Denník N

Dajme predsedom poslaneckých klubov toľko hlasov, koľko majú členov

Poznáte mená ako Vladimír Zajačik, Monika Péter alebo Jaromír Šíbl? Predpokladám, že podobne ako mne, ani vám nič nehovoria. Bohužiaľ ale ide o ľudí, ktorí každodenne rozhodujú o osude Slovenska.

Marcová koaličná kríza odhalila mnoho slabín a problémov v politickom systéme Slovenska. Jedným z tých, ktorému sa venovala menšia pozornosť, je participácia poslancov NR SR pri riešení problémov Slovenska. Sú skutočne zástupcami ľudu alebo iba poslušne plnia vôľu svojho predsedu?

Ideálny poslanec

Slovenský parlament má 150 poslancov. Samozrejme nie je jednoduché sledovať prácu všetkých. Možno práve na to sa niektorí poslanci spoliehajú. Za slušný plat stačí hlasovať ako im predseda poslaneckého klubu palcom ukáže. Napĺňajú tak líniu straníckej politiky, a keď majú dostatok šťastia, dostanú šancu zopakovať si to aj na ďalšie štyri roky. Má byť toto cieľom poslanca NR SR?

V mojej zidealizovanej predstave nie je prácou poslanca len stláčať hlasovacie tlačidlo. Pre mňa sa ideálny poslanec stretáva s občanmi, odborníkmi, podnikateľmi atď., snaží sa navnímať ich potreby, vyhodnotiť ich a pracovať na riešeniach, ktoré im zlepšia život. Špeciálne (ale nielen) pri podnikateľoch však musí zároveň platiť, že navrhované riešenia musia zlepšiť život nielen im, ale všetkým občanom. Tu sa ale práca poslanca nekončí. Musí sa za svoje riešenia (a hlasovania) postaviť, musí byť diplomatom, ktorý pre ne získa čo najväčšiu podporu a byť tým, kto ich odkomunikuje verejnosti. Našťastie takých poslancov máme stále dosť. Dosť ale nestačí, nesmieme sa uspokojiť s čímkoľvek menej ako je 150 výborných zástupcov svojich voličov.

Quo Vadis Národná rada?

Včera som si vypočul rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s poslancom Herákom z OĽANO. Z vyše 20 minútového rozhovoru som sa dozvedel jediné jasné stanovisko pána poslanca a síce, že poslanec Blaha je výborný odborník. Na to môže mať každý názor, aký chce. Trápi ma skôr, či má byť toto hlavným výstupom poslanca vládnej strany k práve ukončenej vládnej kríze, ktorá tri týždne paralyzovala pandémiou otrasené Slovensko.

Mojím cieľom nie je útočiť na poslancov OĽANO. Tento fenomén sa totiž vyskytuje aj v ďalších stranách a pravidelne sa opakuje v každom volebnom období. Zamyslieť sa skôr treba nad tým, ako ho čo najlepšie eliminovať. Ponúka sa niekoľko riešení. V prvom rade by mali byť kandidáti na poslancov riadne predstavení, musíme poznať ich názory a postoje. To je však pri množstve kandidujúcich subjektov a pri 150-členných kandidátkach takmer nemožná úloha. Tým netvrdím, že bez predchádzajúceho predstavenia nemôže byť kandidát neskôr výborným poslancom. Určite sa nechcem nikoho dotknúť, veď aj poslanci, ktorých menovite spomínam v úvode, sú určite odborníci v tom, čo robili pred zvolením. Upozorňujem len na to, že o nich v podstate nič nevieme. Za úvahu preto stojí znova otvoriť otázku zníženia počtu poslancov NR SR. Samozrejme, toto určite nie je hlavný dôvod tak spraviť, skôr je to jeden z argumentov, ako posilniť kvalitu na úkor kvantity.

Druhým z ponúkaných riešení je zmeniť volebný systém a spôsob hlasovania. Nejdem teraz rozpisovať, ako by to malo vyzerať, to je na oveľa širšiu debatu. V súčasnosti sa nám ale dostávajú do parlamentu poslanci, o ktorých nielenže takmer nič nevieme, ale môžeme mať aj pochybnosti o ich politickom výtlaku. V pléne aktuálne sedia aj poslanci, ktorí v počte preferenčných hlasov získali 378 alebo 511 krúžkov. Keď som v posledných župných voľbách neúspešne kandidoval do zastupiteľstva VÚC, mal som 770 hlasov (len v rámci jedného okresu). Je jasné, že je nesprávne porovnávať rôzne voľby s úplne iným spôsobom hlasovania. Aby sme teda nemiešali hrušky s jablkami, tak v posledných parlamentných voľbách sa do NR SR nedostal napr. kandidát s 15 324 preferenčnými hlasmi. Nečudo, že v takto nastavenom systéme sa z niektorých poslancov stávajú len figúrky v rukách straníckej centrály.

Spomínal som, že riešení je viac. Preto na záver aj jedno tak trochu pritiahnuté za vlasy na odľahčenie. Ak majú byť poslanci len stláčateľmi hlasovacích zariadení podľa toho, ako sa dohodnú v klube, tak v záujme šetrenia verejnými financiami dajme predsedom poslaneckých klubov namiesto jedného hlasu toľko, koľko majú aktuálne poslancov. Ostatní sa môžu vrátiť k svojim pôvodným profesiám a štát si s ich poslaneckými platmi a diétami nejako poradí. Možno práve to by mohla byť tá revolučná myšlienka, ktorú bude určite hľadať nový minister financií.

Teraz najčítanejšie