Denník N

Výchova detí bez náboženského vyznania môže byť lepšou alternatívou

Prayer
Prayer

Výchova detí bez náboženského vyznania môže byť lepšou alternatívou, naznačuje metaanalýza viacerých štúdií v Spojených štátoch amerických.

Výchova detí bez náboženského vyznania môže byť lepšou alternatívou. Zdá sa, že archetyp rodiny vychovávajúcej svoje dieťa už od narodenia s náboženským vierovyznaním, sa stane minulosťou. Metaanalýza predchádzajúcich výskumov hodnotí vzťah medzi religiozitou a rasizmom v Spojených štátoch amerických.

Zdravšie deti

Výskum naznačuje, že sekulárna výchova, teda výchova oddelená od náboženstiev a náboženských presvedčení, vedie všeobecne ku zdravším deťom. Deti totiž disponujú menšou náchylnosťou k rasizmu, sú menej pomstychtivé, menej militaristické, menej nacionalistické či viac tolerantnejšie než religiózni dospelí (v priemere).

Podľa Phila Zuckermana, profesora sociológie na Pitzer College v Claremonte, sú sekulárne rodiny veľmi vzdialené od dysfunkčných, nihilistických či rodín „bez kormidla“. Sekulárne domácnosti poskytujú pevný základ pre deti. Ďalej uvádza, že ateistov vo väzenskej populácii USA takmer nevidno, konkrétne predstavujú menej než 0,1% percenta väzňov podľa správ Federálneho úradu pre väzenia.

Phil Zuckerman

Iný výskum z Bostonskej univerzity naznačuje, že deti s náboženským zázemím sú menej schopné rozlišovať medzi fantáziou a realitou v porovnaní s deťmi sekulárnych rodín. Výskumníci hovoria: ,,Deti zo sekulárnych rodín hodnotia častejšie protagonistov (príklad: Dedo Mráz) fantastických príbehov ako vymyslených než deti z náboženských rodín.“ Výsledky naznačujú, že vystavenie náboženských ideí má silný vplyv na detskú diferenciáciu medzi realitou a fikciou, a to sa netýka len náboženských príbehov.

Pomohla by náboženská informovanosť?

Riešenie môže byť jednoduché. Daniel Dennett, filozof zaoberajúci sa (okrem iného) filozofiou mysle či vedomia, navrhuje, aby sa do škôl zaviedol nový predmet, v ktorom sa deti naučia fakty o všetkých náboženských ideológiách, teda o ich knihách a pôvode kníh, symboloch, vplyve na spoločnosť či celkovo evolúcii náboženstiev. Podľa jeho slov počas prednášky na TED: ,,Malo by to byť predložené fakticky, priamočiaro, bez konkrétneho prifarbenia.“

Daniel Dennett na prednáške TED

Podľa Dennetta, ak zabezpečíme takúto výuku, až potom ich môžeme učiť „čo sa nám zachce“ (v zmysle náboženskej viery). Svoju myšlienku priamo spája s princípmi demokracie. Ak žijeme v demokratickej krajine, potrebujeme informovanú verejnosť, pretože demokracia bez verejnej informovanosti neexistuje a existovať nemôže. Informovaný súhlas je v podstate samotným základom nášho pojatia demokracie. Dezinformovaný súhlas nemá hodnotu – je ako hod mincou.

Výskumy naznačujú jasne. Ak dieťa od narodenia nevychovávame v náboženskej viere, má teoreticky lepší potenciál stať sa zdravším. To vrhá tiene aj na zaužívané tradičné náboženské rodiny v našich končinách.

 

Zdroje:

  1. https://sk.wikipedia.org/wiki/Archetyp
  2. http://psr.sagepub.com/content/14/1/126.abstract%20
  3. http://www.latimes.com/opinion/op-ed/la-oe-0115-zuckerman-secular-parenting-20150115-story.html#page=1
  4. https://sowkweb.usc.edu/faculty/vern-bengtson
  5. http://www.bu.edu/learninglab/files/2012/05/Corriveau-Chen-Harris-in-press.pdf
  6. https://en.wikipedia.org/wiki/Daniel_Dennett
  7. http://www.ted.com/talks/dan_dennett_s_response_to_rick_warren

Teraz najčítanejšie

Tomáš Búran

Som mladý študent s otvorenou mysľou, no nie natoľko, aby mi vypadla z hlavy. ,,Iste malo v minulosti veľa ľudí veľa vier, veľa hier. Celý život v niečo veriť, ale na kľukatej ceste aj tak veľa dier. Veľa otázkami obklopený, ako vodou svetadiel. Niektorí veria v mier, niektorí vo vojnu sfanatizovaní svojou vierou vier. Obetovaných často veľa tiel. Nie každý kľudne vybral si, že s ktorou vierou vtedy teda šiel. Niektorý začal veriť preto, lebo nemal cieľ. Pod vplyvom viery namaľovaných aj veľa diel, no taktiež aj nabitých veľa diel, čo odpálili veľa striel." - Čistychov