Štúdia Care4Youth podporí mladých cez labyrint dospievania

Dospievanie vie byť náročné. Mnoho mladých sa v tomto období nevyhne emocionálnym problémom či problémom v správaní. Tím pod vedením Zuzany Dankulincovej (Lekárska fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika) skúma v rámci projektu Care4Youth, ako je náš systém starostlivosti pripravený podať pomocnú ruku dospievajúcim a ich rodičom a aké vylepšenia systému navrhnúť, aby boli šité na mieru ich aktuálnym potrebám. Spolu s kolegyňami nedávno vydali o projekte vedeckú monografiu Cesta labyrintom, ktorú nám v blogu predstavili.
Prečo práve emocionálne problémy a problémy v správaní?
Najčastejšie sa objavujúcimi problémami v oblasti duševného zdravia sú počas detstva a dospievania emocionálne problémy a problémy v správaní. Zahŕňajú veľmi širokú škálu problémov, ktoré sa prejavujú odlišným spôsobom. Mladí ľudia s takýmito problémami bývajú v svojich prejavoch veľmi živí, menia sa im nálady, sú často smutní, rýchlo sa nazlostia, často sa zapájajú do bitiek, dostávajú sa do konfliktu s dospelými. Nech už ide o problémy na úrovni emócií alebo správania, pre obe platí to isté. Sú to problémy, ktoré dospievajúcim bránia naplno využiť potenciál, ktorý sa v nich skrýva a ktorý by v tomto období svojho života mohli a mali naplno rozvíjať.
Výskyt emocionálnych problémov a problémov v správaní je pomerne častý. Odhadom nimi trpí až 10-20% dospievajúcich. Takéto problémy majú zároveň vplyv na to, aké úspešné budú v škole, vo svojej budúcej práci a vo vzťahu k ľuďom v ich okolí. Aj keď je pre ich zdravý vývin dôležité poskytnutie kvalitnej starostlivosti, v tejto dobe vieme veľmi málo o tom, aká starostlivosť je im a ich rodičom poskytovaná a či im môže pomôcť.
Aká je starostlivosť o týchto mladých ľudí a aké sú jej problémy?
Napriek tomu, že sú emocionálne problémy a problémy v správaní tak časté a že ich pribúda, začína byť stále viac jasné, že súčasný systém starostlivosti na tento nárast nemusí byť dostatočne pripravený. Systém starostlivosti o takéto deti a adolescentov zahŕňa celé spektrum poskytovaných služieb od podpory rodičov, poradenskej, psychologickej, sociálnej a psychiatrickej starostlivosti. O tom, čo a ako v tak komplexnej starostlivosti funguje či nefunguje, a ak to nefunguje, tak prečo tomu tak je, vieme očividne veľmi málo. Starostlivosť je často popisovaná ako „čierna skrinka“, čo naznačuje, že sa vie len málo o konkrétnom obsahu ponúkanej starostlivosti a ešte menej o jej krátkodobých a dlhodobých výsledkoch.
Ako prebieha štúdia Care4Youth?
Štúdiou Care4Youth sme sa pokúsili do tejto „čiernej skrinky“ vniesť potrebné svetlo. Naším cieľom bolo zmapovať súčasný systém starostlivosti o dospievajúcich s emocionálnymi problémami a problémami v správaní na Slovensku. Zaujímalo nás, aký je a aké sú jeho možné nedostatky z pohľadu všetkých, ktorých sa to týka (dospievajúcich s problémami, ich rodičov, poskytovateľov starostlivosti a ďalších zainteresovaných inštitúcií). V neposlednom rade nás zaujímalo aké sú rizikové a protektívne faktory, ktoré ovplyvnia ich úspešnosť v systéme starostlivosti, alebo naopak, ktoré ich ohrozujú.
To všetko robíme s cieľom podporiť návrh vylepšení v systéme starostlivosti, ktorý by bol prospešným pre všetky zúčastnené strany. Odporúčania by mali byť vytvorené pre poskytovateľov starostlivosti a ďalších zainteresovaných inštitúcií v rámci systému starostlivosti o dospievajúcich s emocionálnymi problémami a problémami v správaní ako aj pre politikov podieľajúcich sa na tvorbe legislatívnych opatrení v rámci systému starostlivosti.
V porovnaní s inými doteraz realizovanými štúdiami sme sa v rámci štúdie Care4Youth, ktorú sme uskutočnili v Košiciach a širšom regióne, posunuli o krok ďalej. Pri dosahovaní našich cieľov sme sa opierali o tri základné piliere. V prvom rade sme sa rozhodli pre kombinácie kvantitatívnych a kvalitatívnych metód. Použitie kvantitatívneho a kvalitatívneho skúmania súčasne jednak prináša veľmi bohatý zdroj informácií a jednak znižuje možné nedostatky oboch prístupov v porovnaní so situáciou, kedy sú uskutočňované samostatne. V súčasnej dobe máme ukončenú kvantitatívnu časť štúdie a pokračujeme v kvalitatívnej. Po rozhovoroch s poskytovateľmi starostlivosti nás tento rok čakajú rozhovory so samotnými dospievajúcimi a ich rodičmi.
Pri robení výskumu pre nás zostávala dôležitou otázka, aká je jeho relevantnosť pre prax, ak sa na hľadaní odpovedí nepodieľajú tí, ktorých sa problém týka a ktorí o ňom majú informácie tak povediac z prvej ruky. Riešením bolo preto z nášho pohľadu využitie tzv. participatívneho prístupu, čiže spolupráce s tými, ktorých sa skúmaný problém týka. Je to robené preto, aby sa získali vedomosti potrebné na vytvorenie takých odporúčaní a riešení, ktoré budú naozaj účinné a cieľovej skupine skutočne pomôžu. Na základe vytvoreného partnerstva s výskumníkmi sa tak ľudia, ktorých sa skúmaný problém týka, dostávajú priamo k procesu tvorby praktických riešení problémov a prekonáva sa medzera, ktorá medzi teóriou a praxou obvykle existuje. Schopnosť priniesť komplexný pohľad nám umožnilo zapojenie všetkých zúčastnených, čiže samotných dospievajúcich, ich rodičov a poskytovateľov starostlivosti.
Rozmanitosť sa nevyhnutne prejavila aj na zložení tímu. Na štúdii pracuje tím psychológov, sociálnych pracovníkov a ekonómov z Ústavu psychológie zdravia a metodológie výskumu na Lekárskej fakulte Univerzity P. J. Šafárika. Všetko sa zároveň deje v úzkej spolupráci so zástupcami samotných inštitúcií v oblasti psychológie, psychiatrie a sociálnej práce.
Naše doterajšie priebežné výsledky sa nám podarilo v ucelenej podobe zhrnúť v publikácii Cesta labyrintom: Dospievajúci s emocionálnymi a problémami a problémami v správaní v systéme starostlivosti. V jej rámci sme sa pokúsili predstaviť emocionálne problémy a problémy v správaní dospievajúcich v kontexte systému starostlivosti, pozreli sa na to ako je v súčasnej dobe organizovaný systém starostlivosti o dospievajúcich s emocionálnymi problémami a problémami v správaní a aké sú jeho hlavné charakteristiky. Veľkú časť pozornosti sme venovali existujúcim bariéram a nedostatkom v systému starostlivosti o dospievajúcich s emocionálnymi problémami a problémami v správaní a na záver sme priniesli návrhy možností vylepšenia existujúceho systému starostlivosti tak, ako to vnímajú zo svojho pohľadu samotní poskytovatelia starostlivosti.
Nekončíme, pokračujeme -pridajte sa do tímu!
A keďže náš výskum stále pokračuje, pre končiacich študentov odboru psychológie máme ponuku, ktorou je doktorandské štúdium v odbore Lekárske vedy (Medical Sciences) v rámci duálneho doktorandského štúdia s holandskou Univerzitou v Groningene.
Kde nájdem viac informácií?
Samotná publikácia je voľne dostupná v elektronickej podobe tu. Pre ďalšie informácie navštívte našu stánku www.care4youth.com alebo nás kontaktuje cez email [email protected].
Autorka textu: Zuzana Dankulincová
Doc. Mgr. Zuzana Dankulincová PhD. je psychologička, titul PhD získala na prestížnej Univerzite v Groningene (Holandsko), s ktorou aj naďalej intenzívne spolupracuje a je docentka v odbore sociálna psychológia (Masarykova Univerzita v Brne, Česká republika). Ako vedecká pracovníčka pôsobí na Ústave psychológie zdravia a metodológie výskumu, Lekárskej fakulty, Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Je hlavnou riešiteľkou a členkou viacerých výskumných tímov v národných a medzinárodných projektoch. V súčasnosti vedie výskumnú štúdiu Care4Youth (https://care4youth.com/) zameranú na mapovanie systému starostlivosti o dospievajúcich s emocionálnymi problémami a problémami v správaní. Okrem toho sa podieľa na štúdii Health Behaviour in School-aged Children (https://hbscslovakia.com/), ktorá mapuje zdravie a so zdravím súvisiace správanie školákov v ich sociálnom kontexte, kde má na starosti oblasť duševného zdravia. Výsledky svojho skúmania pravidelne publikuje v medzinárodných karentovaných časopisoch.
Ilustrácie Cesta labyrintom, autor Michal Dankulinec
Viac informácií o Žijem vedu nájdete tu, na Facebooku na stránke Žijem vedu, na Twitteri, LinkedIne alebo Instagrame.