, že do vlády by žiaden z lídrov nešiel.

Zdá sa, že presne toto sa stalo – problém s egami – a že toto navrhované riešenie je vlastne úplne aktuálne. Už vtedy sme s egami počítali.

Teraz najčítanejšie

Anton Piták

Som hrdý Oravák a Slovák. Tento kraj a túto krajinu milujem a záleží mi na Slovensku a na tom, aby nám odtiaľ neutekali deti. Som (stredo)pravičiar, občiansky demokrat telom aj dušou. Som aktívnym členom strany SPOLU - občianska demokracia, za túto stranu som okresným predsedom za Oravu a čerstvým členom predsedníctva. Som lokálny aktivista a "čistokrvný" občiansky demokrat. Homo politicus. Programátor a ajtíčkar. Vyučujem počítačové krúžky, keďže štvrtá priemyselná (či skôr digitálna) revolúcia nás čaká a neminie. Moji žiaci sú úspešní výhercovia súťaží, programátori aj programátorky, a reprezentanti Slovenska. Aktívne pracujem v strane, aby sme priniesli Slovensku občiansku politiku s občanom v strede záujmu. V posledných parlamentných voľbách som za stranu SPOLU (v koalícii s PS) kandidoval do parlamentu s číslom 39. Zaujímam sa o lepšie školstvo a profesionalizáciu (depolitizáciu) štátnej/verejnej správy.