13 otázok sčítania a ich NEexistencia v štátnych registroch
Len 13 otázok sčítania obyvateľov 2021, pritom existujú polemiky či názory o tom, že na čo sa zisťujú keď všetky tieto údaje o obyvateľoch štát má. No je to pravda? Má ich? A ak ich má, tak prečo ich nevyužil? Keďže sme pracovali či pracujeme s viacerými štátnymi registrami a aj na sčítaní obyvateľov, tak si skúsime na základe vlastných skúseností a znalostí k tomu niečo napísať. Samozrejme o každej premennej vieme napísať a aj porozprávať viac a ak Vás to bude zaujímať, tak nás neváhajte kontaktovať.
Základným rysom sčítania obyvateľov 2021 je okrem toho, že ide o plne elektronické sčítanie aj to, že ide o prvé integrované sčítanie. A čo to znamená?
Že nie všetky údaje sa budú zisťovať od obyvateľov, ale štát využije svoje registre na to, aby si tieto dáta z týchto registrov spracoval. A takto už pri sčítaní obyvatelia neodpovedajú na otázky o ich adrese trvalého bydliska, veku, pohlaví, štátnej príslušnosti, ekonomickej aktivite, postavení v zamestnaní či odvetví ekonomickej činnosti ich zamestnávateľa.
No aj napriek tomu sú v rámci príspevkov či diskusií aj reakcie k tomu, že na čo má obyvateľ na tieto otázky odpovedať, veď všetky tieto údaje už štát o nich má. Tak si skúsme o tejto reakcií ľudí bližšie povedať a skúsme si v skratke priblížiť jednotlivé premenné aj s krátkym komentárom.
- Aké je miesto vášho súčasného pobytu?
Trvalá adresa obyvateľa sa preberá na základe zadaného rodného čísla z registra fyzických osôb ministerstva vnútra, ale súčasné bydlisko tam nie je a ani nikde v iných registroch ho nenájdete. Je možné, že časť obyvateľov má totožné súčasné bydlisko s prechodným bydliskom, ale aj prechodných bydlísk majú obyvatelia viacero a aj preto sa na túto otázku je potrebné priamo pýtať. Plus osobitným dôvodom je, že výrazné množstvo ľudí žije mimo svojho registrovaného bydliska (len v Bratislave okolo 100 000 ľudí). Aj na základe Vašej odpovede budú následne spracované a dostupné údaje za tzv. obvyklé bydlisko.
Dodatok – číslo bytu: A aj v prípade zhodného trvalého a súčasného pobytu (či obvyklého) vzniká problém pri bytových domoch, kedy je nízka vyplnenosť čísla bytu pri osobách v rámci RFO. Je to spôsobené tým, že v minulosti to nebola povinná položka. Teraz, ak mení obyvateľ trvalý pobyt do bytového domu, tak pridajú aj číslo bytu.
Osobitne upozorňujem a bude zaujímavé sledovať spracovanie dát aj za neštandardné obydlia, ktoré nie sú súčasťou registrov, ale pritom je dôležité ich v rámci sčítania zachytiť (nie všetci žijú v tradičných bratislavských bytových domoch).
- Mali ste od roku 1980 nepretržitý pobyt v zahraničí v trvaní najmenej 12 mesiacov?
Nejde len o registrovaný pobyt, ale o celkovo pobyt v zahraničí. Čiastočne je možné údaj pokryť z RFO. Zisťovanie tejto premennej je na základe aj metodiky EÚ, kedy je súčasťou nariadenia a teda súčasťou povinne odovzdávaných údajov, ktoré následne budú porovnateľné naprieč krajinami Európskej únie.
- S ktorými osobami bývate v byte v mieste vášho súčasného bydliska?
Odpoveďou na túto otázku definujete s ktorými osobami žijete a preto s ktorými osobami tvoríte bytovú domácnosť. A práve v kombinácii s uvedeným číslom bytu bude možné takto vytvoriť údaje za domácnosti. Ako možný zdroj údajov mohlo byť kombinácia dát za číslo bytu (ale ako sme uviedli vyššie, tak je slabá vyplnenosť) a súčasne rodinných vzťahov v rámci registra fyzických osôb. Lebo súčasťou RFO je osobitná tabuľka obsahujúca najbližšie rodinné vzťahy ako matka – otec – dieťa – manželka. Takto mohli byť potenciálne vytvorené aspoň čiastočne rodinné – cenzové domácnosti.
Tu bude veľmi zaujímavé sledovať metodiku spracovania údajov za hospodáriace či cenzové domácnosti, ktorých zisťovanie je súčasťou slovenských cenzov od 70 rokov minulého storočia. Ale pre ilustráciu, pri mnohých krajinách už od tohto konceptu spracovania domácností na BD, HD a CD dávnejšie upustili a zisťujú len bytové domácnosti (teda osoby žijúce v 1 byte a ich vzájomné vzťahy)
Odpoveďou na túto otázku, že žije daná osoba so synom – dcérou neznamená, že je daná osoba sčítaná. Je potrebné aj za túto dcéru vyplniť sčítací formulár a tak túto osobu sčítať.
- Aký je váš rodinný stav?
Rodinný stav je položka v RFO, ale pri rodinnom stave rozvedený – rozvedená má v porovnaní s dátami demografickej štatistiky štatisticky výraznú podhodnotenosť. Je to pravdepodobne spôsobené tým, že niektoré súdy nedostatočne zasielali informácie o rozvodoch.
Tu mohla byť využitá možnosť buď predvyplnenia a následného potvrdenia či úpravy od obyvateľa, alebo v rámci prípravy kontaktovať súdy a skúsiť aktualizovať aspoň pre potreby sčítania túto položku.
- Koľko živých detí sa vám narodilo?
Priamo v registroch nie je nikde uvedený počet živonarodených detí u mužov ani u žien. Ale kombináciou vzťahov v rámci RFO bolo možné túto položku spracovať. Lebo v rámci vzťahovej tabuľky RFO ostávajú k dispozícii aj historické údaje v prípade zomretia detí. No je tu štatisticky významná podhodnotenosť oproti dostupným dátam u starších osôb, aj preto sa pravdepodobne pristúpilo k zisťovaniu týchto dát od obyvateľov.
Veríme ale, že v prípade autokontrol či položkových imputácií budú použité aj tieto údaje z RFO s ohľadom na zlepšenie kvality zistených údajov.
- Aké je vaše najvyššie dosiahnuté vzdelanie?
Aj keď sa to zdá podivné, tak naozaj neexistuje register najvyššieho dosiahnutého vzdelania. Vznik takéhoto registra komplikuje aj situácia množstva ľudí študujúcich v zahraničí. Snahy o postupný vznik takéhoto registra môžeme sledovať na ministerstve školstva posledných 4-5 rokov (čo oceňujeme), kedy v rámci IS o vysokoškolských študentoch či v rámci Rezortného informačného systému MŠ o žiakoch materských a základných škôl a študentoch stredných škôl si ponechávajú a aktualizujú postupne údaje o žiakoch a študentoch. Samozrejme potenciál využitia informácií o ľuďoch s vysokoškolským vzdelaní je aj existencia titulu v RFO (najmä preto, lebo na zápis musí obyvateľ priniesť originál diplom), ale aj to nie je úplné a hlavne o stredoškolsky vzdelaných ľuďoch takéto údaje absentujú.
Autori blogu ale dávajú verejný prísľub, že sa k tejto téme vrátia v osobitnom blogu aj so zaujímavým návrhom na riešenie, ktoré už majú aj otestované.
- Aké je vaše zamestnanie?
Aj keď je možné spracovať údaje o ekonomickej aktivite, postavení v zamestnaní či odvetví ekonomickej činnosti (veľmi zaujímavá kombinácia dát sociálnej poisťovne, o zdravotnom poistení, RFO, ministerstva školstva, registra právnických osôb, živnostenského registra atď), tak žiadny zdroj pre aktuálne zamestnanie nie je. Pritom ide o povinný údaj v rámci EÚ nariadenia, ktoré malo byť spracované v súlade s ISCO-08 a len na 1 miesto.
Naozaj štát v žiadnom registri nemá napísané, či v prípade, že pracujete napr. v Dopravnom podniku Bratislava, tak či tam pracujete ako vodič, mechanik, ekonóm, upratovač či riaditeľ odboru (maximálne vie zamestnanie členov predstavenstva).
- Aká je adresa miesta výkonu vášho zamestnania?
Pre dopravné a územné plánovanie a v kombinácii so súčasným bydliskom jedna z najdôležitejších premenných. Aj preto sme radi, že sa zisťovala až na úroveň adresy, lebo na základe takejto podrobnosti môžu vzniknúť naozaj zaujímavé riešenia a návrhy úpravy dopravy. Ale keď sa vrátime k dostupnosti takejto informácie, tak majú pravdu ľudia, čo tvrdili, že v rámci sociálnej poisťovne sú aj dáta o adrese zamestnávateľa. Lenže táto adresa často nie je totožná s miestom výkonu práce, ale ide o sídlo zamestnávateľa. Ako príklad môžeme použiť, napr. Magistrát hlavného mesta SR Bratislava, ktorý má sídlo na Primaciálnom námestí, ale jeho zamestnancov nájdete pracovať na Primaciálnom námestí, na Blagoevovej či na Záporožskej. Podobne aj spoločnosti ako IBM, Dell či Volkswagen.
- V akej časovej periodicite dochádzať do zamestnania alebo do školy?
Podobne ako údaj vyššie potrebný pre dopravné plánovanie a správanie, ktoré nie je súčasťou žiadneho registra. Tu bolo zvažované použitie aj big dát a verím, že práve na spracovanie takýchto informácií je budúcnosť použitia dát z aplikácií či telco dát.
- Aký spôsob dopravy využívajú pri dochádzaní do zamestnania alebo do škôl?
Podobne ako údaj vyššie potrebný pre dopravné plánovanie a správanie, ktoré nie je súčasťou žiadneho registra. Tu bolo zvažované použitie aj big dát a verím, že práve na spracovanie takýchto informácií je budúcnosť použitia dát z aplikácií či telco dát. Tu aj napr. v kombinácii s údajmi z kamerových záznamov.
- Aká je Vaša národnosť? Hlásite sa aj k ďalšej národnosti?
Bližšie sme sa tejto premennej venovali tu: https://dennikn.sk/blog/2304500/ako-to-je-s-narodnostou-v-statnych-registroch-pre-sodb/
- Aký je Váš materinský jazyk?
Údaj o materinskom jazyku sa nenachádza v žiadnom registri a bude zaujímavé sledovať aj do budúcnosti pri štatistikmi avizovanom prechode na registrové sčítanie pre cenzus 2031 ako a či bude tento údaj k dispozícii. Autori blogu majú názor na budúcnosť zisťovania premennej a radi ho budú v prípade záujmu aj prezentovať či o ňom diskutovať.
- Aké je vaše náboženské vyznanie?
Podobne ako pri materinskom jazyku ani informácia o náboženskom vyznaní nie je súčasťou žiadneho registra.
Materiál prezentuje názory autorov a Inštitútu dátových politík (IDP), ktoré nemusia nutne odzrkadľovať oficiálne názory ich zamestnávateľov. Cieľom publikovania blogu je podnecovať a zlepšovať odbornú a verejnú diskusiu na aktuálne témy v oblasti dát. Citácie textu by preto mali odkazovať na IDP ako autora týchto názorov.
