Telefonický rozhovor
Pani Filoména: Ahoj. Čím sa dáš zaočkovať?
Karol: Je mi to jedno.
Filoména: Tebe na tom vôbec nezáleží?
Karol: Už som povedal, že nie. Mimochodom, Ty si vo veku, kedy by si mohla byť už mesiac zaočkovaná.
Filoména: To áno, ale ja si radšej počkám na niečo lepšie.
Karol: To má byť čo.
Filoména: Sputnik. Je najlepší a navyše Rusi na ňom nezarábajú.
Karol: Akože? Zamestnanci tej fabriky nedostávajú plat? To musia byť iste asi dosť hladní.
Filoména: Čo to trepeš.
Karol: Však nič, ja Ťa neodhováram. Tým potkanom v Šarišských Michaľanoch sa celkom darí, takže by to malo byť OK.
Filoména: Nebuď ironický. Keby im dali tú Astru, boli by dávno hore kopytami.
Karol: Potkan kopytá nemá, no ide skôr o to, aby si sa toho očkovania aj dožila.
Filoména: Nemám sa kde nakaziť.
Karol: Nie? Chodíš niekoľkokrát denne výťahom na 11. poschodie. Dvakrát do týždňa opatruješ vnuka, ktorého Ti prinesie syn. Každý deň chodíš do obchodu, v ktorom sa často stojí v rade s 50-centimetrovými odstupmi. Okrem toho okolo Teba denne prejde kopa ľudí bez rúška.
Filoména: Však ja už mám dosť rokov a môžem spokojne aj umrieť.
Karol: No iste, ale to nie je tak celkom iba Tvoja vec. Predstav si, že Ťa nakazí Tvoj syn. Ako sa mu asi bude žiť s vedomím, že Ťa poslal na druhý svet? Alebo opačné garde, že ho nakazíš Ty a zomrie on. A čo zdravotníci, na tých kašleš?
Filoména: Zložila bez pozdravu.
Post Scriptum
Máte možnosť byť zaočkovaní a čakáte na „niečo lepšie“? Aj keď to nemusí byť práve Sputnik, toto zaváhanie vás môže vyjsť veľmi draho. Pretože predsa len je to niečo iné ako rozhodovať sa medzi kakaovou a pistáciovou zmrzlinou
Poďakovanie:
Za vážne poškodenie originality tohto textu odstránením 128 gramatických chýb vrátane 22 hrúbok si dovoľujem poďakovať Mgr. Lucii Kralovičovej.
