Denník N

Autorka básnickej zbierky Na hraně: Perfekcionizmus nás limituje, práve nedokonalosť vytvára priestor pre pokrok

Foto: Archív M'Badjala Diaby
Foto: Archív M’Badjala Diaby

Ľudia, ktorí sa narodili citlivejší so zvýšenou vnímavosťou, sú ako silné športové vozidlá. Akoby mali silný motor, vyžadujúci špeciálne palivo a osobitnú starostlivosť. Pri správnom udržiavaní môžu byť jedným z najvýkonnejších strojov na svete a vyhrávať veľa závodov. Problém však spočíva v tom, že neboli naučení prevádzkovať tak výkonný stroj. Podľa psychológa Edwarda Hallowella, je to ako mať Ferrari s brzdami na bicykli. Aj takto odborníci popisujú stigmou opradenú hraničnú poruchu osobnosti. My sme sa na túto tému porozprávali s „Báďou“ M’Badjala Diaby, talentovanou ašpirujúcou poetkou, modelkou a veľkou bojovníčkou.

Ako by si sama seba charakterizovala, seba ako ľudskú bytosť, v ideálnom svete bez nálepiek a diagnóz?

Ja by som sa opísala ako osobu s umeleckou dušou a tiež ako niekoho, kto sa v 22 rokoch pokúša znovu začať žiť, objavovať svet a samú seba.

Nedávno si napísala knihu, zbierku básní o balansovaní na hrane. Popisuješ v nej svoje fungovanie s hraničnou poruchou osobnosti (ďalej len HPO). Pomohlo ti vypísať sa zo svojich pocitov? 

Určite áno. Jedným z hlavných dôvodov, prečo som chcela knižku vydať, bolo práve uvoľnenie. Pomohlo mi, že som mala pomyselnú zámienku, pod ktorou som mohla so všetkým vyjsť von. Pretože vôbec nie je jednoduché začať hovoriť. Nezačneš slovami: Ahoj, som hraničiar.

Písanie samé o sebe mi pomáha už veľa rokov. Netreba čakať zázraky typu, napíšem básničku a hneď je mi dobre. Ale skôr sa k poézii vraciam, keď je mi lepšie, aby som videla, že väčšinou uvažujem úplne inak. Myšlienky sú iba podnety, ktoré mi podsúva porucha. To, čo si obyčajne myslím, nesúvisí s tým, čo prežívam v suicidálnych etapách alebo depresívnych epizódach.

Čo ti okrem písania ponúka priestor prejaviť sa? 

Momentálne paradoxne internet. Snažím sa prejavovať aj cez písanie verejných príspevkov. O sociálnych sieťach sa hovorí ako o falošnej vizitke, s čím súhlasím. Ja sa však snažím o čo najpravdivejší obraz reality, aby som ukázala všetky svoje stránky.  Nie vždy sú pohodové, hoci sa pohodovými môžu zdať. Keď človeku všetko v živote vychádza, neznamená to, že nemôže mať nejaký vnútorný problém. Napríklad nedávno som jednej kamarátke povedala, že mi nie je úplne najlepšie a ona hneď vyslovila vetu: Veď vydávaš knižku a robíš modeling, takže tebe nemôže byť zle.

Moja terapeutka reagovala úplne skvelou myšlienkou: Nehľadiac na to, aké úspechy alebo neúspechy budeš v živote mať, už len táto porucha a všetko, čím som si v živote prešla, je natoľko veľkým hendikepom, že ho nedokáže vyriešiť len tak nejaká vonkajšia vec. To mi pomohlo uvedomiť si, že moje pocity sú validné. Nech si každý hovorí, čo chce.

Čomu sa okrem štúdia literatúry a modelingu venuješ?

Hrám na ukulele a občas si spievam, len tak pre seba. Najviac sa skutočne realizujem práve písaním a modelingom. Modeling ma živí, baví a napĺňa. Ľudia, s ktorými sa v práci stretávam, sú úplne skvelí a keď som sa k nim minulý rok pridala, podporili ma, aby som začala realizovať svoje sny.

Ako momentálne vnímaš svoje duševné zdravie? 

Momentálne je moje duševné zdravie na dobrej ceste, ale … (smiech) … stále musím zdôrazniť že nech som v akejkoľvek fáze, nech je mi akokoľvej dobre alebo zle, som stále na hrane. Kedykoľvek môže dôjsť k obratu o 180 stupňov a ja to ani nepostrehnem. Ale snažím sa pripomínať si, že som emočné prepady už niekoľkokrát zvládla a viem, že ich zvládnem zase. Popasujem sa s tým najlepšie, ako budem vedieť.

Ktoré aktivity alebo aspekty života sú pre teba náročnejšie než pre ostatných?

Najviac asi sústredenie. Často sa mi stáva, že začnem derealizovať, utekajú mi myšlienky. Je naozaj ťažké vrátiť sa naspäť, sprítomniť sa. Spomínam si na ťažké stavy počas maturitnej skúšky. Bolo to veľmi nepríjemné, lebo v tej dobe som ešte vôbec nevedela, o čo ide. Preto som musela maturitu opakovať. Neskôr som zistila, že mám hraničnú poruchu osobnosti.

Prezradíš nám, ako sa pri pocitoch derealizácie dokážeš ukotviť?

Väčšinou mi pomáha, keď si v mojej izbe nájdem jednu vec, ktorú poznám. Pri derealizácii sa mi stáva, že sa pozerám na veci okolo mňa a absolútne nerozumiem, na čo tie veci sú. Okrem toho som dezorientovaná a nechápem, kde sa momentálne nachádzam. Veci mám preto okolo seba strategicky rozložené. Keď sa zadívam na konkrétnu známu vec, napríklad narodeninový darček od kamaráta, dokážem sa pomaly vrátiť do reality. Snažím sa ukotviť v prítomnosti, ale nie vždy sa mi darí. Dôležité je aj napriek prvotnému neúspechu zachovať pokoj. Nesnažiť sa bojovať nasilu. Funguje tu zákon akcie-reakcie, čím viac sa človek snaží bojovať, tým intenzívnejšie sú nepríjemné pocity.

Teraz sa pokojne prejav a možno sa pridám aj ja (smiech). Aké sú tie najhoršie rady a pripomienky od ľudí, ktorí nemajú poňatia o tom, čo prežívaš?

Je ťažké si vybrať. Naozaj enormné množstvo vecí, ktoré ľudia hovoria v súvislosti s duševným nezdravím, je úplne mimo realitu. Viem, že nechcú primárne ublížiť. Ale napríklad keď mi niekto povie vetu „veď ja som tiež občas náladová, hovorím si, že sú to dve diametrálne odlišné veci. Alebo klasika typu: „máš celý život pred sebou a sú ľudia na svete s oveľa ťažšími osudmi“. Súhlasím, ale navzájom sa porovnávať nemá cenu. Ja nežijem život ostatných ľudí, ja žijem ten svoj. Čo vnímam ja ako problém, je môj problém, čo ten druhý vníma ako problém, pre mňa problémom vôbec nemusí byť.

Depresia je mnohokrát spájaná s lenivosťou. Ľudia majú dojem, že ležíš v posteli, pretože v nej ležať chceš. Ty v tej chvíli ani nechceš existovať. Vďaka odkazom na lenivosť pri depresívnych stavoch vzniká bludný kruh. Podvedome si do kruhu pridáš myšlienky typu: dnes som nič nespravila, málo som sa snažila a nebola som produktívna“. A neznášaš sa preto ešte viac.

Vo svojich IG stories otvorene hovoríš o vzťahu k sebe samej. Ako sa ti darí na tom pracovať, zlepšovať sa?

Niekedy lepšie, niekedy horšie. Zároveň sa snažím na seba netlačiť. Prijímam fakt, že sú veci, ktoré na sebe momentálne neznášam.

Mätúco môže ohľadom témy sebaláska pôsobiť všemúdry internet. Ja napríklad nemusím tú prílišnú pozitivitu na sociálnych sieťach. Sebaláska, musíte sa milovať za každú cenu. Keď budeme každému hovoriť, že sa musí mať rád a jemu sa nedarí, bude sa neznášať ešte viac.

Vyššie sme spomínali, že vo voľnom čase hráš na ukulele. Na tvojom Instagrame ma upútal prístup, ktorý si pri hraní a spievaní zaujala: Nemusí to byť dokonalé, ale dôležité je užiť si to. Pomáha ti?

Tento prístup som začala uplatňovať počas svojej prvej hospitalizácie, v momente, keď už som mohla mať pri sebe osobné veci. Priniesla som si ukulele a potichu som si hrala sama zavretá v miestnosti. Personál ma neskôr presvedčil, aby som začala hrať i medzi ostatnými v komunite. Pomohli mi prekonať strach z odsúdenia, vypískania. Bála som sa, že si všimnú každú nedokonalosť. Vôbec mi ani nenapadlo, že 100% výkon od seba očakávam len ja.

Nikomu nič nevychádza perfektne. Naše záujmy a koníčky by jednoznačne nemali byť limitované perfekcionizmom. Podobný princíp sa snažím aplikovať aj keď píšem alebo predvádzam na móle. Dokonca som sa naučila všimnúť si chybu a mať z nej radosť, pretože vytvára priestor na zlepšenie.

Máš podobných prístupov / life-hackov viac?

Áno. V poslednej dobe som si začala všímať momenty, kedy vidím svet čiernobielo a uvedomila som si, že svet taký naozaj nie je. Sú ten len moje farboslepé chvíľky. Keď pominú, opäť vidím všetky palety farieb. Takže depresívne fázy beriem ako pomyselné nasadenie čiernych okuliarov.

O čiernobielom videní sa v súvislosti s HPO hovorí veľa. Verím, že v terapii je vďačnou témou. Priblížila by si nám prístup tvojho terapeuta k tejto téme?

Väčšinou, keď na sedení o niečom hovoríme, tak sa spomínanej témy dotkneme. Je charakteristická pre hraničiarov. Z môjho rozprávania terapeut rozpozná, že začínam myslieť dichotomicky a v zápätí ma upozorní na konkrétne miesta v rozhovore. Ja sa snažím zapamätať si ich a pri nasledujúcom stave identifikovať. Nejde to samozrejme naraz, človek sa učí postupne.

Odkázala by si niečo ľuďom, ktorí stále neveria na neviditeľné trápenie?

Ľudia často prehliadajú veci týkajúce sa mentálneho zdravia. Nedochádza im, že aj psychika pôsobí na fyzické zdravie. Hovorím z vlastnej skúsenosti. Pri úzkosti je mi zle od žalúdka alebo sa mi motá hlava. Niekedy až takmer omdlievam. Pri depresii mi padajú vlasy a nechutí mi jesť.

Bola by som rada, keby sa viac ľudí vzdelávalo o duševnom zdraví, aby bolo súčasťou školskej výučby a nielen pre deti, ale hlavne pre pedagógov a sociálnych pracovníkov. Práve oni by mali byť nápomocní.

Milá Báďa, ďakujem ti za rozhovor a za fakt, že svojou otvorenosťou prispievaš k destigmatizácii duševných problémov. Prajem ti všetko dobré. Pretože Psychiatria nie je na hlavu!

M’Badjala Diaby (22)

Všestranne umelecky nadaná žena a ambasádorka destigmatizácie psychických porúch. Študuje odbor jazyková a literárna kultúra na Univerzite Hradec Králové. Ako modelka pracuje pre českú New Aliens Agency a poprednú nemeckú agentúru Model Booker. Vo voľnom čase sa venuje hre na ukulele, slam poetry a Instagramu, kde ju nájdete pod menom @_blackie16_ . Nedávno jej vyšla knižná prvotina, básnická zbierka Na hraně, ktorá vznikla počas pobytu na psychiatrickom oddelení. Kniha je plná emotívnych básní o bezmocnosti, strachu, tlaku spoločnosti a živote s hraničnou poruchou osobnosti.

Hraničná porucha osobnosti

Ide o emočne nestabilnú poruchu osobnosti, pri ktorej sa pocity striedajú ako na hojdačke. Táto psychická porucha je väčšinou sprevádzaná epizódami depresie, suicidálnymi etapami, sebapoškodzovaním a derealizáciou. Človek sa odosobní od svojej osobnosti, myšlienok a emócií, najčastejšie v stresovom období. Pri HPO bývajú prítomné chronické pocity prázdnoty, impulzívne až zdravotne rizikové správanie.

Text: Alica Uchytilová

Jazyková korektúra: Ivana Čellárová

Tieto rozhovory sú súčasťou činnosti OZ Psychiatria nie je na hlavu. Ak aj vy máte príbeh, s ktorým by ste sa radi podelili, napíšte nám. Ak ste fanúšikmi či fanúšičkami osvety v oblasti duševného zdravia, nezabudnite nás sledovať na Facebooku a Instagrame. Páči sa vám naša činnosť a radi by ste nás finančne podporili? Môžete tak spraviť na našom transparentnom účte.

Názory respondentky rozhovoru sa nemusia výlučne stotožňovať s názormi občianskeho združenia.

Teraz najčítanejšie