Skutočné zmeny robíme my

Už prípravné rozhovory s hosťami druhého webináru Globálne doma sa niesli v príjemnej atmosfére. Zišla sa silná zostava jednotlivcov, ktorí denne bojujú v rôznych expertízach za zmeny, ktoré majú mať pozitívny dopad na ich komunitu. Pripravovali sme sa na diskusiu k téme, ktorú ťažko zaradiť medzi príjemné. Aj z hľadiska psychológie nám organizačná psychologička Kristína Pomothy vysvetlila, prečo je zmena pre nás tak náročná. Zmena je náš novodobý tiger schovávajúci sa v kríku, straší nás, zneisťuje, stresuje, zhoršuje racionálne vyhodnocovanie situácie. Ako teda môže skupina ľudí, ktorí riešia zmenu, narážajú na nekonečné množstvo prekážok, diskutovať o tejto téme pozitívne a ešte motivovať iných k pozitívnej zmene? O zmenu sa môžeme snažiť na niekoľkých úrovniach – v spoločnosti, v organizáciách, v ktorých pôsobíme, či sami v sebe. Pokúsim sa zhrnúť ako sa v jednotlivých rovinách darí našim hosťom, v čom sa im darí, kde vzniká u nich prípadná averzia a na čo konkrétne sú hrdí.

Cieľom Slovak Global Network je prepájať, zviditeľňovať a vytvárať príležitosti pre mobilizáciu angažovaných jednotlivcov a organizácií z rôznych expertíz a geografického umiestnenia. Okrem spomínaného Ľuda Ódora prijali pozvanie do diskusie Braňo Kleskeň ako zástupca neziskovej organizácie Leaf, konkrétne digitálnej platformy Growni, ktorý bol aj partnerom webinára. Ako reprezentant komunity Slovákov v zahraničí a človek aktívny vo vzdelávaní a zdravotníctve bol Andrej Probst. Za médiá prijal pozvanie Lukáš Fila z Denníka N. Za umenie a akadémiu rektorka VŠVU Bohunka Koklesová. Za šport prišiel diskutovať Michal Handzuš a odborný pohľad z hľadiska psychológie prinášala Kristína Pomothy.

Už po druhý krát sme mali rovnako ako naposledy pre hostí pripravené tri otázky.

1. Na úvod sme sa spýtali na to, čo sa našim hosťom darí, čo sú aktivity, ktoré tlačia vpred, kde cítia, že sa im niečo podarilo pozitívne zmeniť. Braňo za Leaf spomenul viaceré iniciatívy, ktoré ako Leaf zastrešujú. Samotná platforma Growni, ktorá bola spustená minulý rok je dobrým príkladom, ktorý ukazuje ako sa vieme navzájom posúvať ďalej. Príklad úspechu, na ktorý však Braňo poukázal, bol mentoringový program pre učiteľov základných a stredných škôl. Bohunka za VŠVU rozprávala o radosti a hrdosti zo  zmeny v nastavení školy smerom k externému prostrediu, kde sa škola znovu vracia k tradícii zaujímania aktívneho stanoviska smerom k hodnotovému nastavenia v spoločnosti. Pozitívny dopad tejto zmeny vníma cez absolventov, ktorí sa opätovne hlásia k svojej alma mater. Andrej za komunitu zahraničných Slovákov a špecificky za komunitu Slovákov v Čechách, hovoril o novej diaspóre ľudí, ktorí odišli po roku 1989 kvôli vzdelaniu, či práci a ktorí sú špecifickí tým, že sa angažujú a aktívne zaujímajú o zlepšovanie života na Slovensku. Spomenul Pražskú kaviareň a aktivity, ktoré organizuje. Či už sú to organizácie eventov v súlade s eventami organizovanými na Slovensku, alebo konkrétne projekty ako pripomienkovanie zákonov, voľby a podobne. Ľudo spomenul úspechy vo verejnej správe, konkrétne v oblasti verejných financií, kde napomáha k zmene paradigmy pri robení rozhodnutí, konkrétne robenie rozhodnutí na základe dát. Hovoril o 4 rovinách realizácie zmeny, ktoré vníma ako nevyhnutné pre zmenu (zmena filozofická, inštitucionálna, ľudská a zručnostná). Michal za šport, konkrétne za hokej, spomenul, ako sa mu podarilo priviezť z Fínska experta, ktorý priniesol veľké množstvo inovácií do organizačno koordinačnej zložky okolo hokeja. Inšpirácie od expertov či expertíz zo zahraničia spomenuli vicerí hostia. Obzvlášť pozitívne Michal vnímal zmenu v kritériách licencovania pre trénerov, kde okrem tvrdých zručností sa začal klásť dôraz aj na mäkké zručnosti, ktoré doteraz úplne absentovali. Lukáš hovoril o pozitívnom príbehu Denníka N, ktorý ako každé médium hrá dôležitú rolu pri realizovaných zmenách. Poukázal na proces – ako sa postupne menil samotný obsah – doplnenie špecializovaných častí ako kultúra a šport, na vydavateľstvo a udržateľný model, ktorý sa podarilo preniesť aj do susedného Česka. Kristína uzatvorila diskusiu z psychologického uhla pohľadu. Hovorila o rezistencii. Spomenula štatistiku, podľa ktorej 75% firiem a organizácií, ktoré sa snažia o zmenu neuspejú v transformácii, lebo tá si vyžaduje zmenu nastavenia mysle, venovaniu sa aj emočnej zložke, predsudkom, kognitívnej disonancii voči zmene.
2. V druhej otázke sme dali priestor v diskusii pomenovať aj existujúce obmedzenia, či prekážky, na ktoré narazili aktivity našich hostí. Braňo nadviazal na projekt mentorovania učiteľov, ktorého limit je finančný rámec. Potenciál na škálu vníma práve vo vytvorení fondových príležitostí. Zároveň pomenoval potrebu znižovania regulačných bariér. Legislatívne procesy majú svoje obmedzenia a často tvoria umelú prekážku v potenciálnom raste. Michal poukázal na zúžený pohľad spoločnosti na šport len ako na vrcholový šport. Podľa jeho názoru je nutné zmeniť nastavenie jednotlivcov a spoločnosti k športu, budovať lásku k pohybu už od detí, nevyhnutnosť vytvárať pre deti príležitosti, aby si mohli vzťah k pohybu budovať, aby mali priestor aj vďaka športovej snahe zažívať prehru, prácu v tíme, stanovenie si cieľov. Bohunka kriticky vníma, že umenie sa stalo apendixom spoločnosti, že škola nemá dostatok finančných zdrojov na reprezentáciu prác v zahraničí. Zároveň upozornila na legislatívne obmedzenia, ktoré škole znemožňujú dať príležitosť úspešným umelcom z praxe vyučovať na škole pre nedostatok kvalifikácie. Venovala sa aj mysleniu ľudí vrámci organizácie, ktoré nie je otvorené zmene. Aj Ľudo za verejnú správu poukázal na potrebu zmeny nastavenia myslenia z kopírovania a prekladania na vedomostnú ekonomiku, potrebu hodnotovej, generačnej výmeny. Andrej hovoril o neustálom, až mravenčom úsilí, ktoré je potrebné pre dosiahnutie zmeny, o častokrát nevedomosti, na ktoré dvere je vlastne treba zaklopať, aby sa zmena zrealizovala. Lukáš upriamil pozornosť na najtemnejšiu stránku v diskusii a to na bezpečnostný aspekt novinárskej práce a pripomenul, ako nesmieme zabúdať na hrôzy, ktorých sme ešte nedávno boli svedkami – vraždu, sledovania, či diskreditačné kampane namierené proti novinárom. Čiastkovo sa venoval aj obmedzeniam súvisiacim s globálnou pandémiou, ktorá v mnohom pozastavila veľa vydavateľských príležitostí. Taktiež spomenul tlak štátnych reprezentantov na súkromných investorov médií. Kristína sa vrátila k rezistencii a pomenovala procesy, ktoré sa interne dejú v každom z nás pri zmene – zmena spôsobuje stres, ktorý má kognitívne a emočné prejavy. Kognitívne procesy, ktoré v nás bežia, sú komplexom zásad, v ktoré veríme, domnienok a slepých miest. Emočne sme zaplavení vedomým a nevedomým strachom. Samotné uvedomovanie si toho, že toto je normálny jav, je začiatok práce na zvládnutí stavu a tým svojho nastavenia na zmeny. Vzájomné odsudzovanie, či pýtanie sa prečo niečo nefunguje, nás naopak vzďaľuje od seba, vedie len k hlbšiemu a hlbšiemu cynizmu, ktorý je dokázaným obranným mechanizmom. Čo funguje v snahe o vzájomné porozumenie a lepšie uchopenie vzájomných požiadaviek na zmenu, je spýtať sa “ako to funguje u teba?” 
3. Poslednou otázkou sme sa chceli pozrieť na inšpiráciu na úrovni jednotlivca. Čo vieme každý z nás za seba urobiť a ako sa vieme dlhodobo držať motivovaní k realizácii zmien. Ľudo pomenoval ako kľúčovú trpezlivosť a pre zmeny vo verejnom sektore čo najaktívnejšie pracovať so stredným manažmentom. Bohunka hovorila o odvahe dať mladšej generácii priestor realizovať zmeny. Michal hovoril o prepojení zmeny zhora a zdola, ako jedno nevie ísť bez druhého a tiež pomenoval pre šport nevyhnutnosť doplniť chýbajúce kompetencie. Andrej za komunitu zahraničných Slovákov apeloval na komunikáciu nielen o zmene samotnej, ale aj s ľuďmi, ktorí majú zmenu realizovať, tiež hovoril o doplnení potrebných tvrdých zručností pre verejnú správu. Pre Braňa dlhodobo funguje udržiavať živý veľký sen a denne realizovať jeden malý praktický krok smerom k jeho dosiahnutiu. Lukáš vyzdieľal svoj systém troch krokov analýzy vnútorného nastavenia (1. Viem zmeniť situáciu, 2. Alebo potrebujem zmeniť seba, 3. Alebo nie je potrebné urobiť nič). Kristína apelovala aj na potrebu udržiavať mieru stability, nielen neustálu potrebu challengeovať a na potrebu realizovať introspekciu.

Povedaného bolo veľa múdreho. Čo z toho vlastne vyplýva? V princípe sme za večer uvarili obrovské menu, z ktorého by pre každého mohla byť aspoň jedna správna prísada. Vyplýva mi aj, že veľa o sebe medzisektorovo nevieme. Veľa tém máme spoločných, veľa problémov, ktoré riešime, majú rovnakého menovateľa a vytváranie príležitostí na vzájomné spoznávanie sa pôsobí ako kľúčová funkcionalita.

Ak by som to mala zhrnúť za seba, tak by som spravila takýto záver:

1. Zmena sa robiť dá! Na individuálnej úrovni existuje obrovské množstvo prirodzených procesov, ktoré nás nastavujú proti zmene, aj keď je pozitívna. Na Slovensku je stále obrovské množstvo príležitostí a obrovský priestor meniť veci verejné, robiť pozitívny impact.
2. Každý z nás vie realizovať zmenu, ale je potrené vyzbrojiť sa trpezlivosťou, každý potrebuje vytvoriť vlastný podporný mechanizmus na dlhodobé udržanie chuti robiť zmenu.
3. Hlavné prekážky na strane štátu, ktoré je potrebné zrealizovať a ktoré môžu ohroziť existenciu, či rast projektov zameraných na pozitívnu zmenu sú financovanie a odstraňovanie legislatívnych bariér.
4. Ak má niekto chuť realizovať zmenu, konkrétne príležitosti či už mentoring, projekty na participáciu, dobrovoľnícke príležitosti vie nájsť napríklad aj na platforme GROWNI.

Signing out.