Denník N

Liečivá sila hudby…

Lieči len ticho, alebo aj hudba? Čo je na hudbe také liečivé? Ako na nás pôsobí? A pri akých zdravotných problémoch nám môže pomôcť?

Hudba oddávna sprevádza našich predkov. Sprevádza ich život, je im spoločníkom, nástrojom pomenovania pocitov, ale aj súčasťou ich rituálov. A pomerne rýchlo sa stala aj nástrojom uzdravovania.

Ticho, zvuk a hudba

Skôr než prejdeme k samotnej terapií hudbou, priblížime si tri dôležité úlomky. Vzťah hudby a ticha, bohatstvo hudby a jej podstatu. Tri úlomky, ktoré lepšie pomáhajú hudbu „uchopiť“.

O tichu sa píše, že je protikladom hudby a naopak. Ale je to naozaj tak? Jeden prvok bez druhého málokedy dokáže existovať. Ticho je plátnom, na ktorom vynikne hudba. Ticho dáva priestor, aby sme sa naladili na hudbu. Pomedzi tóny hudby dáva priestor na jej vychutnávanie (a vyniknutie tónov). A na konci ponúka priestor na dozvuky. Hudbu bez ticha si ani nemožno predstaviť. A naopak. Ticho je priestorom, ktorý dáva vyniknúť zvukom okolia, ale aj toho, čo je v nás. Ponárame sa do ticha, aby sme počuli – to čo bolo dovtedy skryté. Viac o tichu tu: https://dennikn.sk/blog/1106748/radost-z-ticha/. O tichu sa hovorí, že lieči. Ticho predstavuje návrat, cestu k podstate / k životodarnej sile, ktorá vyviera z človeka. Z jeho duše.

Jednotlivé jazyky sa od seba líšia slovnou zásobou – tým ako dobre dokážu zachytiť a pomenovať konkrétny jav. A predsa na konci všetkých argumentov je ticho. Všetko to, čo nebolo pomenované a čo je za tým. Pretože slová nestačia. Nedokážu obsiahnuť všetko. Oveľa viac možností ponúka napríklad maľba. Môžete prečítať x recenzií odborníkov a predsa nedokážu zachytiť všetko, čo bolo stvárnené. A podobne je na tom aj hudba. Nielenže často nesie posolstvo či múdrosť v podobe slov. Ale aj melódiu a tóny, ktoré dokážu obsiahnuť to, čo nemusíme vládať pomenovať. A k tomu sa pridáva naša skúsenosť. Hudba nám môže pripomínať konkrétnu udalosť, alebo vyvolať v nás konkrétnu emóciu. A preto spôsob ako hudba na nás pôsobí, ešte stále do veľkej miery nie je pomenovaný…

Samotná hudba sa skladá z viacerých zložiek a úlomkov. Tým prvým je melódia. Melódiou nie sú náhodne zoradené tóny, pretože aj od hudby sa očakáva určitá krása. Melódia je ideou, nositeľom hudobnej myšlienky. Melódia dáva hudbe význam. Za zmienku tiež stoja slová – ak hudbu doprevádza text, vtedy by text mal prinášať nejakú múdrosť, prípadne pomáhať nájsť riešenie (mal by mať význam a posolstvo). Text nám môže pomôcť usporiadať si myšlienky a nájsť riešenie. Text (skladby) by nikdy nemal rezignovať na ambíciu prinášať nejakú radu či múdrosť. Kvalita melódie je daná harmóniou tónov, ich bohatstvom, ale aj tichom ktoré zdokonaľuje jej stavbu. Melódia sa spája s intenzitou, ale aj bohatosťou prežitkov, ktoré vyvoláva. S hudbou sa spája aj rytmickosť. Rytmus nachádzame všade okolo seba – striedanie dňa a noci, ročných období, práce a odpočinku. Rytmus je o rýchlosti, akou žijeme. Na rytmus reaguje naše motorické centrum. Môže sa spomaliť naše dýchanie, tlkot srdca, výška tlaku (ak je rytmus pokojný a pomalý), môžeme začať poklepkávať nohou, kývať hlavou (keď si nás rytmus podmaní). Svet naokolo prestane existovať. Nie je priestor tu ísť do hĺbky ohľadom konsonancie a disonancie, uspokojíme sa s tým, že hudba pracuje s protikladmi a smeruje k harmónií. A harmónia, to je aj súznenie dvoch, či viacerých tónov. A to isté robí hudba aj s nami. Preto nás dokáže upokojiť, pomôže nám relaxovať, naladiť sa, prípadne usporiadať si svet. Cestou k liečbe psychosomatických porúch je obnova harmónie medzi dušou a telom. A prejavom disharmónie je stres. Viac o hudbe si pokojne pozrite v hudobnej teórií…

Dejiny liečivej hudby

Vo všetkých starých civilizáciách nachádzame zmienku o liečení pomocou hudby. V takom Egypte ľudí naložili do loďky a počas plavby po Níle počúvali hudbu. Istú úlohu pritom zohralo aj rytmické hojdanie loďky na vode. Pre Grékov bola hudba nástrojom prevencie a zachovania mentálnej hygieny. Dnes by sme povedali, že hudba bola nástrojom psychohygieny. Z Biblie poznáme príbeh, ako Dávid hraním na harfe upokojil kráľa Šaula. V Grécku nachádzame u Aristotela koncepciu zušľachťovania človeka prostredníctvom umenia (a hudby).

V stredoveku liečba hudbou upadla do zabudnutia. V 17 storočí sa v diele Phonurgia Nova píše o hudbe a jej harmonickom pôsobení na zloženie tela a jeho fyziologické a biochemické procesy. V Anglicku sa počúvanie hudby začalo používať pri liečbe duševných porúch a vo Francúzku pri terapií pacientov po chirurgickom zákroku. V Anglicku vznikla aj ucelená koncepcia Latromusica, ktorá hovorí o súvislosti psychosomatických pochodov tela a počúvaním hudby. Pozornosť sa sústreďovala aj na vibrácie hudby, ktoré mali viesť k vyplavovaniu toxických látok a tiež na rytmus (ako impulz k pohybu a k tancu).

V 19 storočí sa hudba začala používať hlavne v kontexte vojny – každá bojová jednotka mala svoju kapelu a dá hudbou udržovala rytmus (pochodu), disciplínu v mužstve a ponúkala aj odmenu (zábavu).

Po II. sv vojne sa opäť začínalo odznova pri budovaní muzikoterapie ako vedy. V Európe vedci išli cestou teórie a v Amerike cestou klinických štúdií. Dodnes tu vnímať isté rozdelenie, ale aj vzájomné obohatenie. Základom bolo presvedčenie, že hudba môže prenikať do hlbších vrstiev psychiky (ako slovo). Jej ukotvenie tak bolo hlbinne psychologické. V Európe a hlavne vo Švédsku ako istom centre muzikoterpaie to bol dôraz na odkaz Junga. V USA zas bola snaha vytvoriť niečo ako hudobnú farmakológiu – ak by sa to podarilo, na konkrétny problém by bolo možné predpísať konkrétnu skladbu či žáner.

Zo súčasných smerov ktorými sa muzikoterapia uberá možno spomenúť: neurologické ochorenia a ovplyvňovanie kognitívnych schopností (Dr. Teppo Särkämö); vplyv na mozog človeka (Dr. Petr Janata); mechanizmus poznávania, emócií a skúsenosti ako dôsledok počúvania (Dr. Mari Tervaniemi); vývoj muzikoterapeutických nástrojov (Dr. Kenzo Akazawa) a rehabilitácia kognitívnych a motorických funkcií (Dr. Michael Thaut).

Ako vnímame hudbu

Naše telo a duša nasávajú hudbu doslova každou bunkou zvukové vibrácie spracovávame rôznymi cestami. Hudba v nás rezonuje a spúšťa a ovplyvňuje veľa fyziologických a psychických reakcií. Človeka možno prirovnať k jednému veľkému rezonančnému hudobnému nástroju. A samotná hudba okrem toho, že ovplyvňuje rôzne pochody, stimuluje rôzne časti a centrá mozgu. Dokonca sa skúma odozva mozgu na hudbu rôznych žánrov (reakcia rôznych častí mozgu na rôzne žánre).

O hudbe ako zvuku možno povedať, že to je mechanické vlnenie, ktoré sa šíri prostredím a je schopné vyvolať sluchový vnem. Človek je schopný vnímať vlnenie vo frekvencií 16 Hz až 20 tisíc Hz (za predpokladu, že má dobrý sluch). Ale zvuk vnímame a prežívame aj inými kanálmi a vtedy vnímame oveľa väčšie rozpätie vĺn. Hudba pôsobí na celého človeka. Doslova počúvame každou bunkou svojho tela.

Teraz trochu teórie. Mozgové vlny rozoznáva medicína ako vlny beta (13 – 30 Hz), čo je bdelý stav. Vlny alfa (7 – 12 Hz) sú zase spojené s relaxáciou, prípadne s úsekom pred zaspatím. Čím je zvuk nižší (má menšiu frekvenciu), tím je dĺžka vlny dlhšia. A čím je dĺžka vlny dlhšia, tým silnejšia je aj mechanická sila vlny a tím aj intenzívnejšie vnímateľná vibrácia. Zaujímavé však je aj pôsobenie frekvencie. Zvuk s frekvenciou 20 až 50 Hz rezonuje skôr v dolnej časti tela (od brucha nadol). A frekvencia nad 50 (do 70) zas v hrudi a v hlave.

Čo sa týka mechanizmu počúvania uchom. Špirálovitá časť ucha, to je slimák (kochlea). Možno ho prirovnať k strunovému nástroju, pretože je vyladený na jednotlivé frekvencie. A na membráne slimáka leží Cortiho orgán. Pre počúvanie je dôležitý Cortiho orgán. Obsahuje 3500 vnútorných vláskových buniek – sluchových receptorov. Nachádza sa vo vnútornom uchu. Je chránený najtvrdšou kosťou v tele a pláva v tekutine aby sa chránil pred nárazmi. A predsa je zraniteľný – každý hlasný zvuk si vyberá svoju daň – a tak strácame schopnosť počuť. S informáciou ktorá je spojená s hudbou pracujú obidve časti mozgu. Pravá je dôležitá pre melódiu a ľavá pre rytmus a vnímanie reči. Okrem toho hudbu vnímame cez kožu, ale aj cez špeciálne vnútorné receptory.

Po akej hudbe siahnuť

Hudba nás môže dostať do nálady. Veľmi dobre si to uvedomujú rôzne obchodné centrá, ktoré vďaka hudby sa snažia odbúrať náš stres a sľubujú si od toho, že sa uvoľníme a viac nakúpime.

Hudba má nepochybne moc naladiť nás. To sa používa aj v čakárni u lekára – spríjemniť nám čakanie a znížiť náš stres, ale aj nervozitu či tlak. Hudba môže zamaskovať nepríjemné zvuky, napríklad u zubára. Ale hudba sa môže použiť aj pred zákrokom, či počas liečby na uvoľnenie a relaxáciu. Nielen ticho lieči

Naša nálada sa mení. A tým sa mení aj spôsob, ako hudba na nás pôsobí. To čo nás jeden deň poteší, na to v iný deň nemusíme mať náladu. Nie je to však len o nálade, ale aj o únave, strese a tým čo v tej chvíli prežívame a rozpoložením v akom sa nachádzame.

Ak sme unavení, môžeme siahnuť po rytmickej hudbe a nechať sa ňou rozhýbať. Ale môžeme počúvať aj rozvláčnu a pomalú hudbu, ktorá nás nechá odpočívať a relaxovať.

Pri smútku nám nepomôžu veselé skladby, ale skladby v ktorých depresívne tóny nechajú zarezonovať a vyplakať našu dušu.

Na zmiernenie stresu sa odporúča Beethowenova 8 symfónia F dur, Debussyho Faunovo popoludnie, Ravelova Seherezáda.

Proti strachu a pocitu samoty sa odporúča Symfónia d mol od Francka, či Lisztova Faustová symfónia.

Rýchla a živá (dynamická) hudba dokáže v nás vyvolať pocit radosti, nadšenia a vitality.

Vzrušujúca a ohnivá hudba zas má na nás stimulujúci účinok

Pri počúvaní hudby a pri snahe dať jej priestor existuje niekoľko varovaní. Pred niektorými druhmi hudby, sa bránime. Ani nevieme prečo. To je otázka pre terapeuta. S konkrétnymi skladbami môžeme mať spojený traumatický zážitok a tá skladba má silu nám ho pripomenúť. Opäť je to práca pre terapeuta. Ľudia ktorí bojujú so závislosťou, by sa mali vyhýbať monotónnej rytmickej hudbe (vyvoláva závislosť – zmena stavu vedomia). Ľudia ktorí zápasia so záchvatmi by sa mali dávať pozor pred intenzívnejšou a dráždivejšou hudbou (môže vyvolať záchvat). A tehotné ženy posledné tri mesiace pred pôrodom by sa mali vyhýbať hudbe spojenej s dlhším intenzívnym rytmom (môže vyvolať pôrod).

Mozartov efekt

V odbornej literatúre sa často spomína Mozartov efekt. Teória hovorí, že počúvanie Mozartovej hudby má prínos pre rozvoj intelektu. Za týmto účelom sa urobilo niekoľko štúdií – rôzne skupiny dobrovoľníkov počúvalo Mozartovu sonátu D-dur. Výsledok? Mozartova hudba krátkodobo zlepšuje proces učenia a priestorovú predstavivosť a myslenie.

Samozrejme, Mozartova hudba v tom nie je jediná. Kvalitná hudba, teda po umeleckej stránke kvalitná hudba pôsobí na rôzne časti mozgu a ovplyvňuje aj schopnosti, ktoré priamo s hudbou nesúvisia. Hudba je bránou k vyšším mozgovým funkciám. O tom vydáva svedectvo aj analýza života študentov hudby. Ukázalo sa, že ak dieťa sa venuje hudbe, má väčšiu šancu uspieť na prijímacích pohovoroch na vysokú školu. Hudba pomáha lepšie chápať text a tak k lepšiemu štúdiu. A skúmanie života študentov hudby z vysokej školy zas ukázal, že lepšie sa dokážu vysporiadať s úzkosťou, ale sú aj sebavedomejší, menej sa utiekajú k alkoholu a sú emočne zrelší. Hudba tak pomáha k emočnej zrelosti.

Jedna zo štúdií preukázala, že u profesionálnych hudobníkov je veľký pás komisurálnych vlákien (corpus callosum) väčší a že kortikálna oblasť za sluchovou kôrou (planum temporale) je zväčšená (pri absolútnom sluchu). Preukázalo sa tiež zväčšenie šedej mozgovej hmoty v motorickej, sluchovej a vizuospaciálnej oblasti kôry a tiež v oblasti mozočku. Okrem toho dochádza k posilneniu zmyslových mechanizmov na úrovni mozgového kmeňa a k zvýšeniu prietoku krvi v rôznych častiach mozgu a tým aj k zlepšeniu ich fungovania.

Muzikoterapia

Po hudbe ako lieku siahame prirodzene. Máme svoju obľúbenú hudbu, po ktorej siahneme aby nás naladila, alebo aby nám pomohla sa cez niečo preniesť a na niečo zabudnúť. Takéto uplatnenie má hudba v rámci psychohygieny.

Muzikoterapia býva označovaná ako liečba hudbou. Hudba je tu nástrojom, pomocou ktorého sa terapeut snaží pomôcť človeku, prípadne skupine ľudí. Hudba má všestranné použitie. Dokáže potešiť, povzbudiť, zahnať strach a obavy, ale aj pôsobiť viac v skrytosti, vynárať z podvedomia skryté obrazy a pôsobiť na mozog, jeho jednotlivé centrá a prepojenia. Hudba pôsobí na telo, aj na dušu. Preto sa používa aj pri liečbe psychosomatických ochorení. Samotná muzikoterapia sa nachádza na pomedzí medicíny, psychológie, pedagogiky a psychiatrie –  z nich čerpá a nimi sa nechá inšpirovať. Je preto označovaná ako interdisciplinárny odbor. Čo sa týka prístupu k človeku, má aj filozofické aj sociologické korene – hľadá a ponúka odpovede na otázku, kto je človek a aké má mať postavenie vo svete.

K muzikoterapií patrí aj dýchanie a pohyb. Dýchanie sa spája so spevom a s hraním na niektoré nástroje. Dýchanie výrazne ovplyvňuje náš zdravotný stav. Nedostatok kyslíka je záťažou pre naše srdce a mozog, ale aj pre činnosť rôznych orgánov. A pritom mali by sme dýchať hlboko a pravidelne – nádych nosom a výdych ústami. Pokiaľ dýchame správne, cez bránicu ovplyvňujeme aj správne držanie tela. Dýchanie to je aj precvičovanie a rozširovanie kapacity pľúc. A k muzikoterapií patrí aj pohyb. Nielen prežívanie hudby a teda mávanie nohou do rytmu, či vlnenie sa v rytme. Ale aj impulz k väčšiemu hýbaniu a k objavovaniu vlastného pohybu – teda kultivácia pohybu. Ale aj rehabilitácia pohybom a rytmické cvičenie, čím sa dostávame k cvičeniu za doprovodu hudby.

Hudba v rukách terapeuta

Väčšinou si pod počúvaním hudby predstavíme, že sedíme doma na pohovke, prípadne v koncertnej sále, alebo stojíme niekde na koncerte a necháme hudbu na seba pôsobiť. Občas objavujeme aj ďalšie prvky hudby ako je spev, prípadne pohyb. To všetko k hudbe patrí. Pokiaľ sme konzumenti, je tu dôraz na kvalitu hudby. Môžeme a nemusíme sa zapojiť do toku hudby a spievať, prípadne vlniť sa do rytmu. Aj takáto hudba na nás pôsobí a má liečivý účinok. V prípade muzikoterapie však ide o cielený výber žánru, prípadne skladby. Ale predovšetkým, počúvanie je len jedným z aspektov. Muzikoterapia nemá hudobné ciele. Hudba je tu (len) nástrojom. A tak súčasťou práce s hudbou je, že môžeme hudbu skladať, môžeme ju interpretovať a môžeme sa ňou hrať. V istej fáze nie je dôležitá ani melódia, či nadväznosť tónov a harmónia. Hudba sa stane nástrojom na prejavenie všetkého, čo sa v nás odohráva. Tóny a melódia sa stanú farbičkami ktorými kreslíme svoj svet. Hudba ktorú tvoríme v rámci muzikoterapie, nemusí byť kvalitná, vlastne na jej kvalite vôbec nezáleží. Záleží na nás. Je paradoxom, že hudba mnohých umelcov pripomína skôr výstup z muzikoterapie, než skutočnú hudbu, ktorá má mať istú kvalitu. K muzikoterapií patrí aj počúvanie hudby. Ale v tom prípade neostáva pri jej počúvaní, ale rozoberajú sa pocity ktoré vyvolá, dochádza k jej interpretácií, môžeme na jej motív tancovať a môžeme namaľovať čo sme počúvaním precítili.

O muzikoterapií sa hovorí, keď hudbu ako nástroj na uzdravenie používa terapeut, ktorý človeka zároveň aj sprevádza. Už to nie je psychohygiena či samoliečba, ale liečba pomocou niekoho, kto má potrebnú odbornosť. Dôležité totiž nie je len vybrať správnu hudbu, ale pomáhať človeku pri jej prežívaní a pri práci s tým, čo hudba vyvolá a čo volá po uzdravení.

Muzikoterapia má blízko k psychoterapií. Muzikoterapia aj psychoterapia sú terapeutickými odbormi. Muzikoterapia k terapií používa hudbu a vedie ju muzikoterapeut. Psychoterapia používa rôzne nástroje (nielen slová a hudbu) a vedie ju psychoterapeut. Muzikoterapia vychádza z bohatstva rôznych psychoterapeutických škôl. A tak môžeme rozlišovať: psychodynamickú muzikoterapiu (Freud, Adler, Jung a nevedomé procesy), analyticky orientovanú muzikoterapiu (Jung a analýza), či behaviorálnu muzikoterapiu (Pavlov, Berne a podmienené procesy). Cieľom muzikoterapie je pomôcť človeku aby rozpoznal, pochopil, prežil a spracoval svoje emócie.

Využitie hudby pri liečbe

Veľmi zaujímavú koncepciu prináša Oliver Sacks v knihe Musicophilia. Sacks bol profesorom neurológie a psychiatrie. V tejto knihe píše o pacientoch, u ktorých sa objavil záujem o hudbu po úraze, prípadne v spojitosti s liečbou. Ako by si telo samo pýtalo hudbu, ako jeden z nástrojov uzdravenia. Je to podobné, ako keď veľa premýšľame a telo (mozog) si vypýta cukor. Sacks prináša konkrétne príbehy ľudí, ktorých hudba začala sprevádzať počas liečby. Často pritom nemali v minulosti záujem o hudbu. A zrazu chodia na hudbu, platia si hodiny, kúpili si hudobný nástroj a hudba sa stala ich koníčkom. Tieto príbehy smerujú k fungovaniu mozgu, ktoré je ešte stále do istej miery záhadou, k pôsobeniu hudby na mozog, ktoré je tiež ešte do istej miery záhadou, ale aj k fungovaniu mozgu, k spolupráci rôznych častí mozgu a k jeho tvarovaniu (plasticite). Práve hudba a jej použitie v medicíne a v terapií je toho dobrým dôkazom.

Poškodenie prednej motorickej časti čelného laloku ktorý je dominantný, vedie k strate reči. A práve tu sa používa hudba na liečbu. Títo ľudia hoci stratili reč a prestali rozprávať, vedia spievať. Konkrétne dokážu zaspievať piesne, ktoré už počuli. Keď spievajú, hovoria a akoby sa znovu učili používať slová. Vtip je v tom, že vďaka hudbe sú slová uložené akoby v inej časti mozgu a tú použijeme na ich oživenie. Ako keď máte uloženú zálohu niekde na inom disku J

Tourettov syndróm je nervovou a neuropsychickou poruchou. Spája sa s tikmi, ktoré sa objavujú bez varovania a narúšajú okrem iného motorické schopnosti (napríklad pohyb). Aj tu môže hudba pomôcť. Minimálne natoľko pohltí, že počas nej sa tik neobjaví. Ako by ste prešli na program, ktorý v sebe nemá chybu…

Spomínate si na prípad, kedy si začnete kývať nohou do rytmu a mykať hlavou. Dochádza tiež k uvoľnenie svalstva… Keď príde k zraneniu končatiny a jej hybnosť je znížená, prípadne na nejaký čas nie je žiadna (dochádza k oslabeniu spojenia – vytráca sa z mapy mozgu). Rovnako tak mnohí ktorí o končatinu prišli, môžu cítiť v nej bolesť, hoci ju už nemajú (fantómová bolesť). Nejaký čas trvá, kým sa mozog „aktualizuje“. Tu je to naopak. Končatina je živá, ale nepoužíva sa a slabne jej funkčnosť, prípadne prestane fungovať – pacient je zdravý, ale zrazu nevie chodiť (strata hybnosti). Aj tu sa hudba používa na stimuláciu, ktorá cez stimuláciu nervov, svalov a šliach nakoniec pomáha obnoviť funkčnosť končatiny.

Podobne ako Tourettov syndróm, aj parkinsonova choroba sa spája s obmedzením či s poruchou pohybu. Aj tu je prítomné šklbnutie (podobné tiku). A aj tu hudba pomáha tomuto šklbnutiu predchádzať. Vhodne zvolený druh hudby prináša rytmus, ktorý akoby bránil vybočeniu z rytmu a teda príchodu šklbnutia. Hudba pomáha aj ľuďom s touto poruchou zlepšiť svoj pohyb. Veľmi dobré výsledky ma spojenie hudby a pohybu, teda tanca, kedy dochádza k zladeniu pohybu s hudbou a to zosilňuje účinok hudby.

Prínos hudby pri liečbe sa preukázal aj napríklad pri schizofrénií, ktorá je psychickou poruchou. Hudba prehlušuje hlasy tím, že pohltí a odpúta pozornosť.

Hudba sa používa aj pri liečbe Alzheimerovej chorobe, ktorú vnímame predovšetkým ako neurologické ochorenie a spája sa predovšetkým s demenciou. Je to teda o strate pamäti. Tak ako pri strate reči, aj tu pri strate pamäti ostáva zachovaná schopnosť spievať. Síce je limitovaná na staré piesne (tie novšie si už  nepamätáme), ale ich spievanie pomáha proces spomaliť. Tým ako sa pamäť stráca, stráca sa aj identita, alebo jej plnosť. Staré piesne pomáhajú túto identitu znovu ukotviť.

Pripomeniem aj oblasť, ktorú Sacks nespomenul. Ak ste videli film Kráľovú reč. Budúci kráľ mal problém so zajakavosťou (koktanie). Je to porucha reči. Svoje tu zohráva aj psychika. Čím viac sa snažíte, tým horšie to je. V tomto prípade základom liečby bolo – nechať kráľa hovoriť svoj prejav, pričom sám seba nepočul. Jeho prejav nahrávali (hovoril do mikrofónu), ale sám bol v miestnosti kde hrala hudba. Keď mu potom nahrávku pustili, celý prejav hovoril bez zajakania. Zo začiatku sa rozbiehal síce pomaly. Ale zvládol to.  Chýbal tam rušivý prvok, ktorý by zajakávanie prehlboval.

Hudba aktivuje konkrétne špecifické neuróny a tie premieňajú hudbu do organizovaného pohybu. Preto sa hudba používa aj ako prevencia pred vznikom preležanín – pacient ktorý leží, predsa na hudbu reaguje a jeho svaly sa hýbu. Používa sa aj pri mozgovej mŕtvici, kedy dochádza k odumretiu časti mozgu. Hudba pomáha obnovovať mozog. A používa sa aj pri pacientoch v kóme. Oni síce nereagujú, ale stále sú prítomní a hudba predstavuje zmes podnetov, ktoré nútia mozog k aktivite a k udržovaniu v určitej činnosti.

Mozog je veľmi plastický a prakticky stále prechádza vývojom, mnohé prepojenia sa posilňujú, mnohé vznikajú a iné zanikajú. A hudba ktorá dokáže zapojiť rôzne časti mozgu má silu pomáhať k obnove a rekonštrukcií mozgu, ak došlo k jeho zmenám a k rôznym poškodeniam. Preto má hudba také široké využitie. Hoci treba zdôrazniť, že hudba sama o sebe na liečbu nestačí – je len súčasťou liečby ako jeden z viacerých prvkov.

Tým však bohatstvo použitia hudby na liečbu, ale aj relax nekončí. Môžeme tiež hovoriť o využití hudby v pedagogike, či pri práci so starkými v domove dôchodcov, ale aj v paliatívnej starostlivosti…

.

Pre mnohých ľudí je hudba nástrojom, ako sa odpútať od všetkých a od všetkého. To sú tí ľudia, ktorí stále majú na ušiach slúchadlá a žijú, akoby pre nich okolitý svet ani neexistoval. Mnohí žijú stále vystavení hluku, aby unikli pred tichom. Boja sa toho, čo by sa mohlo hlásiť k životu. Vo všeobecnosti však málo času venujeme hudbe. Hudba zušľachťuje človeka. Kultivuje jeho ducha. Preto sa používa aj pri liečbe ľudí, ktorých ochorenie prípadne závislosť pripravili o istú „kvalitu“ žitia, prípadne došlo k ich zhrubnutiu. Hudba zušľachťuje a humanizuje. Preto je dôležité dať jej priestor. Musí však ísť o kvalitnú hudbu. Hudbu možno prirovnať ku kvalitnému koreniu, ktoré posunie zážitok na inú úroveň. Hudba tak má schopnosť dať životu inú kvalitu.

Tomáš Hupka

Popri rôznych prameňoch, rozhovoroch a článkoch, podkladom pre napísanie tohto textu boli dve vynikajúce knihy: Tou prvou je Muzikoterapie v praxi od Markéty Gerlichovej. Pani Gerlichová sa muzikoterapií venuje 25 rokov. Pôsobí ako muzikoterapeut, fyzioterapeut a špeciálny pedagóg. Pôsobí tiež ako lektor na Klinike rehabilitačného lekárstva a ako lektor pre študentov medicíny a ergoterapie. Jej kniha o muzikoterapií patrí široko ďaleko k tomu najlepšiemu v danej oblasti.

Tou druhou je Musicophilia od Olivera Sacksa. Sacksa poznáme predovšetkým ako autora viacerých bestsellerov, ktoré prinášajú nový pohľad na rôzne poruchy a ochorenia (cez príbehy zo života). Často pritom ostáva bokom, že bol profesorom neurológie a psychiatrie. Z odbornej literatúry okrem knihy ktorá je prelomovou pri pohľade na halucinácie, možno vypichnúť práve Musicophiliu a jej pohľad na hudbu. A spomenúť možno film Awakenings s Robertom de Nirom a s Robinom Wiliamsom nakrútený na podklade Sacksovej knihy…

Zdroj fotografie:

www. tendacademy . ca

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa.

Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee.

O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.

Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia...

Aktuálne "zastrešujem" projekt www.knihypredusu.sk - eshop so starostlivo vybranými knižnými titulmi...

Prajem Vám príjemné čítanie! Tom