Denník N

Mandát na obete

Veľa sa dnes hovorí o tom, aký silný štvorročný mandát dostal vo voľbách Matovič a jeho ad hoc strana, a aké má teda nesporné právo ďalej vládnuť a dovládnuť. No ako veľa iného, čo počujeme zo strany priaznivcov a reprezentantov strany Oľano, aj toto je iba polovičná pravda predávaná za celú.

Ale nech to netvrdím sám, dovoľte mi zacitovať z nedávneho článku, v ktorom Iveta Radičová povedala aj toto:

„Občan nie je len volič vo voľbách, ale aj po nich má právo vyjadrovať svoj názor a neraz aj zmenu názoru či zmenu svojej voľby. Predstavitelia OĽaNO redukujú občana výlučne na voliča, ktorý vhodí volebný lístok, akoby percentá vo voľbách mali byť určujúce po celé ďalšie obdobie a akoby mali byť dôvodom mlčania občanov. Slobodné voľby sú nevyhnutnou podmienkou demokracie. Ale ani zďaleka nie jedinou a ani postačujúcou. Po voľbách neplatí: máme moc, občan, mlč. Občania majú právo aj v medzivolebnom období prejaviť svoju vôľu či nevôľu. Pretože po voľbách reagujú napríklad na spôsob vládnutia, dodržanie či nedodržanie sľubov a podobne. Nespokojnosť s vládnutím môže viesť k štrajkom, protestom, zhromaždeniam, petíciám či referendám. Protesty viedli k pádu vlády napríklad v roku 2018. Vláda je funkčná len vtedy, ak má podporu väčšiny poslancov v parlamente. A túto väčšinu môže po voľbách stratiť rovnako, ako môže stratiť hlasy občanov.“

Je až prekvapujúce, koľkým ľuďom akoby tento rozmer veci unikal. Koľkí tak ochotne zdvíhajú ruku za to, aby sa dohodnuté dodržiavalo a teda aby sa raz daný mandát nespochybňoval, a vôbec si pritom neuvedomujú, ako ochotne zväzujú pravidlami seba, zatiaľ čo nemajú najmenšie nároky na dodržiavanie toho istého od druhej strany. Akoby Slováci mali akúsi nevysvetliteľnú potrebu poslúchať a koriť sa, a ak sa ktokoľvek z ich radov ozve na obranu ich všetkých (!), tak ho zahriaknu, aby držal so svojimi šiestimi percentami zobák… Sme skutočne takí sprostí?

Snaha o udržanie koalície je bezo sporu chvályhodná, ale dokedy chceme rokovať s niekým, pre koho závery rokovaní neplatia? Ako je možné nevidieť túto bazálnu logickú chybu? Prečo VŠETCI nepovedia „Nerokujeme, kým neodídeš“?… Prečo sa nechajú ďalej vodiť za nos a týždeň za týždňom sa podieľať na tomto donebavolajúcom odsúvaní krajiny na piatu koľaj?

Nedá sa spolupracovať s niekým, kto dohody nedrží, kto všade tvorí rozkoly a chaos, a namiesto schopných dosadzuje do riadenia štátu iba poslušných. Takto štát zlyháva a ľudia zomierajú. A preto nemá nárok na štandardné pravidlá (4-ročný mandát) ten, kto pravidlá nedodržiava.

Preto keď v týchto dňoch vidím ľudí hovoriť v obhajobe súčasného premiéra veci ako „dobré dohody robia dobrých partnerov“, chce sa mi odpovedať, že áno, ale treba vedieť s kým má zmysel sa dohadovať, lebo inak iba zostávame bezduchými postavami v absurdnom predstavení, ktoré pre nás vymyslel.

Teraz najčítanejšie

Gabriel Kuba

Hudobník a pesničkár, ktorý občas rád napíše aj niečo, čo sa nespieva.