Ombudsman pre cudzincov by pomohol celej slovenskej spoločnosti

Hádky, depresie a celkovo zlá nálada v spoločnosti odčerpávajú veľa energie, ktorá práve teraz je veľmi potrebná a žiaduca. Veď čelíme najväčšej kríze od čias druhej svetovej vojny, pričom nejde v prvom rade o ekonomickú krízu, ale o takú, ktorá má dopad na mentálne a fyzické zdravie ľudí. Máme čo riešiť a  požiare sa hasia pribežne. Zlyhal systém očkovania, bežíme ho opravovať, nemáme zákon alebo vyhlášku, tak ho rýchlo napíšeme. Drží sa to na takých hasičoch požiarov (starostoch, študentoch, dobrovoľníkoch a pod.) a nie na vláde. To iste platí aj o zdravotníkoch. Prišli sme na  to, že zdravotníkov máme nedostatok, ale v obchode si ich bohužiaľ nekúpime. Celkovo korona ukázala, aký obrovský nedostatok zdravotníkov máme a že sa to roky neriešilo.
V článku ale pôjde o 150 tisíc cudzincov, ktorí aj keď sú obyvateľmi Slovenska, sú tu zamestnaní, žijú s celými rodinami, platia tu dane, berú sa len ako malé nepatrné percento neobčanov, a bohužiaľ aj tí z nich, ktorí študovali medicínu.

Zdravotníci

Chýbali pred koronou a všetci o tom vedeli. Teraz do záchrany ľudských životov dávajú svoje zdravie a rodinnú pohodu, ale držia sa. Voláme o pomoc z EÚ a sme vďační rumunským zdravotníkom, že prišli. Tých zdravotníkov z tretích štátov, ktorí bývajú na Slovensku a aj do budúcna majú motiváciu tu zostať, rázne odmietame. Problémom ani nie je európska legislatíva ale jednoducho sa tomu bránime. V parlamente je v súčasnosti na stole balíček vládnych opatrení, ktorým sa v súvislosti s druhou vlnou pandémie dopĺňajú niektoré zákony. Je tam aj bod o zahraničných zdravotníkoch z tretích štátov v podobe takzvanej dočasnej odbornej stáže. Taký systém integrácie zahraničných lekárov v Česku funguje od roku 2004. Na Slovensku sme si až počas pandémie zmysleli, že to potrebujeme, ale chceme to nechať v platnosti LEN počas pandémie + 90 dní. Veď načo by nám boli takíto zdravotníci, teda lekári a sestry, po jej skončení? Po pandémii ich už potrebovať nebudeme a nech vyčerpaní odídu pekne domou. Máme asi dosť svojich slovenských lekárov a hlasy, že vraj nám chýbajú tisícky zdravotníckych pracovníkov asi nie sú pravdivé. Či?

Ukážkový prístup záujmu o príchod zdravotníkov zo zahraničia

Bránou pre vstup do systému zdravotníctva pre absolventov je odborná skúška. Koná sa dva krát za rok, ak sa samozrejme nezruší, ako to bolo pre sestry v roku 2020. Minulý týždeň sa taká skúška konala v Košiciach a zvládlo ju až 15 lekárov a 30 zubárov. Sú to ale tiež hasiči požiarov byrokratickej mašinérii Slovenskej republiky a prešli okrem ročnej prípravy na skúšku aj komplikáciami pri prechode hranice, keďže sa na nich zabudlo vo výnimkách. Museli narýchlo vymýšľať, ako sa otestovať pred skúškou, na ktorú bolo treba prísť s 12-hodínovym najprv PCR ale neskôr aj antigénovým testom. No ale prísť bolo treba na 8:00 ráno. Sú to silní ľudia a odborníci, ktorým gratulujem a držím palce v boji s pandémiou na Slovensku! Čo ale majú robiť neúspešní zubári, ktorí veľmi chýbajú a chýbalo im pár bodov na skúške, príp. jazyková bariéra ukázala v strese tú svoju horšiu stránku? Zaplatili 1 064 eur a … majú sa vrátiť domov, vo väčšine prípadov na Ukrajinu a povedať rodinke, že prepáčte zbytočne som minul svoj kvartálny alebo ročný plat a pracovať tam mi nedovolili? Dočasná stáž neráta zo zubármi ani v navrhovanej zmene.

Očkovanie cudzincov

Cudzinci žijúci na Slovensku, ktorí nemajú verejné poistenie nemajú právo na očkovaciu látku a nemôžu si ju ani kúpiť. Otvára sa tak veľká téma poistenia pre cudzincov, pripomínam, že je ich až 150 tisíc ľudí nachádzajúcich sa na Slovensku. Prečo asi poistenie nemajú a aký dopad to môže mať na celkovú zaočkovanosť obyvateľstva Slovenska? Pravdou je, že zákon o zdravotnom poistení znemožňuje účasť v systéme verejného zdravotného poistenia niektorým typom cudzincov a to aj keď majú na Slovensku povolený pobyt. Znemožňuje im to naša slovenská legislatíva, ktorá vznikala a aj menila sa ešte pred pandémiou. Tak napríklad nemôžu byť poistení investori pôsobiaci ako konatelia slovenských firiem alebo študenti a dobrovoľníci. Z epidemiologického hľadiska je to samozrejme nezmysel a to sa úplne stotožňujem s právničkou a členkou mimoparlamentného PS Zuzana Števulovou.

Potreba ombudsmana pre cudzincov ako splnomocnenca vlády je teraz viditeľná ako nikdy predtým. Otvárajú sa problémy, ktoré majú dopad na celú spoločnosť. Na Slovensku pôsobí 10 splnomocnencov vlády a to aj pre menej početné komunity a podľa mňa je nevyhnutné zriadenie takej pozície pre 150 tisíc obyvateľov Slovenskej republiky, ktorí doteraz nemajú jedného predstaviteľa, ktorý by ich zastupoval. Vláda má zadefinovanú možnosť zriadenia takého úradu v programovom vyhlásení a malo by byť našim spoločným záujmom, aby sa to aj uskutočnilo v tomto volebnom období. Výhodou splnomocnenca mimo iného je, že prináša iný uhol pohľadu na danú konkrétnu problematiku, čo dodáva otázke iný rozmer a nie je na mieste, aby štát celú agendu ponechal. Máme migračnú politiku a práve štát sa má stať iniciátorom integračných stratégií a opatrení, ktoré nebudú vyháňať odborníkov a investorov z nášho územia.