Denník N

Milostiplný Igor Veľkorysý

Tak konečne abdikoval. Ale ten teáter…

Je to na plač, na akého svätého a milostiplného sa hrá ten, ktorý jediný držal celú krajinu týždne v zovretí svojich hier. Poklonkovanie Kollára a Remišovej štátnickému rozhodnutiu odstupujúceho premiéra sú súčasťou predstavenia, no ich ospravedlnenia za trvanie krízy sú namieste: Vina zaň padá práve tak na ich hlavy za ich nerozhodnosť a alibizmus v snahe byť za dobrých a nechať špinavú robotu vzopretia sa samoľúbemu kráľovi na iných.

Sklamanie však dokázal v niektorých vyčariť aj Šeliga, keď nakoniec aj on (ako iní alibisti, snažiaci sa pôsobiť zodpovedne i nezaujate zároveň ukazovaním prstom na viac než jednu stranu) vyjadril sklamanie nad neochotou Sulíka zostať na rokovaní dlhšie ako pätnásť minút. (Akoby nebolo namieste mu skôr ďakovať, že vôbec prišiel napriek vyhláseniu SaS, že si k stolu sadnú až s novým premiérom.)

Azda si tu niekto myslí, že dnešná (po týždňoch naťahovania dosiahnutá) zmena na poste premiéra je dôsledkom čohokoľvek iného než kategorického postoja SaS, ku ktorému konečne našla odvahu sa znova pridať Remišová svojím prísľubom pondelkového odstúpenia?…

Tu je odpoveď na pôvod onoho záchvatu veľkodušnosti, ktorý sa dnes javil priam povznášať nášho vladára. Žiaden zázrak, žiadna aureola. Iba prosté, ba to najsprostejšie divadlo na prekrytie ústupku nevyhnutného pre prežitie po prehratej stávke o moc.

Teraz najčítanejšie

Gabriel Kuba

Hudobník a pesničkár, ktorý občas rád napíše aj niečo, čo sa nespieva.